Transakčná daň najviac bolí hotovosť a zbytočné prevody

Transakčná daň už na Slovensku nie je teória, ale pravidelný náklad na účte podnikateľa. Od 1. apríla 2025 zdražuje odchádzajúce platby, výbery hotovosti aj používanie platobných kariet, vyplýva z materiálov Tatra banky a zo zákona Ministerstva financií SR. Najcitlivejšie zasahuje firmy, ktoré robia veľa menších platieb, často vyberajú hotovosť alebo si peniaze zbytočne presúvajú medzi účtami.

Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií nadobudol účinnosť 1. januára 2025, vyplýva z materiálu Ministerstva financií SR. V praxi sa však daň začala na účtoch podnikov prejavovať od 1. apríla. Tatra banka uvádza, že prvé zrážky klientom zaúčtovala 2. apríla a že pri debetných kartách ju účtuje podľa pravidiel zákona od 1. apríla 2025.

Pre bežnú firemnú prevádzku sú dôležité najmä dve sadzby, ktoré banka vysvetľuje vo svojich materiáloch. Pri odchádzajúcich platbách je daň 0,4 percenta zo sumy transakcie, najviac však 40 eur za jednu platbu. Pri výbere hotovosti je sadzba 0,8 percenta a horný limit na jednu transakciu tu podľa bankových podkladov neplatí. Tatra banka zároveň pripomína, že vo väčšine prípadov daň neodvádza priamo podnikateľ, ale banka ako tuzemský poskytovateľ platobných služieb, ktorý ju zrazí z účtu klienta. Tieto pravidlá banka opisuje vo svojich vysvetľujúcich materiáloch a v podrobnejšom prehľade k dani.

Na jednoduchom príklade vidno, prečo sa neoplatí sledovať len ročný obrat. Ak živnostník pošle za mesiac 15 platieb po 200 eur, z účtu mu odíde 3 000 eur a pri sadzbe 0,4 percenta zaplatí na dani 12 eur. Ak si k tomu raz vyberie 300 eur v hotovosti, pribudne ďalších 2,40 eura. V orientačnom modelovom prepočte redakcie podľa sadzieb zverejnených Tatra bankou tak len na týchto operáciách zaplatí 14,40 eura, bez započítania ďalších bankových poplatkov a bez výnimiek, ktoré môže zákon pri niektorých typoch platieb pripúšťať.

Pri malej firme s väčším počtom faktúr rastie suma rýchlo. Ak podnik odošle 60 platieb po 250 eur, daň vyjde na 60 eur. Ak si navyše počas mesiaca päťkrát presunie po 1 000 eur medzi dvoma účtami a ide o zdanené interné presuny podľa nastavenia účtov, pridá ďalších 20 eur. Práve tu sa daň najviac spája s cash flow: nie je to len otázka obratu, ale aj toho, koľkokrát peniaze opustia účet.

Zároveň platí, že rovnaký mesačný objem platieb nemusí znamenať rovnakú daň. Jedna úhrada 20 000 eur znamená pri sadzbe 0,4 percenta teoreticky 80 eur, no pre horný limit sa zastaví na 40 eur. Sto platieb po 200 eur pri rovnakom celkovom objeme vyjde na 80 eur, pretože limit sa posudzuje pri každej transakcii zvlášť. Pre podniky s veľkým počtom menších platieb je to jedna z najdôležitejších praktických informácií.

Najdrahšia býva hotovosť. Tatra banka uvádza, že pri výbere 1 000 eur je daň 8 eur, a pripomína, že na výbery hotovosti sa nevzťahuje horný strop na jednu transakciu. Pri výbere 5 000 eur tak daň podľa rovnakej sadzby vyjde 40 eur a pri 10 000 eur už 80 eur. Podnik, ktorý ešte stále často vypláca alebo nakupuje v hotovosti, preto pocíti nový náklad skôr než firma, ktorá funguje takmer úplne bezhotovostne.

Praktická nejasnosť vzniká aj pri tom, kedy podnikateľ daň na výpise vôbec uvidí. Tatra banka vo vysvetľujúcich materiáloch upozorňuje, že pri niektorých operáciách sa môže zobraziť ako kumulovaná suma za predchádzajúci deň. Pri debetných kartách banka uvádza, že ich zdaňuje podľa pravidiel zákona od 1. apríla 2025, takže nestačí sledovať len jednotlivé prevody a výbery, ale aj to, ako banka pohyby na účte technicky zaúčtuje. Pre podnikateľa to znamená najmä to, že mesačný prehľad nákladov si musí porovnať s výpisom, nie len s počtom odoslaných platieb.

Z toho vyplýva aj jednoduché praktické pravidlo: daň zvyšuje cenu každého zbytočného pohybu peňazí. Ak podnik používa viac účtov len zo zvyku, oplatí sa preveriť, či medzi nimi neposiela peniaze častejšie, než potrebuje. To neznamená, že má rušiť oddelené účty na mzdy, dane či rezervu, ale že by mal mať jasno, ktoré presuny sú nevyhnutné a ktoré si vytvoril sám interným nastavením.

Rozdiel medzi živnostníkom a firmou s vyšším objemom platieb preto nie je iba v absolútnej sume. Živnostník s niekoľkými faktúrami mesačne pocíti skôr jednotky eur, kým podnik s desiatkami dodávateľov môže platiť desiatky až stovky eur mesačne aj bez toho, aby zvýšil tržby. Finančný tlak je o to silnejší, že ide o náklad, ktorý sa viaže na prevádzku a znižuje maržu ešte predtým, než firma zaplatí iné poplatky alebo daň z príjmov.

Nie každá situácia je však rovnaká. Zákon sa vzťahuje na odchádzajúce platby, výbery hotovosti, používanie platobných kariet aj niektoré refakturované náklady súvisiace s podnikaním, uvádzajú bankové a legislatívne materiály. Finančná správa SR zároveň upozornila, že povinnosť sa môže týkať aj zahraničných spoločností, ak spĺňajú podmienky zákona, čo uviedla v oznámení pre verejnosť. Podnikatelia by preto nemali robiť zmeny len podľa orientačného prepočtu, ale aj podľa toho, ako majú nastavené účty, kto im vedie platby a či pri niektorých operáciách nevstupujú do hry osobitné pravidlá.

Práve tam bude v najbližších mesiacoch najväčší priestor na chyby: nie pri samotnej sadzbe, ale pri tom, či firma vie rozoznať nevyhnutný pohyb peňazí od takého, ktorý ju po novom stojí zbytočne veľa.