Bývanie na Slovensku ďalej zdražuje, krajom sa rast rozchádza
Ceny bývania na Slovensku v treťom štvrťroku ďalej rástli, no v krajoch sa vývoj rozchádza. NBS ukazuje výrazné regionálne rozdiely.
Ceny bývania na Slovensku v treťom štvrťroku opäť rástli, hoci hypotéky zostávajú drahé. Národná banka Slovenska uviedla, že priemerná cena stúpla medzikvartálne o 2,6 percenta a medziročne o 10,9 percenta. Z celoslovenského priemeru však už veľa nevidno: v Banskobystrickom kraji rast zrýchlil, kým v Košickom kraji ceny mierne klesli.
Obsah
Podľa Národnej banky Slovenska dosiahla priemerná cena bývania v treťom štvrťroku 2026 úroveň 3 120 eur za meter štvorcový. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku to bolo viac o 78 eur za meter. Centrálna banka tým potvrdila, že trh sa napriek drahším úverom zatiaľ plošne neochladil.
V komentári NBS na to upozornil aj Roman Vrbovský, expert analytik makroekonómie v Národnej banke Slovenska. Podstatné pritom nie je len to, že ceny rastú, ale aj to, že sa čoraz viac rozchádzajú podľa regiónov a typu nehnuteľnosti. Pre kupujúcich aj predávajúcich to znamená, že celoslovenský priemer je už len hrubá orientácia.
Priemer zakrýva veľké rozdiely medzi krajmi
Najvýraznejší kvartálny rast zaznamenal podľa NBS Banskobystrický kraj, kde ceny stúpli o 9,3 percenta. Na opačnom konci bol Košický kraj, v ktorom ceny mierne klesli o 0,3 percenta. To je rozdiel, ktorý mení čítanie celého trhu: v jednej časti Slovenska bývanie prudko zdražuje, v inej sa rast už láme.
Praktický dosah je jednoduchý. Kupujúci, ktorý sleduje len priemerné slovenské číslo, môže mať pocit, že situácia je všade rovnaká. Dáta NBS však hovoria, že rovnaký meter štvorcový sa dnes správa inak podľa toho, či človek hľadá byt alebo dom v regióne, kde dopyt ďalej rastie, alebo v kraji, kde predávajúci narážajú na slabšiu ochotu kupovať.
Rovnako to platí aj pre predávajúcich. Ak niekto nastaví cenu len podľa správ o raste na úrovni celého Slovenska, môže sa ľahko minúť s realitou vlastného mesta alebo okresu. Regionálne rozdiely sú dnes natoľko výrazné, že z jedného národného priemeru sa nedá spoľahlivo odhadnúť, za koľko sa konkrétna nehnuteľnosť predá.
Rastú byty aj domy, ale nie rovnako drahé
NBS uviedla, že ceny bytov v treťom štvrťroku vzrástli o 1,9 percenta a dostali sa na 3 497 eur za meter štvorcový. Ceny domov stúpli o 1,8 percenta na 2 202 eur za meter štvorcový. Tempo rastu bolo teda podobné, cenová hladina oboch segmentov však zostáva výrazne odlišná.
Pre domácnosti je to dôležitá informácia najmä preto, že byty ostávajú na meter štvorcový citeľne drahšie než domy. Samotné percento rastu preto ešte nehovorí všetko. Ak sa dve nehnuteľnosti zdražia podobným tempom, konečný dopad na rodinný rozpočet môže byť aj tak veľmi odlišný.
Z kvartálnych dát zároveň nevyplýva, že by drahšie hypotéky zatiaľ zrazili celý trh naraz. Rast pokračoval v oboch hlavných segmentoch. To neznamená, že každá lokalita alebo každý typ bytu zdražel rovnako, ale plošné zlacňovanie, na ktoré časť kupujúcich čakala, sa z týchto čísel zatiaľ nepotvrdzuje.
Pre ľudí, ktorí riešia prvé bývanie, sa tým problém zdvojuje. Vyššia cena nehnuteľnosti znamená vyššiu sumu, ktorú treba financovať, a drahší úver zároveň zvyšuje mesačné splátky. Dostupnosť bývania sa tak nezhoršuje len cez úroky, ale aj cez samotnú nákupnú cenu.
Inzerát ešte nie je konečná cena
Pri čítaní týchto dát je dôležité rozlišovať, čo presne merajú. Štatistika NBS pracuje s cenami bývania v prepočte na meter štvorcový a je veľmi užitočná na sledovanie trendu trhu. Neznamená to však, že každá nehnuteľnosť sa za takú cenu aj naozaj predá.
Preto sa oplatí porovnávať aj údaje, ktoré zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky pri indexoch realizovaných cien. Tie sledujú inú časť reality trhu, teda ceny, za ktoré sa nehnuteľnosti skutočne predali. Medzi ponukovou a realizačnou cenou môže byť rozdiel a práve v období drahších úverov býva tento rozdiel pre kupujúcich aj predávajúcich dôležitý.
Z toho vyplýva aj jednoduché pravidlo pri porovnávaní trhu. Väčší zmysel má sledovať cenu za meter štvorcový v rovnakej lokalite, pri podobnom type nehnuteľnosti a v porovnateľnom stave, než sa orientovať podľa jedného veľkého priemeru za celé Slovensko. Inak môže človek porovnávať neporovnateľné.
To je dôležité aj pri refinancovaní alebo pri odhade hodnoty vlastného bývania. Majiteľ bytu v meste, kde sa rast cien spomaľuje, nemusí získať taký priestor na vyšší predaj alebo na lepšiu vyjednávaciu pozíciu v banke, ako naznačuje celoslovenský údaj. Naopak, v rýchlejšie rastúcich regiónoch môže byť tlak na ceny stále silný.
Slovensko patrí v Európe medzi rýchlejšie rastúce trhy
Slovenské dáta nevystupujú z radu len doma. Eurostat uviedol, že v druhom štvrťroku 2026 boli ceny bývania na Slovensku medziročne vyššie o 13,6 percenta, čo bolo výrazne nad priemerom Európskej únie. Ide síce o staršie obdobie a inú metodiku než pri údajoch NBS, no smer je rovnaký: Slovensko patrí medzi krajiny, kde bývanie zdražuje rýchlejšie.
Aj preto nestačí sledovať len to, či úroky na hypotékach klesnú alebo neklesnú. Ak ceny nehnuteľností rastú rýchlejšie než príjmy domácností, vlastné bývanie sa vzďaľuje aj v čase, keď sa tempo zdražovania úverov spomalí. Pre časť trhu to môže znamenať odklad kúpy, menší byt alebo hľadanie bývania mimo najžiadanejších lokalít.
Z nových čísel preto nevyplýva jednoduchá odpoveď na otázku, či sa oplatí čakať. Vyplýva z nich skôr to, že slovenský realitný trh sa rozdelil na viac príbehov naraz a že rozhodovanie podľa jedného priemeru je čoraz menej užitočné. Dôležité bude, či sa v ďalších štvrťrokoch začne zväčšovať rozdiel medzi cenami v inzerátoch a sumami, ktoré kupujúci napokon na trhu skutočne zaplatia.