EÚ chce strojnásobiť kapacitu dátových centier pre AI

Európska komisia navrhla Cloud and AI Development Act, ktorý má posilniť európsku cloudovú a AI infraštruktúru a znížiť závislosť od mimoeurópskych poskytovateľov. Návrh sa môže dotknúť toho, ako budú úrady, nemocnice, banky aj firmy nakupovať cloudové a AI služby. Komisia ho predstavuje ako ekonomickú aj bezpečnostnú reakciu na rastúci význam dát, výpočtovej kapacity a umelej inteligencie.

Návrh Cloud and AI Development Act je súčasťou širšieho AI Continent Action Plan, ktorým chce Európska komisia posilniť konkurencieschopnosť Európskej únie v umelej inteligencii. Komisia tvrdí, že Európa potrebuje viac výpočtovej kapacity, spoľahlivejšie cloudové služby a jasnejšie pravidlá pre prípady, keď štát alebo regulované odvetvia pracujú s citlivými dátami.

Najviditeľnejší cieľ je infraštruktúra. Podľa tematického prehľadu Európskej komisie má Únia v horizonte piatich až siedmich rokov najmenej strojnásobiť kapacitu dátových centier. Brusel tým reaguje na to, že tréning a prevádzka AI modelov vyžadujú veľké množstvo výpočtového výkonu, elektriny, chladenia a bezpečného ukladania dát.

Komisia v hodnotení dosahov píše, že európska výpočtová kapacita je obmedzená a geograficky koncentrovaná. Zároveň upozorňuje, že závislosť od neeurópskych poskytovateľov môže vytvárať riziká pre kontrolu nad dátami a operačnú autonómiu. Inak povedané, nejde len o to, kde beží firemný e-mail alebo úložisko dokumentov, ale aj o to, kto má právnu, technickú a obchodnú kontrolu nad službou, na ktorej môže stáť nemocničný systém, banková analýza rizík alebo štátna agenda.

Cloud and AI Development Act preto zavádza rámec štyroch úrovní uistenia pre cloudovú a AI suverenitu. Na najnižšej úrovni ide podľa Komisie najmä o spracovanie dát v infraštruktúre umiestnenej v Európskej únii. Vyššie úrovne majú postupne zohľadňovať prísnejšiu kontrolu nad prevádzkou, právnou nezávislosťou a dodávateľským reťazcom. Najvyššia úroveň má pokrývať aj plnú kontrolu nad softvérovým dodávateľským reťazcom bez zásahu tretej krajiny.

Pre bežného používateľa sa to nemusí prejaviť hneď. Ak si človek ukladá fotografie, používa online kancelárske nástroje alebo bežného AI asistenta, nové pravidlá sa ho pravdepodobne dotknú nepriamo cez ponuku služieb, ceny alebo nastavenie ochrany dát. Väčší dosah môžu mať na organizácie, ktoré spracúvajú citlivé údaje alebo zabezpečujú kritické služby.

Podstatnejšia zmena sa môže odohrať vo verejnom obstarávaní. Komisia v hodnotení dosahov uvádza, že preferovaná politika počíta s koordinovaným obstarávaním cloudových a AI služieb na úrovni Európskej únie. Týkať sa má verejného sektora a niektorých kľúčových subjektov v odvetviach, ktoré spadajú pod smernicu NIS2 o kybernetickej bezpečnosti.

Pre úrady to môže znamenať, že pri nákupe cloudu alebo AI riešenia nebude stačiť porovnať iba cenu, funkcie a referencie dodávateľa. Do rozhodovania sa môže viac dostať otázka, kde sa dáta spracúvajú, kto službu prevádzkuje, kto k nej môže mať prístup na základe práva tretej krajiny a či dodávateľ vie preukázať požadovanú úroveň suverenity. Pri štátnych IT projektoch, nemocniciach alebo samosprávach by tak technické parametre mohli mať väčšiu váhu už pri príprave súťaží.

Pre firmy je dôležité, že cloud už nie je okrajová technológia. Podľa Eurostatu používalo v roku 2025 platené cloudové služby 52,7 percenta podnikov v Európskej únii s aspoň 10 zamestnancami. Umelú inteligenciu využívalo podľa ďalších údajov Eurostatu v tom istom roku 20,0 percenta takýchto podnikov.

Firmy, ktoré predávajú riešenia verejnému sektoru alebo regulovaným odvetviam, preto budú musieť sledovať, či ich cloudový základ spĺňa budúce európske kritériá. Môže ísť o dodávateľov nemocničných systémov, fintech spoločnosti, priemyselné podniky s dátami z výroby, energetiku alebo poskytovateľov softvéru pre samosprávy. Ak zákazník začne v obstarávaní vyžadovať vyššiu úroveň suverenity, dodávateľ bude musieť vedieť doložiť, kde služba beží a kto nad ňou drží kontrolu.

Slovenský kontext je praktický, nie akademický. Slovenské firmy aj úrady dnes vo veľkej miere používajú zahraničné cloudové služby, často od veľkých amerických poskytovateľov. Pre mnohé organizácie sú tieto služby lacné, škálovateľné a technicky kvalitné. Práve preto bude spor o nové pravidlá aj sporom o cenu a dostupnosť, nielen o bezpečnosť.

Európska komisia v správe Digital Decade 2026 pre Slovensko uvádza, že slovenské podniky v digitalizácii a používaní pokročilých technológií napredujú, ale stále zaostávajú za priemerom Európskej únie. Národný plán Slovenska v rámci digitálnej dekády má podľa tejto správy rozpočet 2,26 miliardy eur. Ak sa európske cloudové a AI pravidlá premietnu do verejných nákupov, Slovensko bude potrebovať nielen peniaze, ale aj ľudí schopných pripraviť technické zadania a posúdiť ponuky.

Nový rámec môže vytvoriť príležitosť pre európskych a lokálnych poskytovateľov dátových centier, kyberbezpečnosti, auditu a cloudových služieb. Ak sa v obstarávaní začne viac hodnotiť právna kontrola, auditovateľnosť a umiestnenie infraštruktúry, menší európski dodávatelia môžu získať priestor, ktorý dnes často obsadia veľkí globálni hráči. Zároveň však budú musieť dokázať, že vedia konkurovať aj spoľahlivosťou, rozsahom služieb a cenou.

Riziko je opačné: ak Európska únia nastaví kritériá príliš úzko, trh sa môže predražiť a uzavrieť. Pre štát alebo nemocnicu by vyššia úroveň suverenity mohla znamenať bezpečnejšie riešenie, ale aj menej dodávateľov a vyššie náklady. Pre startupy a menšie firmy by prísne požiadavky mohli zvýšiť bariéru vstupu, ak by museli meniť cloudovú architektúru skôr, než získajú prvých veľkých zákazníkov.

Európska komisia predstavila Cloud and AI Development Act 3. júna 2026 ako súčasť balíka pre technologickú suverenitu spolu s Chips Act 2.0 a Open Source Strategy. Návrh ešte nie je finálnym právom a bude predmetom rokovaní s Európskym parlamentom a Radou Európskej únie. Otvorenou otázkou zostáva, ktoré služby budú v praxi považované za vysoko kritické a koľko bude stáť prechod na vyššie úrovne cloudovej a AI suverenity.