Vodiči môžu žiadať dáta z auta, pomôžu pri servise

Od 12. septembra 2025 sa v EÚ uplatňuje Data Act, ktorý podľa Európskej komisie dáva používateľom pripojených zariadení vrátane novších áut silnejšie právo dostať sa k dátam, ktoré auto pri bežnom používaní generuje. Používateľ ich môže získať pre seba a v niektorých prípadoch požiadať aj o ich sprístupnenie tretej strane, napríklad nezávislému servisu. Pre slovenského vodiča to môže znamenať lepšiu pozíciu pri reklamácii, oprave aj predaji jazdeného auta. Nie všetky údaje však musia byť dostupné a pravidlá narážajú na ochranu súkromia, bezpečnosti aj obchodného tajomstva.

Týka sa to najmä novších áut s online službami, mobilnou aplikáciou výrobcu alebo vzdialenou diagnostikou. Na slovenskom trhu nejde len o elektromobily. Rovnaký princíp sa môže týkať benzínových a naftových modelov, hybridov aj dodávok, ak pri používaní vytvárajú a odosielajú dáta výrobcovi alebo inému držiteľovi dát.

Čo môže auto zbierať

Podľa usmernení European Data Protection Board môžu pripojené vozidlá spracúvať osobné údaje vrátane polohy, jazdného správania, biometrických a zdravotných údajov či údajov z infotainmentu a komunikácie. Neznamená to, že každé auto zbiera všetko. Rozsah závisí od značky, výbavy, aktivovaných služieb aj od toho, čo vodič v aute používa.

V praxi môžu byť pre vodiča užitočné najmä tieto okruhy údajov:

• priebeh jázd, spotreba a prevádzkové náklady,
• história nabíjania alebo tankovania, ak ju systém eviduje,
• chybové hlásenia, technický stav a servisné udalosti,
• používanie asistenčných systémov, parkovacích funkcií alebo diaľkových služieb.

Práve tu je dôležité rozlišovať, čo Data Act naozaj pokrýva. Podľa vysvetlenia Európskej komisie patria do rozsahu pravidiel surové a predspracované dáta generované používaním pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, ak sú pre držiteľa dát ľahko dostupné bez neprimeraného úsilia. Inak povedané, nejde o nárok na všetko, čo si výrobca z dát vie dopočítať.

Komisia zároveň výslovne uvádza, že odvodené alebo inferované údaje môžu byť mimo rozsahu tejto povinnosti. Pri aute to môže byť rozdiel medzi priamo zaznamenanou spotrebou alebo chybovým kódom na jednej strane a interným skóre jazdného štýlu či prediktívnym odhadom budúcej poruchy na druhej. To je dôležité najmä pri sporoch so servisom alebo pri snahe porovnať si auto s konkurenčnými riešeniami.

Samostatnou témou je event data recorder, teda palubný záznamník údajov pri nehode. Od 7. júla 2024 ho musia mať všetky nové osobné autá a dodávky v EÚ. Podľa delegovaného nariadenia EÚ je jeho jediným účelom zaznamenávať a ukladať kritické parametre súvisiace s nehodou krátko pred kolíziou, počas nej a bezprostredne po nej. Tento záznamník preto netreba zamieňať so širším balíkom dát, ktoré vznikajú pri každodennej prevádzke pripojeného auta.

Na čo sú dáta dobré pri servise a predaji

Najpraktickejší dosah má nové pravidlo pri údržbe a opravách. Európska komisia otvorene uvádza, že Data Act má spotrebiteľom umožniť vybrať si lacnejších poskytovateľov opráv a údržby alebo si niektoré úkony urobiť sami. V automobilovom sektore to môže posilniť nezávislé servisy, ktoré sa doteraz častejšie spoliehali len na to, čo vedeli načítať cez diagnostiku priamo vo vozidle.

Ak sa opakovane vracia tá istá porucha, vodič môže mať k dispozícii viac než len vetu zo zákazkového listu. Dáta o chybových hláseniach, frekvencii výskytu chyby, teplotách, nabíjaní či stave niektorých systémov môžu pomôcť pri reklamácii aj pri dokazovaní, že problém nebol náhodný. To neznamená automatickú výhru v spore, ale lepšiu vyjednávaciu pozíciu než pri tvrdení proti tvrdeniu.

Užitočné to môže byť aj pri predaji jazdeného auta. Kupujúci sa dnes často pýta na reálnu spotrebu, históriu nabíjania, frekvenciu krátkych jázd alebo na to, ako sa vozidlo používalo. Ak výrobca alebo držiteľ dát umožní tieto údaje v rozumnej forme exportovať, majiteľ môže jednoduchšie doložiť, ako auto jazdilo a čo stálo jeho bežné používanie. Pri elektromobiloch môže byť dôležitá najmä história nabíjania, pri spaľovacích autách zas prevádzka na krátkych trasách či opakované chybové hlásenia.

Právo na prístup sa pritom nemusí skončiť pri majiteľovi. Podľa Európskej komisie môže používateľ požiadať držiteľa dát, aby údaje sprístupnil tretej strane podľa jeho výberu. V praxi môže ísť o nezávislý servis, správcu flotily alebo inú službu, ktorá vie s dátami pracovať. Komisia zároveň zverejnila aj sektorové usmernenie k dátam z vozidiel, ktoré mieri na výrobcov, dodávateľov, aftermarketové servisy aj poisťovne.

Pre slovenských vodičov je dôležité, že tým nemusí automaticky rásť význam len autorizovaných sietí. Ak bude mať nezávislý servis zákonný prístup k relevantným dátam a zároveň technickú schopnosť ich spracovať, môže vedieť presvedčivejšie súťažiť cenou aj kvalitou. Otvorenou otázkou však zostáva, v akom formáte budú jednotlivé značky údaje poskytovať a či s nimi budú menšie servisy vedieť bez väčších bariér pracovať.

Kde sú limity a riziká

Najväčšie nedorozumenie by bolo čítať Data Act ako právo na „všetky dáta z auta“. Tak to neplatí. Komisia viaže povinnosť na údaje, ktoré sú pre držiteľa dát ľahko dostupné, a zároveň pripúšťa výnimky. Jednou z nich je ochrana obchodného tajomstva. Podľa vysvetlenia Komisie môže držiteľ dát dohodnúť opatrenia na zachovanie dôvernosti a zdieľanie odmietnuť len vtedy, ak vie preukázať vysokú pravdepodobnosť vážnej ekonomickej škody z prezradenia obchodného tajomstva.

Druhým limitom je súkromie. Dáta z auta môžu prezrádzať, kam vodič chodí, ako jazdí, koho volá cez infotainment alebo či auto používa viac členov rodiny. Pri zdieľaní s tretím subjektom preto nebude rozumné pýtať si všetko len preto, že je to možné. Rozumná žiadosť bude skôr smerovať na konkrétny problém, napríklad opakovanú chybu, spotrebu, nabíjanie alebo servisný zásah.

Praktické otázky zostávajú aj pri firemných autách, leasingu a autách s viacerými vodičmi. Data Act pracuje s pojmom používateľ, no v praxi nemusí byť vždy jasné, či ním je vlastník, leasingový nájomca, zamestnanec s prideleným vozidlom alebo správca firemnej flotily. Rovnako zatiaľ nie je jednotne zrejmé, ako budú jednotlivé automobilky na slovenskom trhu žiadosti vybavovať: či cez aplikáciu, zákaznícky účet alebo formálnu žiadosť.

Pre bežného vodiča z toho zatiaľ plynie jednoduché pravidlo. Ak má novšie pripojené auto, oplatí sa pozrieť, aké dátové výstupy už dnes ponúka aplikácia značky, zákaznícky portál alebo servisný účet. To, ako rýchlo a v akej použiteľnej forme budú slovenské značky a servisy právo na prístup k dátam napĺňať, ukáže až prax prvých reklamácií, opráv a sporov o to, čo ešte je technický záznam a čo už výrobca považuje za odvodený údaj.