EÚ spustila uhlíkové dorovnanie na hranici. Dovozcom pribudli povolenia a od roku 2027 platby

Európska únia od 1. januára 2026 používa mechanizmus uhlíkového dorovnania na hraniciach, známy ako CBAM, v definitívnom režime. Podľa Európskej komisie sa týka dovozu cementu, železa a ocele, hliníka, hnojív, elektriny a vodíka z krajín mimo EÚ. Dovozcovia už potrebujú autorizáciu a od roku 2027 budú za emisie viazané na dovozy z roku 2026 odovzdávať certifikáty.

Pre firmy ide o zmenu, ktorá posúva CBAM z reportovania do režimu s reálnymi obchodnými a finančnými dôsledkami. Európska komisia opisuje mechanizmus ako nástroj, ktorý má vyrovnať uhlíkové náklady medzi výrobcami v EÚ a dodávateľmi z tretích krajín, ktorí pri výrobe nemusia platiť porovnateľnú cenu za emisie.

CBAM sa začal prechodnou fázou 1. októbra 2023. Dovozcovia v nej podľa Európskej komisie najmä oznamovali vstavané emisie v dovezených tovaroch, ale ešte nekupovali certifikáty. Od 1. januára 2026 už colné systémy pri prepustení tovaru do voľného obehu overujú, či má dovozca alebo jeho nepriamy colný zástupca potrebné oprávnenie.

Status autorizovaného CBAM deklaranta sa týka dovozcov alebo nepriamych colných zástupcov, ktorí dovezú viac než 50 ton tovarov spadajúcich pod CBAM ročne. Európska komisia v januári 2026 uviedla, že ešte pred spustením definitívneho režimu alebo krátko po ňom získalo tento status viac než 4100 ekonomických operátorov.

Prahová hodnota 50 ton má podľa dohody Rady EÚ a Európskeho parlamentu z júna 2025 zjednodušiť systém najmä pre malé firmy a jednotlivcov. Rada Európskej únie vtedy uviedla, že aj po zavedení širšej výnimky má zostať pokrytých približne 99 percent vstavaných emisií dovážaných tovarov, na ktoré sa CBAM vzťahuje.

Mechanizmus sa v základnom rozsahu vzťahuje na suroviny a vstupy, ktoré majú veľký význam pre priemyselné reťazce. Ide o cement, železo a oceľ, hliník, hnojivá, elektrinu a vodík. Pre Slovensko je to dôležité preto, že tieto vstupy sa používajú v hutníctve, stavebníctve, energetike, výrobe kovových výrobkov aj v dodávkach pre automobilový priemysel.

Samotná povinnosť nevzniká slovenským domácnostiam ani bežným spotrebiteľom, ale dovozcom tovarov z krajín mimo EÚ. Náklad sa však môže presúvať ďalej. Ak dovozca zaplatí za certifikáty viac, môže sa to premietnuť do cien materiálov, ktoré následne nakupujú spracovatelia, stavebné firmy alebo výrobcovia komponentov.

Finančná časť systému sa rozbehne s odstupom. Prvý ročný termín na podanie CBAM deklarácie a odovzdanie zodpovedajúcich certifikátov za dovozy uskutočnené v roku 2026 je podľa Európskej komisie 30. september 2027. Certifikáty sa majú od februára 2027 predávať na spoločnej centrálnej platforme.

Cena certifikátov sa odvíja od európskeho trhu s emisnými povolenkami. Európska komisia uvádza, že v roku 2026 sa cena CBAM certifikátov určuje štvrťročne podľa priemeru aukčných cien povoleniek v systéme EU ETS a od roku 2027 sa má zverejňovať týždenne. Prvú oficiálnu cenu pre 1. štvrťrok 2026 zverejnila 7. apríla 2026 na úrovni 75,36 eura za tonu CO2e.

V praxi bude rozhodujúce, koľko emisií je naviazaných na konkrétny dovezený tovar. Dovozca bude musieť preukazovať údaje o vstavaných emisiách, teda o emisiách vzniknutých pri výrobe dovážaného cementu, ocele, hliníka alebo iného tovaru. Ak dokáže, že uhlíková cena už bola zaplatená v krajine pôvodu, podľa Európskej komisie sa zodpovedajúca suma môže od CBAM povinnosti odpočítať.

Pre firmy preto nebude podstatná len samotná sadzba certifikátu, ale aj kvalita údajov od dodávateľov. Dodávateľ s nižšou uhlíkovou náročnosťou výroby alebo s už zaplatenou uhlíkovou cenou môže byť pre európskeho odberateľa výhodnejší než dodávateľ, ktorý poskytne iba všeobecné alebo menej presné údaje. CBAM tak môže meniť obchodné vzťahy aj bez toho, aby sa konečná cena výrobku zmenila okamžite.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v analýze z roku 2025 uvádza, že CBAM môže obmedzovať uhlíkový únik, teda presun výroby do krajín s nižšími klimatickými nákladmi. V modeli OECD viedol mechanizmus k 36-percentnému zvýšeniu globálnej redukcie emisií oproti scenáru bez CBAM.

Tá istá analýza však upozorňuje na náklady v nadväzujúcich sektoroch. OECD ako príklad uvádza spracované kovy, kde sa zdraženie môže prejaviť najmä cez drahšie vstupy zo základných kovov. Pre slovenské firmy je to relevantné najmä v odvetviach, ktoré síce CBAM tovar priamo nedovážajú, ale používajú ho ako materiál vo výrobe.

Dopad na slovenské ceny preto nemusí mať podobu okamžitého zdraženia konkrétneho výrobku v obchode. Pravdepodobnejší je postupný vplyv cez drahšie alebo administratívne náročnejšie vstupy v priemysle a stavebníctve. V praxi môže ísť o oceľové konštrukcie, kovové diely, stavebné materiály, hnojivá alebo elektrinu v cezhraničných dodávkach.

Presný dosah na Slovensko zatiaľ nemožno vyčísliť bez podrobných údajov o tom, ktoré firmy dovážajú dotknuté tovary z krajín mimo EÚ a v akom objeme. Otvorenou otázkou zostáva aj to, ako rýchlo budú slovenskí odberatelia získavať od zahraničných dodávateľov spoľahlivé údaje o emisiách a či Európska únia ešte rozšíri CBAM na ďalšie nadväzujúce výrobky.