Malé firmy získali jednoduchší režim dane pri predaji do EÚ
EÚ zaviedla pre malé podniky jednoduchší režim DPH. Pri predaji do zahraničia môže ušetriť administratívu, no platia presné limity a podmienky.
V Európskej únii od 1. januára 2025 platí nový osobitný režim dane z pridanej hodnoty pre malé podniky. Podľa Európskej komisie a Finančnej správy Slovenskej republiky môže časť živnostníkov a menších firiem vďaka nemu predávať do iných štátov Únie s menšou administratívou a bez bežnej registrácie na daň v každej krajine zvlášť. Režim však nie je automatický a podnikateľ musí sledovať obrat aj limity v štátoch, kde predáva.
Novinka je dôležitá najmä pre menšie slovenské podniky, ktoré posielajú tovar alebo poskytujú služby do Česka, Maďarska, Rakúska či Nemecka. Kým doteraz mohol byť predaj do zahraničia pre malú firmu spojený s ďalšou registráciou a papierovaním, nový režim má tento postup zjednodušiť. Európska komisia ho opisuje ako osobitnú úpravu pre malé podniky, ktorá rozširuje oslobodenie od dane aj na cezhraničný predaj v rámci Únie.
Pre podnikateľa je podstatné, že nejde o plošné odpustenie dane pre všetkých. Podľa pravidiel zverejnených na portáli Európskej komisie môže cezhraničný režim využiť len podnik s ročným obratom v celej Európskej únii najviac 100 000 eur. Zároveň nesmie prekročiť národné limity v krajinách, v ktorých chce oslobodenie uplatňovať.
To je dôležitý rozdiel oproti bežnému domácemu režimu. Finančná správa Slovenskej republiky uvádza, že na Slovensku sa od začiatku roka 2025 zmenil limit obratu pre povinnú registráciu na daň z pridanej hodnoty na 50 000 eur. Cezhraničný režim pre malé podniky má však vlastné podmienky, takže slovenská firma musí sledovať aj to, čo platí doma, aj to, čo platí v štátoch, kde predáva.
V praxi môže byť nový systém zaujímavý napríklad pre e-shop, remeselníka alebo poradenskú firmu, ktorá má menší objem zákaziek v zahraničí a nechce si hneď budovať plný daňový aparát pre viac krajín. Ak splní podmienky, môže využívať oslobodenie od dane aj pri predaji za hranice a administratívu vybavovať cez domovský štát. To je rozdiel oproti situácii, keď si podnik musel v niektorých prípadoch riešiť povinnosti osobitne v každej krajine.
Podľa portálu Your Europe stačí pri cezhraničnom režime registrácia v jednom domovskom štáte. Podnik následne dostane identifikačné číslo s príponou EX a podáva jednotné štvrťročné hlásenia. Pre malú firmu je to menej náročný model než viacero separátnych registrácií a priebežné plnenie povinností v každom štáte osobitne.
Európska komisia zároveň uvádza, že registračný proces by nemal trvať dlhšie ako 35 pracovných dní od prijatia predbežného oznámenia. To neznamená, že podnikateľ môže začať režim používať bez prípravy. Pred podaním žiadosti si musí overiť, či jeho obrat zapadá do európskeho limitu a či spĺňa podmienky v konkrétnych krajinách.
Na webe Finančnej správy Slovenskej republiky je nový režim už zapracovaný aj do slovenskej legislatívy. Pre slovenského podnikateľa je to signál, že nejde len o vzdialenú zmenu z Bruselu, ale o pravidlá, ktoré sa môžu priamo dotknúť fakturácie a nastavenia predaja do zahraničia.
Najväčší praktický prínos je v tom, že firma môže rásť opatrnejšie. Ak predáva do viacerých štátov Únie, no stále zostáva malým podnikom, nemusí pri každom menšom vstupe na nový trh riešiť rovnaký rozsah administratívy ako väčší hráči. To môže uľahčiť prvé kroky pri expanzii, najmä ak ide o podnik s nízkym počtom zamestnancov alebo o živnostníka bez vlastného účtovného oddelenia.
Stále však platí, že jednoduchší režim nie je univerzálny návod pre každého. Podnikateľ si musí overiť najmä tieto body:
- celkový ročný obrat v celej Európskej únii,
- národné limity v štátoch, kde chce predávať bez dane,
- typ predaja alebo služby, pri ktorých môžu platiť osobitné obmedzenia,
- moment, keď prekročí hranicu a bude musieť prejsť do štandardného režimu.
Práve prekročenie limitov je miesto, kde môže vzniknúť najviac chýb. Ak firma prerastie podmienky pre malý podnik, musí prejsť na štandardné pravidlá a sledovať registračné povinnosti nanovo. Pri rýchlo rastúcom e-shope alebo sezónnom biznise sa to môže stať aj v priebehu roka, takže nestačí skontrolovať obrat len raz na začiatku.
Dôležité je aj to, že cezhraničný režim nevymaže rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Európska komisia síce nastavila spoločný rámec, ale podnikateľ musí stále poznať miestne limity a pravidlá tam, kde chce oslobodenie využiť. Práve tu môže naraziť na najväčšiu komplikáciu malá slovenská firma, ktorá predáva do viacerých krajín naraz.
Pre domácich podnikateľov je preto rozumné brať novinku ako administratívne zjednodušenie, nie ako automatickú daňovú výhodu bez podmienok. Ak majú stabilne nízky obrat a len obmedzený predaj do zahraničia, nový režim im môže ušetriť čas aj náklady. Ak sa však pohybujú blízko hraníc obratu, budú musieť o to pozornejšie sledovať, kedy sa z jednoduchšieho režimu stáva povinnosť prejsť na plnú registráciu.
To, ako veľmi novinka slovenským malým firmám naozaj pomôže, ukáže až prax v prvých mesiacoch fungovania, najmä pri registrácii cez EX číslo a pri kontrole rozdielnych limitov v krajinách, kam podniky najčastejšie predávajú.