Potraviny zlacňujú, rozpočet stále tlačí bývanie
Potraviny na Slovensku zlacňujú, no rodinný rozpočet stále najviac zaťažujú bývanie, energie a služby. Prečo štatistiky neodrážajú pocit v peňaženke?
Slovenské domácnosti platia za potraviny už niekoľko mesiacov menej než pred rokom, no celkový pocit z cien sa zlepšuje pomalšie. Národná banka Slovenska aj Štatistický úrad SR uviedli, že októbrová medziročná inflácia dosiahla 2,9 percenta, ale rozpočet ďalej zaťažujú najmä bývanie, energie a služby. Preto môže štatistika vyzerať priaznivejšie než bežná skúsenosť pri mesačných výdavkoch.
Obsah
Jedno číslo o cenách nestačí
Národná banka Slovenska vo svojom rýchlom komentári uviedla, že medziročná inflácia bola v októbri 2,9 percenta. Rovnakú hodnotu zverejnil aj Štatistický úrad SR pri harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien. Podľa štatistikov išlo zároveň o najpomalší ročný rast cien od začiatku roka 2025 a medzimesačne sa ceny tovarov a služieb nezmenili.
Na prvý pohľad je to dobrá správa. Centrálna banka však upozornila, že októbrové číslo stlačilo nadol aj administratívne zlacnenie verejnej dopravy. Bez tohto zásahu by inflácia podľa NBS prekročila tri percentá, takže časť zlepšenia je skôr dočasný efekt než široké zlacňovanie naprieč celým spotrebným košom.
Práve preto sa pri inflácii neoplatí pozerať len na jedno celoštátne číslo. Inak sa správajú potraviny, inak energie a inak služby. Domácnosť, ktorá veľkú časť príjmu míňa na bývanie a pravidelné účty, môže zdražovanie cítiť silnejšie než niekto, komu citeľne klesli výdavky na nákupy alebo cestovanie.
Kde sa v košíku naozaj šetrí
Najvýraznejšie priaznivé čísla prišli z potravín. NBS uviedla, že potraviny boli v októbri medziročne lacnejšie o 1,9 percenta. Štatistický úrad SR pri širšej skupine potraviny a nealkoholické nápoje zaznamenal ešte väčší pokles, a to o 2,7 percenta.
Centrálna banka zároveň dodala, že výraznejšie zlacňovali aj spracované potraviny bez alkoholu a tabaku. Pre časť domácností to už môže byť viditeľné na pokladničnom bloku, najmä ak veľkú časť bežného nákupu tvoria práve tieto položky. Neznamená to však, že lacnejší je automaticky celý nákup alebo že klesli aj ostatné pravidelné výdavky.
To je aj dôvod, prečo sa ľudia s údajom o spomaľujúcej inflácii často nestotožnia. V supermarkete síce môžu vidieť nižšie ceny pri niektorých potravinách, no úľava sa rýchlo stratí, ak súčasne rastú náklady, ktoré sa nedajú ľahko odložiť alebo nahradiť.
Prečo pocit v peňaženke zaostáva
Najväčší protitlak podľa NBS prichádza od energií a služieb. Ceny energií boli v októbri medziročne vyššie o 14,6 percenta a inflácia služieb dosiahla 4,0 percenta. To sú kategórie, ktoré sa v rodinnom rozpočte obchádzajú ťažšie než výber značky v obchode.
Práve preto môže mať domácnosť pocit, že sa ceny v skutočnosti veľmi nezlepšili. Ak ušetrí niečo na potravinách, ale viac zaplatí za bývanie, energie alebo služby, mesačný účet sa takmer nepohne. Oficiálna inflácia je priemer za celú ekonomiku, nie osobný účet každej rodiny.
Rozdiel robí aj váha jednotlivých výdavkov. Zlacnenie tovaru, ktorý kupujete raz za pár dní, má iný dosah než vyššia platba, ktorá odchádza z účtu automaticky každý mesiac. Preto môžu dve domácnosti pri rovnakej oficiálnej inflácii zažívať úplne odlišný tlak na rozpočet.
Podobný obraz vidno aj v zahraničí. Eurostat uviedol, že ročná inflácia v eurozóne v októbri zrýchlila na 4,0 percenta a k rastu prispeli energia, služby aj potraviny, alkohol a tabak. Slovensko teda nie je výnimka, len sa u nás v posledných mesiacoch priaznivejšie prejavilo zlacnenie potravín a dočasne aj dopravy.
Ako si domácnosť môže rátať vlastnú infláciu
Pre bežnú domácnosť je užitočnejšie sledovať vlastný košík než jeden všeobecný údaj. V praxi stačí pozrieť sa na výdavky za posledné dva či tri mesiace a porovnať ich s rovnakým obdobím vlani. Najjednoduchšie je rozdeliť si platby na potraviny, bývanie a energie, dopravu a služby.
Až potom je vidno, ktorá časť rozpočtu skutočne rastie. Ak niekomu zdraželi najmä pravidelné účty, väčší efekt než lovenie jednotlivých akcií môže mať kontrola spotreby energií alebo opakovaných mesačných platieb. Naopak domácnosti, kde najväčšiu položku tvorí jedlo, pocítia viac porovnávanie cien, nákup podľa akcií či prechod na lacnejšie alternatívy.
Dôležité je aj to, aby si ľudia nevytvárali obraz o cenách len podľa jednej návštevy obchodu. Inflácia sa môže dočasne zlepšiť vďaka jednému opatreniu, ako bolo lacnejšie cestovné, ale rodinný rozpočet reaguje najmä na dlhodobejšie zmeny pri veľkých a pravidelných výdavkoch. To, či sa pocit v peňaženke zlepší aj po zime, bude závisieť najmä od cien energií a od toho, či sa dnešné zlacnenie potravín udrží aj na začiatku roka 2027.