Európska komisia v roku 2025 rozbehla sériu balíkov, ktorými chce znížiť administratívnu záťaž firiem a viac procesov presunúť do digitálu. Do konca mandátu v roku 2029 si stanovila cieľ znížiť záťaž o 25 percent pre všetky firmy a o 35 percent pre malé a stredné podniky, vyplýva z materiálov Komisie. Pre slovenské podniky to skôr než jednu veľkú reformu znamená sériu menších zmien vo výkazoch, registráciách a dokazovaní splnenia povinností.
Obsah
Čo chce Komisia zmeniť
Tlak na menej byrokracie nie je v Bruseli jednorazová akcia. Európska komisia predstavila prvý veľký balík zjednodušení 26. februára 2025 a 21. mája pridala ďalší, pri ktorom odhadla úsporu 400 miliónov eur ročne na administratívnych nákladoch firiem. Na svojej stránke o zjednodušovaní pravidiel zároveň uvádza cieľ znížiť do roku 2029 administratívnu záťaž o 25 percent pre všetky firmy a o 35 percent pre malé a stredné podniky.
Podstatné je, že Komisia nesľubuje jednu univerzálnu reformu, po ktorej zmiznú všetky formuláre. Zmeny sa majú premietať do viacerých oblastí naraz, od pravidiel spojených s taxonómiou a ďalším firemným reportovaním cez digitálne procesy až po širšie fungovanie jednotného trhu. Pre podnikateľa na Slovensku to znamená, že úľava sa môže objaviť po častiach: najprv pri jednom type výkazov, neskôr pri registrácii, inokedy pri tom, ako firma dokazuje splnenie povinností úradu alebo obchodnému partnerovi.
Rozsah problému naznačuje aj oficiálny dokument Komisie v registri EUR-Lex. Ten uvádza, že opakované administratívne náklady v Európskej únii boli v roku 2022 odhadované na 150 miliárd eur. Práve slovo opakované je pre malé firmy kľúčové, pretože najdrahšie nebýva jednorazové vybavenie povinnosti, ale neustále posielanie tých istých údajov v mierne odlišnej podobe.
Kde malé firmy najčastejšie strácajú čas a peniaze
V slovenskej malej firme sa administratívna záťaž zvyčajne neukáže ako samostatná položka vo výkaze ziskov a strát. Vidno ju skôr v hodinách účtovníčky, v práci majiteľa, ktorý namiesto obchodu rieši potvrdenia, a v nákladoch na externých poradcov, keď pravidlá nie sú jasné alebo sa údaje musia dokladať viackrát.
Najcitlivejšie bývajú tri oblasti. Prvou sú opakované výkazy a hlásenia, pri ktorých firma používa tie isté údaje pre viac príjemcov. Druhou sú registrácie a oznamovacie povinnosti pri zmenách vo firme, keď sa informácia zapisuje do viacerých systémov alebo sa dokladá v papierovej aj elektronickej forme. Treťou je vnútrofiremný súlad s pravidlami, teda zhromažďovanie podkladov o dodávateľoch, produktoch či procesoch, ktoré potom firma potrebuje pri kontrole, audite alebo pri obchodovaní s väčším partnerom.
Komisia v materiáloch k zjednodušovaniu opakovane zdôrazňuje, že úľavu chce smerovať najmä na malé a stredné podniky, ktoré bývajú povinnosťami spojenými s reportovaním a súladom s pravidlami zaťažené viac než veľké firmy. Dôvod je jednoduchý: korporácia má špecializované oddelenie, kým menší podnik tieto úlohy rozkladá medzi majiteľa, účtovníctvo a administratívu. Aj drobná zmena vo formulári preto môže v malej firme rozhodnúť o tom, či agendu vybaví za hodinu alebo za pol dňa.
Čo sa môže prejaviť na Slovensku
Pre slovenské firmy bude dôležité sledovať nie to, či Brusel vyhlási veľký cieľ, ale ktoré konkrétne povinnosti sa zmenia ako prvé. Časť úspor môže prísť zo zrušenia alebo zúženia reportingu, časť z digitalizácie a časť z lepšieho zdieľania údajov medzi inštitúciami. Z pohľadu podniku je pritom rozdiel zásadný: ak povinnosť zanikne, firma ušetrí prácu úplne; ak sa len presunie do elektronického formulára, ušetrí skôr čas pri spracovaní.
V slovenskom prostredí sa zjednodušenie najviditeľnejšie prejaví tam, kde dnes firma opakovane prepisuje rovnaké identifikačné, účtovné alebo personálne údaje. Ide najmä o komunikáciu s úradmi, o pravidelné výkazy a o dokazovanie, že podnik splnil povinnosť podľa určitého predpisu. Ak sa európske zmeny prelejú do národných systémov rozumne, firma nebude musieť tie isté dokumenty nahrávať viackrát ani ich viesť v odlišných formátoch pre rôznych adresátov.
Nie všetko však bude okamžité a nie všetko pocíti živnostník rovnako ako stredná firma. Časť opatrení sa ešte musí dopracovať, schváliť a potom preniesť do slovenskej legislatívy alebo e-služieb. Rada Európskej únie v júni 2026 uviedla, že zjednodušovanie pravidiel patrí medzi hlavné priority konkurencieschopnosti a že ciele znižovania záťaže sa týkajú aj reportingových povinností, no konečný efekt bude závisieť aj od toho, ako rýchlo budú zmeny vedieť urobiť členské štáty.
Práve tu je pre Slovensko najväčšie riziko. Európska únia môže znížiť počet povinností alebo otvoriť cestu k jednoduchšiemu digitálnemu postupu, ale ak národné úrady ponechajú staré formuláre, paralelné registre alebo slabé prepojenie systémov, časť sľubovaných úspor sa stratí. Pre podnikateľa je preto dôležité rozlišovať medzi tým, čo je zmena pravidla, a tým, čo je len nové používateľské rozhranie bez skutočného zjednodušenia.
Ako sa firma môže pripraviť skôr
Aj keď nie je známy konečný zoznam všetkých povinností, ktoré sa budú meniť, malá firma vie urobiť niekoľko krokov už teraz. Prvým je spísať si, ktoré údaje a dokumenty posiela opakovane štátu, banke, odberateľovi alebo audítorovi. Takýto jednoduchý interný prehľad rýchlo ukáže, kde sa administratíva duplikuje a kde by firma vedela získať najväčšiu úsporu, ak sa proces zjednoduší alebo digitalizuje.
Druhým krokom je upratať firemné dáta. Ak má podnik základné identifikačné údaje, zmluvy, personálne podklady a účtovné dokumenty roztrúsené medzi e-mailmi, papiermi a viacerými úložiskami, nevyužije naplno ani dobrú elektronickú službu. Zmeny z Bruselu budú mať najväčší prínos pre firmy, ktoré majú dokumenty pripravené v použiteľnej a ľahko dohľadateľnej forme.
Tretím krokom je odlíšiť, ktoré administratívne úkony vyžaduje Európska únia a ktoré si firma plní navyše kvôli národným pravidlám alebo vnútorným postupom obchodných partnerov. Práve v tom býva v praxi veľa nejasností. Keď príde nové zjednodušenie, podnik potom rýchlejšie uvidí, či sa mu naozaj ruší povinnosť, alebo sa mení len spôsob jej splnenia.
A napokon sa oplatí sledovať, kde sa zmeny premietnu ako prvé. Komisia avizuje, že chce znižovať bariéry na jednotnom trhu a obmedzovať opakované reportingové povinnosti, ale slovenská firma pocíti výsledok až vo chvíli, keď sa to objaví v konkrétnom portáli, formulári alebo zákonnej výnimke. Dovtedy zostáva otvorená najdôležitejšia otázka: koľko zo sľubovaných úspor sa naozaj dostane aj k malému podnikateľovi a koľko sa zastaví na pomalej národnej implementácii.
