Európska komisia v septembri 2026 navrhla nový rámec pre dostupné bývanie, ktorý má štátom a mestám uľahčiť zásahy tam, kde byty chýbajú a nájmy rastú. Dôležitou časťou návrhu sú krátkodobé prenájmy a iné formy využívania bytov mimo trvalého bývania. Pre Slovensko je podstatné najmä to, že mestá by mohli dostať silnejší právny základ na reguláciu v lokalitách pod tlakom cien.
Obsah
Prečo sa do bývania púšťa Európska únia
Návrh Affordable Housing Act predstavila Európska komisia ako spoločný právny rámec pre opatrenia v členských štátoch, ktoré zápasia s dostupnosťou bývania. Podľa podkladu výskumnej služby Európskeho parlamentu797026?locale=EN) nejde o to, aby Brusel prebral bytovú politiku od vlád a samospráv. Cieľom je skôr určiť, za akých podmienok môžu štáty a mestá zasiahnuť bez toho, aby sa ich opatrenia ľahko dostali do konfliktu s pravidlami vnútorného trhu.
Dôvod je jednoduchý: problém s bývaním už nie je okrajová sociálna téma, ale široký ekonomický a politický tlak. Eurostat uviedol, že v roku 2024 míňalo v Európskej únii 8,2 percenta populácie na bývanie aspoň 40 percent disponibilného príjmu domácnosti. Európsky parlament vo februári 2026 zároveň upozornil, že milióny Európanov žijú v neistých podmienkach bývania a že pri krátkodobých prenájmoch treba hľadať rovnováhu medzi turizmom a bývaním pre domácich obyvateľov, uvádza tlačová správa parlamentu.
Návrh v septembri 2026 predstavil Dan Jørgensen, európsky komisár pre energetiku a bývanie. Už samotný názov zákona naznačuje, že Komisia chce riešiť nielen ceny, ale aj dostupnosť bytov v mestách a regiónoch, kde tlak na bývanie vytláča rezidentov z trhu.
Čo by mestá a štáty mohli robiť ľahšie
Pre slovenského čitateľa je najdôležitejšie to, že návrh výslovne počíta s obmedzeniami pri krátkodobých prenájmoch a pri inom než trvalom využívaní bytov, ak je to potrebné na ochranu dostupného bývania. Vyplýva to z textu návrhu nariadenia Európskej komisie. V praxi to znamená, že ak mesto vie preukázať, že časť bytového fondu odchádza z dlhodobého bývania do turistických prenájmov alebo do iného využitia, malo by mať jasnejšiu oporu pre zásah.
Komisia však zároveň stanovuje brzdy. Obmedzenia majú byť odôvodnené, primerané a viazané na územia s bytovým stresom. Nejde teda o voľnú ruku pre plošné zákazy kdekoľvek v krajine. Štát alebo mesto by museli ukázať, že problém je reálny a že zvolené opatrenie nie je tvrdšie, než si situácia vyžaduje.
To je dôležité najmä pre samosprávy, ktoré doteraz často narážali na neistotu, či ich regulácia obstojí pri preskúmaní podľa európskych pravidiel. Podklad Európskeho parlamentu uvádza, že v októbri 2026 súdy potvrdili, že členské štáty a mestá môžu krátkodobé prenájmy regulovať, ak rešpektujú test nevyhnutnosti a primeranosti. Nový rámec by tak mohol znížiť právnu neistotu pri opatreniach v problémových lokalitách.
Európska únia si už predtým pripravila aj technickejší základ. Od apríla 2024 platí nariadenie o zbere a zdieľaní dát o krátkodobých prenájmoch, ktoré má verejným orgánom pomôcť lepšie sledovať tento trh. Bez dát sa totiž mestám ťažko dokazuje, koľko bytov sa presúva do krátkodobého ubytovania a aký tlak to vytvára na klasické nájomné bývanie.
Čo to môže spraviť s nájmami a investičnými bytmi
Od európskeho návrhu sa nedá čakať, že automaticky zlacnie bývanie v celej Európe alebo na celom Slovensku. Jeho efekt bude skôr lokálny. Tam, kde je vysoký podiel krátkodobých prenájmov alebo kde sa byty dlhodobo nevyužívajú na bývanie rezidentov, môže prísnejší rámec časť bytov vrátiť na dlhodobý nájomný trh.
Ak by sa to stalo, tlak na nájomné by sa mohol aspoň spomaliť. To však bude závisieť od veľkosti miestneho problému, od ponuky nových bytov aj od toho, ako konkrétne štát alebo samospráva pravidlá nastaví. Samotný európsky rámec nevyrieši nedostatok výstavby, drahé hypotéky ani slabý mestský bytový fond.
Dôležitý je aj širší odkaz pre investičné byty. Návrh totiž nehovorí len o turistických prenájmoch, ale aj o inom než trvalom využívaní bytov. To otvára priestor na zásahy aj tam, kde byt síce formálne existuje, ale reálne neslúži ako bežné bývanie. Práve v centrách miest je to citlivá téma, lebo rast cien často priťahuje kapitál, ktorý byty vníma skôr ako investíciu než ako domov.
Čo z toho vyplýva pre Slovensko
Na Slovensku by sa nový rámec mohol najviac dotknúť veľkých miest a ich centier. Bratislava, Košice a ďalšie lokality s tlakom na nájmy by mohli získať silnejší argument, že ochrana dostupného bývania je legitímny verejný cieľ aj v európskom práve. To je dôležité v debatách, kde sa stretáva záujem rezidentov, developerov, investorov a turistického biznisu.
Zároveň platí, že Brusel za slovenské mestá nič nenastaví. Ak má mať návrh reálny dosah, bude ho treba premietnuť do národných pravidiel a do konkrétnych miestnych opatrení. Práve tam sa ukáže, či Slovensko využije európsky rámec len ako politický argument, alebo z neho spraví aj funkčný nástroj pre nájomné bývanie.
Otvorených otázok zostáva viac. Nie je ešte jasné, aké presné nástroje budú môcť slovenské mestá používať bez rizika sporu s pravidlami vnútorného trhu, ako sa rámec premietne do domácich zákonov a či jeho dopad na nájomné ostane len lokálny. Keďže ide o návrh, detaily sa ešte môžu meniť počas rokovaní medzi Európskym parlamentom a členskými štátmi.