Čakacia lehota na plánovanú operáciu na Slovensku nemusí byť rovnaká ani pri tom istom zákroku. Z verejne dostupných údajov Univerzitnej nemocnice Bratislava vyplýva, že rozdiely medzi pracoviskami môžu byť od niekoľkých dní po mesiace. Pre pacienta to znamená, že sa oplatí porovnávať termíny a pri dlhom čakaní sa pýtať aj zdravotnej poisťovne na ďalšie možnosti.
Obsah
Kde sa dá čakacia lehota zistiť
Najjednoduchší prvý krok je pozrieť si web nemocnice alebo konkrétneho pracoviska, kde má byť výkon urobený. Nie všetky zariadenia zverejňujú údaje rovnako prehľadne, no Univerzitná nemocnica Bratislava už na svojej stránke uvádza orientačné čakacie lehoty na operácie podľa oddelenia aj typu výkonu.
Práve z tohto prehľadu je vidieť, že pacient nemusí dostať rovnaký termín všade. Univerzitná nemocnica Bratislava uvádza, že lehoty sa podľa oddelenia a výkonu môžu pohybovať od niekoľkých dní až po 4 až 6 mesiacov. Pri niektorých zákrokoch sa navyše líšia aj medzi jej vlastnými pracoviskami.
Na ortopédii pri totálnej endoprotéze nemocnica zverejňuje podľa svojho webu lehotu 80 dní v Ružinove, 60 dní na Kramároch a 180 dní v Petržalke. To je pre pacienta dôležitá informácia najmä vtedy, ak má odporúčanie na plánovaný výkon a nie je viazaný na jedno konkrétne pracovisko.
Ďalší zdroj informácií je štátny portál slovensko.sk, kde existuje služba „Informovanie sa o poradí v čakacej listine“. Jej existencia potvrdzuje, že pacient si vie elektronicky overovať svoje postavenie v poradí. Ak je poistený vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, tá na svojom webe uvádza, že informácie o čakacích listinách sprístupňuje aj cez aplikáciu alebo ePobočku.
Čo rozdiely medzi pracoviskami v praxi znamenajú
Zverejnená lehota nie je automaticky sľub konkrétneho dátumu operácie. Je to orientačný údaj, ktorý hovorí, ako dlho sa na danom pracovisku čaká pri konkrétnom výkone. Reálny termín sa môže meniť podľa kapacít, personálu, počtu akútnych prípadov aj podľa toho, ako nemocnica vedie poradie pacientov.
Pri čítaní týchto údajov je dobré rozlišovať dve veci. Jedna je všeobecná čakacia lehota pri zákroku, druhá je vaše konkrétne miesto v poradí. OECD pri porovnávaní čakacích dôb rozlišuje medzi časom od zaradenia na čakaciu listinu po liečbu a medzi podielom pacientov, ktorí čakajú dlhšie ako tri mesiace. Pre bežného človeka to znamená, že orientačný údaj na webe a jeho vlastná situácia nemusia byť úplne totožné.
Rozdiel medzi pracoviskami zároveň neznamená, že jedno z nich poskytuje horšiu starostlivosť. Môže ísť o rozdielnu kapacitu operačných sál, inú skladbu pacientov alebo o to, že niektoré oddelenie rieši viac akútnych prípadov. Pre pacienta je podstatné najmä to, aby vedel, či sa dá ten istý výkon absolvovať aj inde a za kratší čas.
Dlhé čakacie listiny nie sú len slovenský problém. Eurostat uvádza, že medzi hlavné dôvody neuspokojených zdravotných potrieb v Európskej únii patria finančné dôvody, dlhé čakacie listiny a vzdialenosť od poskytovateľa. Na Slovensku preto dáva zmysel porovnať nielen termín, ale aj to, ako ďaleko by pacient za zákrokom cestoval.
Na čo sa pýtať pri objednávaní
Ak je termín ďaleko, nestačí si len vypočuť dátum a zložiť telefón. Pacient by sa mal pýtať, či ide o orientačnú lehotu alebo už o konkrétne pridelený termín, či je zaradený na čakaciu listinu a či si vie svoje poradie priebežne overiť.
Dôležité je zistiť aj to, či nemocnica vykonáva ten istý zákrok na viacerých pracoviskách a či sa dá termín porovnať. Presne to ukazuje príklad Univerzitnej nemocnice Bratislava, kde sa pri rovnakom ortopedickom výkone lehoty medzi Ružinovom, Kramármi a Petržalkou výrazne líšia.
Pri komunikácii s nemocnicou alebo ambulanciou je užitočné mať pripravené najmä tieto údaje:
- názov odporúčaného výkonu alebo operácie,
- výmenný lístok, odporúčanie alebo návrh na plánovanú zdravotnú starostlivosť,
- meno lekára a pracoviska, ktoré výkon odporučilo,
- číslo poistenca a názov zdravotnej poisťovne,
- informáciu, či je pacient ochotný cestovať aj do iného mesta alebo zariadenia.
Tieto údaje pomôžu rýchlejšie zistiť, či ide o výkon, pri ktorom existuje viac možností, alebo o špecializovaný zákrok viazaný na menší počet pracovísk. Ak pacient nevie presný názov výkonu, porovnávanie býva výrazne ťažšie.
Kedy má zmysel volať poisťovni
Ak nemocnica ponúkne termín, ktorý je pre pacienta neprimerane vzdialený, ďalším krokom je kontaktovať zdravotnú poisťovňu. Neznamená to, že poisťovňa automaticky vybaví skorší zákrok, ale vie potvrdiť, či je pacient správne zaradený do zoznamu čakajúcich poistencov a či existuje iný zmluvný poskytovateľ s dostupnejším termínom.
Všeobecná zdravotná poisťovňa na svojom webe uvádza, že pri plánovanej zdravotnej starostlivosti pracuje so zoznamom čakajúcich poistencov a informácie sprístupňuje aj elektronicky. Zároveň platí, že pacient by mal mať pri sebe všetky podklady k výkonu a vedieť povedať, kde a kedy mu bol navrhnutý termín.
Praktické otázky pre poisťovňu sú jednoduché. Oplatí sa spýtať, či je pacient vedený v zozname čakajúcich poistencov, aké údaje má poisťovňa o jeho zaradení, či existuje iný zmluvný poskytovateľ pre ten istý výkon a aký je ďalší postup, ak sa zdravotný stav medzitým zhoršil.
To posledné je dôležité najmä preto, že plánovaná operácia sa môže pri zmene zdravotného stavu posudzovať inak než pôvodne. V takom prípade však pacient nemá riešiť len administratívu, ale aj kontaktovať svojho ošetrujúceho alebo odporúčajúceho lekára, ktorý vie posúdiť, či treba zmeniť prioritu alebo postup.
Na Slovensku zároveň stále chýba jedno centrálne a ľahko porovnateľné miesto, kde by pacient videl čakacie lehoty pri väčšine plánovaných výkonov naprieč nemocnicami. Kým takýto prehľad nevznikne, ostane rozhodovanie do veľkej miery na tom, ako aktívne si človek zistí termíny u nemocnice, na portáli štátu a vo svojej poisťovni.
