Riziko ACL v ženskom športe nezvyšuje len biológia, ukazuje výskum

Nové projekty v ženskom futbale posúvajú debatu o zraneniach predného skríženého väzu mimo jednoduchej odpovede, že za všetko môže biológia. National Women’s Soccer League a National Women’s Soccer League Players Association sa 22. apríla 2026 pripojili k výskumnej iniciatíve Project ACL, ktorá chce lepšie zmapovať, ako do rizika vstupujú tréning, únava či podmienky na ihrisku. Meta-analýza zverejnená v PubMed Central odhaduje, že ženy majú pri športe asi 1,5-násobne vyššie riziko ACL zranenia než muži, no prehľad v databáze PubMed zároveň uvádza, že dobre nastavené preventívne programy môžu riziko výrazne znížiť.

Čo je ACL a prečo je to pre športovca veľký problém

ACL je skratka pre predný skrížený väz v kolene. Pri športoch, kde sa veľa brzdí, doskakuje a mení smer, pomáha držať stabilitu kĺbu. Keď sa poškodí, športovec často vypadne na dlhé mesiace a návrat do zápasového tempa býva pomalý aj po rehabilitácii.

Práve preto sa o ACL hovorí tak často vo futbale, basketbale či hádzanej. Veľká časť týchto zranení navyše vzniká bez priameho kontaktu so súperom, teda pri pohybe, ktorý sa na prvý pohľad javí ako bežný: prudké zabrzdenie, doskok na jednu nohu alebo rotácia trupu nad kolenom.

Podľa meta-analýzy v PubMed Central majú ženy v športoch približne 1,5-násobne vyššie riziko ACL zranenia než muži. To je jeden z dôvodov, prečo sa ženský šport v posledných rokoch stal dôležitejšou témou športovej medicíny aj tréningovej praxe.

Prečo sa dnes nehovorí len o biológii

Starší pohľad často vysvetľoval vyšší výskyt ACL najmä anatómiou, hormonálnymi vplyvmi alebo rozdielmi v biomechanike. Konceptový dokument International Olympic Committee však už pred rokmi upozornil, že riziko nie je len biologická otázka. Do hry podľa neho vstupujú aj pohybové mechaniky a vlastnosti povrchu v kontakte medzi obuvou a ihriskom.

To je dôležitá zmena aj pre kluby. Ak je časť rizika ovplyvniteľná tréningom, únavou alebo podmienkami na ploche, potom prevencia nestojí iba na genetike či šťastí. Znamená to, že tréner vie časť problému riešiť ešte predtým, ako sa hráč alebo hráčka zraní.

Súčasná vlna výskumu ide týmto smerom ešte ďalej. National Women’s Soccer League a National Women’s Soccer League Players Association podľa oznámenia ligy vstúpili do Project ACL 22. apríla 2026. Cieľom iniciatívy je zhromažďovať viac dát o zraneniach v profesionálnom ženskom futbale a hľadať vzory, ktoré doteraz v ženských súťažiach chýbali alebo sa len prenášali z mužských dát.

Praktický odkaz je jasný: ak chce klub znižovať riziko, nestačí sledovať len koleno samotné. Musí sa pozerať aj na to, ako vyzerá rozcvička, koľko zmien smeru hráči robia v únave, ako často sa hrá a trénuje a v akom stave je povrch.

Čo hovoria dáta o riziku počas zápasov a tréningu

Nie každé ACL zranenie vzniká rovnako často v každej situácii. Meta-analýza tímových loptových športov v PubMed Central uvádza incidenciu nekontaktných ACL zranení u elitných ženských športovkýň 0,10 na 1000 hráčskych hodín. Počas súťaže je však číslo výrazne vyššie, 0,67 na 1000 hráčskych hodín.

To neznamená, že tréning je nepodstatný. Skôr to ukazuje, že zápasové tempo, stres, rozhodovanie pod tlakom a vyššia intenzita zrejme vytvárajú rizikovejšie prostredie než bežná tréningová jednotka. Pre amatérsky šport je to dôležitý signál najmä pri turnajoch, víkendových dvojzápasoch alebo v obdobiach, keď tím hrá veľa stretnutí v krátkom čase.

Výskum zároveň nehovorí, že existuje jedna univerzálna príčina. U jednej hráčky môže viac zavážiť slabšia silová príprava, u inej nekvalitný pohybový vzor pri doskoku a u ďalšej nahromadená únava. Preto je slabé vysvetlenie aj to, keď sa po zranení povie len to, že "tak to u žien býva".

Čo má najväčší zmysel v kluboch a u mládeže

Najpraktickejšia správa pre slovenské kluby je, že prevencia nemusí stáť na drahej technike. Prehľad v databáze PubMed uvádza, že preventívne programy postavené na plyometrii, sile, rovnováhe, vytrvalosti, stabilite a neuromuskulárnom tréningu môžu riziko ACL zranenia u žien znížiť veľmi výrazne, v niektorých zhrnutých štúdiách až o 90 %. Takéto číslo neznamená záruku pre každého jednotlivca, ale ukazuje, že dobre postavený tréning vie spraviť veľký rozdiel.

Pre mládežnícke a amatérske tímy z toho vyplýva najmä potreba systematickosti. Nestačí občasná rozcvička pred zápasom. Dôležité je pravidelne nacvičovať doskoky, brzdenie, zmenu smeru a prácu trupu, a zároveň budovať silu nôh a stredu tela počas celej sezóny.

V klubovej praxi má podľa dostupných prehľadov najväčší zmysel niekoľko zásad:

• zaradiť do rozcvičky opakované cvičenia na doskok, brzdenie a stabilitu kolena,
• udržiavať pravidelný silový tréning aj počas sezóny, nielen v príprave,
• sledovať únavu pri nahustenom kalendári a nepridávať vysokú intenzitu na dlhodobé preťaženie,
• nepodceňovať techniku pohybu pri skokoch, obratoch a prudkom zastavení.

Tieto kroky nie sú užitočné len pre dievčatá a ženy. V mládeži pomáhajú aj chlapcom, lebo učia pohybové návyky, ktoré znižujú riziko viacerých nekontaktných zranení. Rozdiel je v tom, že pri ženských tímoch býva tlak na systematickú prevenciu vyšší, keďže dáta ukazujú väčšiu zraniteľnosť ACL.

Čo si z toho môže vziať rekreačný športovec

Aj rekreačný hráč alebo hráčka môže z výskumu vyťažiť bez veľkých nákladov. Zmysel má prísť na tréning pripravený, nie po sérii tvrdých behov či posilňovania bez regenerácie. Veľa problémov vzniká práve vtedy, keď sa človek púšťa do rýchlych zmien smeru unavený a bez predchádzajúcej prípravy.

Rovnako dôležité je nebrať ľahko bolesť alebo pocit nestability v kolene po doskoku či rotácii. Výskum ukazuje rizikové vzorce, ale nevie nahradiť vyšetrenie konkrétneho človeka. Pri podozrení na vážnejšie poranenie preto rozhoduje odborné vyšetrenie, nie domáci odhad.

Pre rodičov mladých športovcov je podstatné najmä to, aby sa výkon nestaval len na zápasoch a turnajoch. Ak dieťa netrénuje silu, koordináciu a techniku pohybu, no pravidelne hrá vo vysokej intenzite, klub mu zvyšuje záťaž bez toho, aby primerane budoval ochranné návyky.

Práve tu môže mať nová vlna výskumu najväčší dosah. Profesionálne ligy zbierajú viac dát, ale najväčší počet športovcov je stále v mládežníckom a amatérskom prostredí, kde býva prevencia najslabšia. To, ktoré kombinácie povrchu, obuvi a nahusteného kalendára zvyšujú riziko najviac, majú projekty ako Project ACL ešte len presnejšie zmerať.