Slovensko posiela do parlamentu zákon o umelej inteligencii

Do Národnej rady SR prišiel vládny návrh zákona, ktorý má upraviť štátnu správu v oblasti umelej inteligencie a nadviazať na nové európske pravidlá pre dáta. Podľa parlamentnej tlače bol materiál doručený 28. augusta 2026. Pre firmy to znamená, že používanie AI sa presúva z interných experimentov do režimu, pri ktorom bude dôležité vedieť preukázať účel systému, prácu s dátami aj to, kto zaň nesie zodpovednosť.

Slovenský zákon nadväzuje na pravidlá z Bruselu

Nový slovenský zákon neprichádza na prázdne pole. Európska únia už prijala nariadenie o umelej inteligencii, známe ako AI Act, ktoré stanovuje harmonizované pravidlá pre umelú inteligenciu v celej Únii. Podľa Európskej komisie toto nariadenie vstúpilo do platnosti 2. augusta 2024 a jeho jednotlivé povinnosti sa zavádzajú postupne.

Slovenský návrh má v praxi zabezpečiť najmä to, aby bolo jasné, ktorý štátny orgán bude mať pri nových pravidlách kompetencie a ako sa európske nariadenia premietnu do fungovania úradov. Zároveň sa netýka len umelej inteligencie, ale aj nadväzujúcej európskej dátovej regulácie. Práve tá bude dôležitá pre firmy, ktoré pracujú s prevádzkovými, zákazníckymi alebo technickými dátami a budú ich musieť sprístupňovať či zdieľať podľa nových pravidiel EÚ.

Ďalšou časťou skladačky je európske nariadenie o dátach, ktoré sa má podľa Európskej komisie začať uplatňovať od 12. septembra 2025. Slovenský zákon tak prichádza v čase, keď sa pravidlá pre AI a dáta už nezaoberajú len víziou do budúcnosti, ale vstupujú do každodennej prevádzky firiem a štátu.

Kedy sa nové povinnosti začnú prejavovať

Pre podniky je dôležité, že povinnosti neprídu naraz. Najbližší termín, ktorý sa oplatí sledovať, je 2. august 2026. Podľa AI Act Service Desk sa vtedy majú začať uplatňovať transparentné povinnosti podľa európskeho nariadenia o umelej inteligencii.

V praxi ide o tú časť pravidiel, pri ktorej bude dôležité, aby používateľ vedel, že komunikuje s AI nástrojom alebo pracuje s obsahom vytvoreným či upraveným umelou inteligenciou. Pre firmy to nemusí znamenať veľkú investíciu do technológií, ale často si to vyžiada zmeny v zákazníckej komunikácii, vo firemných pravidlách a v dokumentácii.

Náročnejšia časť príde neskôr. Podľa Európskej komisie sa pravidlá pre vysoko rizikové systémy uvedené v prílohe III majú začať uplatňovať od 2. decembra 2027. Pre vysoko rizikové systémy zabudované do regulovaných produktov sa majú pravidlá uplatňovať od 2. augusta 2028.

Práve tento harmonogram je pre slovenské firmy podstatný. Kto dnes AI používa len ako pomocný nástroj pri marketingu alebo administratíve, môže mať viac času na nastavenie interných pravidiel. Kto však nasadzuje AI do náboru, hodnotenia, rozhodovania o službách alebo do produktov pre zákazníkov, mal by si svoju pozíciu preveriť skôr.

Čo si majú firmy skontrolovať už teraz

Najväčšou chybou by bolo čakať na finálne slovenské metodiky a dovtedy nerobiť nič. Už dnes je z európskych pravidiel zrejmé, že podniky budú musieť lepšie rozumieť tomu, aké AI nástroje vlastne používajú, od koho ich nakupujú a aké dáta do nich vkladajú.

To sa týka najmä malých a stredných firiem, ktoré často používajú hotové nástroje od externých dodávateľov. Ak firma nevie, kde všade sa AI používa, ťažko preukáže, že má nad systémom kontrolu. Rovnaký problém môžu mať školy, samosprávy či menšie úrady, ktoré nakupujú digitálne služby zvonka a nemajú vlastný silný IT tím.

Prvý interný kontrolný zoznam by mal pokryť najmä tieto otázky:

• Kde firma alebo inštitúcia používa AI pri práci so zamestnancami, zákazníkmi alebo občanmi.
• Či ide len o pomocný nástroj, alebo o systém, ktorý zasahuje do rozhodovania a môže mať väčší dopad na ľudí.
• Kto je vo firme zodpovedný za schvaľovanie používania AI a za kontakt s dodávateľom.
• Aké údaje do systému vstupujú a či má podnik zmluvne ošetrené, čo s nimi dodávateľ robí.

Tieto kroky ešte nemusia znamenať drahý audit. Často ide skôr o základnú inventúru nástrojov, interné pravidlá pre zamestnancov a preverenie zmlúv s dodávateľmi. Najmä IT firmy a technologickí dodávatelia však môžu byť pod väčším tlakom skôr než bežné podniky, pretože odberatelia od nich budú chcieť viac dokumentácie o fungovaní systému a o práci s dátami.

Pre manažérov to znamená aj organizačnú zmenu. Téma umelej inteligencie sa nebude dať nechať len na IT oddelení. Dotkne sa právnikov, personalistov, nákupu, zákazníckej podpory aj vedenia firmy, ktoré bude musieť určiť, kto nesie konečnú zodpovednosť za používanie nástroja.

Zmeny sa dotknú aj štátu a digitálnych služieb

Slovenský zákon nie je dôležitý len pre súkromný sektor. Ak štát alebo samospráva začne používať AI v službách pre občanov, zvýši sa tlak na jasné postupy, testovanie a dohľad. To platí najmä tam, kde digitálny nástroj pracuje s osobnými alebo inými citlivými údajmi, triedi podania alebo pomáha úradníkom pri vyhodnocovaní situácií.

Pre občana to môže mať praktický dopad aj bez toho, aby si všímal názvy európskych nariadení. Dôležité bude, či bude vedieť, že komunikuje so strojom, či dostane zrozumiteľné vysvetlenie postupu a či bude jasné, kde sa môže sťažovať, ak systém zlyhá. Práve tu bude mať slovenské nastavenie štátnej správy veľký význam, lebo európske pravidlá stanovujú rámec, ale nie každodenný postup jednotlivých úradov.

Dátová časť regulácie môže zasiahnuť aj digitálne služby a produkty, ktoré pracujú s údajmi zo zariadení alebo prevádzky. Pre podniky, ktoré vyvíjajú softvér, predávajú pripojené zariadenia alebo stavajú služby na dátach, to znamená ďalšiu vrstvu povinností popri pravidlách pre AI.

Najväčšia neistota je zatiaľ pri dohľade

Z pohľadu firiem zatiaľ zostáva najdôležitejšia otázka otvorená: kto bude na Slovensku hlavným dohliadacím orgánom a ako sa rozdelia kompetencie medzi jednotlivé úrady. Z parlamentnej tlače Národnej rady Slovenskej republiky je zrejmé, že vláda už návrh do parlamentu poslala, no praktický význam bude závisieť od finálneho znenia zákona a od toho, či prinesie len organizačné rozdelenie úloh štátu, alebo aj detailnejšie pravidlá pre prax.

Rovnako dôležité bude, či štát pripraví metodiku zrozumiteľnú aj pre menšie firmy a školy, nielen pre veľkých technologických hráčov. Bez nej hrozí, že podniky budú investovať do právnych analýz, ale nebudú mať jasnú odpoveď na to, čo presne musia zmeniť vo svojich produktoch, nábore, zákazníckych službách či práci s dátami.

Najbližší test príde už pri transparentných povinnostiach od augusta 2026, no skutočný tlak na procesy a zodpovednosť porastie s blížiacimi sa pravidlami pre vysoko rizikové systémy a s tým, ako parlament dopracuje slovenský dohľad nad umelou inteligenciou do finálnej podoby.