Detské účty a hry čakajú prísnejšie pravidlá

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR predstavilo návrh zákona, ktorý má posilniť ochranu detí v online priestore. Podľa ministerstva sa nemá týkať len sociálnych sietí, ale aj online hier, služieb využívajúcich umelú inteligenciu a komerčného využívania údajov maloletých. Pre rodičov a školy to znamená, že väčšiu váhu dostanú nastavenia detských účtov, overovanie veku a obmedzovanie prvkov, ktoré deti držia v aplikáciách dlhšie, než je primerané.

Podľa Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR má ísť o prvý slovenský pokus pozrieť sa na bezpečnosť detí na internete naraz cez viac typov služieb. Ministerstvo zároveň už skôr informovalo OECD, že Slovensko chystá vlastnú legislatívu a chce zvýšiť zodpovednosť digitálnych platforiem. Kým však nebude k dispozícii úplné paragrafové znenie a harmonogram prijímania zákona, časť praktických dopadov zostáva otvorená.

Pre bežného používateľa je podstatné najmä to, že štát už nerieši len obsah, ktorý deti na internete vidia. Do popredia sa dostáva aj to, ako sú služby navrhnuté, aké údaje o deťoch zbierajú a či ich obchodný model nestojí na tom, že dieťa v aplikácii alebo hre strávi čo najviac času.

Čo môžu úrady považovať za rizikové

Slovenský návrh má podľa ministerstva pokrývať celý digitálny ekosystém, teda nielen sociálne siete, ale aj hry a ďalšie online služby. To je dôležité preto, že práve hry a mobilné aplikácie často používajú mechanizmy, ktoré deti motivujú vracať sa každý deň, neprerušovať sériu prihlásení alebo reagovať na časté upozornenia.

Smer, ktorým sa téma v Európe uberá, ukazujú usmernenia Európskej komisie na ochranu maloletých. Komisia v nich odporúča obmedzovať prvky, ktoré podporujú nadmerné používanie, napríklad streaks, automatické prehrávanie videí, push notifikácie alebo ďalšie persvazívne dizajnové prvky. Ak sa tento prístup premietne aj do slovenského zákona, platformy a herné služby budú pod väčším tlakom meniť predvolené nastavenia detských účtov.

Zatiaľ však nie je jasné, ako presne slovenský návrh pomenuje jednotlivé rizikové mechanizmy. Otvorenou otázkou zostáva, či zákon výslovne spomenie aj prvky ako nekonečné scrollovanie, niektoré odmeňovacie systémy v hrách alebo modely, ktoré deti tlačia k rýchlym nákupom v aplikácii.

Umelá inteligencia a práca s údajmi detí

Novinkou je aj to, že slovenská úprava sa podľa ministerstva nemá obmedziť na tradičné platformy, ale má rátať aj so službami využívajúcimi umelú inteligenciu. To je praktická zmena, pretože deti už dnes používajú chatboty, generátory obrázkov či asistentské funkcie priamo v aplikáciách, ktoré boli pôvodne určené skôr na komunikáciu alebo zábavu.

Aj tu existuje európsky rámec. Európska komisia vo svojich usmerneniach uvádza, že ochranné opatrenia sa majú týkať aj AI chatbotov integrovaných do online platforiem. Pre firmy to znamená, že nestačí riešiť len obsah konverzácie. Musia počítať aj s tým, ako služba rozpoznáva vek používateľa, aké má predvolené bezpečnostné nastavenia a či dieťa nevedie k zdieľaniu citlivých údajov.

Citlivou témou bude aj komerčné využívanie údajov maloletých. Z materiálov ministerstva vyplýva, že štát chce riešiť práve túto oblasť, no konkrétne hranice bude možné posúdiť až po zverejnení návrhu. V praxi pôjde najmä o to, či a ako budú firmy môcť údaje detí používať na personalizáciu obsahu, odporúčania alebo reklamné cielenie.

S tým úzko súvisí overovanie veku. Európska komisia pripravila jednotný prístup k overovaniu veku v EÚ a odporúča, aby robustné riešenie rešpektujúce súkromie bolo dostupné najneskôr do 31. decembra 2026. OECD zároveň upozorňuje, že technické modely na overenie veku už existujú, ale ich účinnosť a dopad na súkromie závisia od konkrétneho nastavenia. Pre rodičov je dôležité, že budúci systém by nemal znamenať povinnosť posielať občiansky preukaz do každej aplikácie, ale skôr tlak na riešenia, ktoré vedia vek overiť s menším zásahom do súkromia.

Čo sa oplatí skontrolovať už teraz

Aj bez čakania na schválenie zákona si rodiny môžu pozrieť, ako sú detské účty nastavené dnes. Ak sa pravidlá budú točiť okolo veku, dát a návykových prvkov, oplatí sa skontrolovať najmä tieto oblasti:

• či je v účte dieťaťa nastavený správny vek a či služba vôbec ponúka detský alebo tínedžerský režim,
• kto môže dieťaťu písať, volať alebo vidieť jeho profil a aktivitu,
• či má aplikácia zapnuté automatické prehrávanie, časté upozornenia a odporúčania, ktoré ťahajú používateľa k ďalšiemu obsahu,
• či sú vypnuté nákupy na jedno kliknutie a uložené platobné údaje,
• ak dieťa používa chatbota alebo AI nástroj, či vie, že doň nemá vkladať osobné údaje, školské prihlasovacie údaje ani fotografie dokumentov.

Tieto kontroly síce nenahradia zákon, ale práve v nich sa zvyknú skrývať najväčšie praktické riziká. Mnohé služby totiž formálne vekové obmedzenie majú, no predvolené nastavenia sú nastavené skôr v prospech rastu používania než ochrany dieťaťa.

Firmy a školy by mali začať skôr

Pripravovaná úprava nie je len témou pre rodičov. Ak firma prevádzkuje aplikáciu, hru alebo obsahový web, ktorý používajú aj maloletí, mala by si už teraz zmapovať, kde pracuje s vekom používateľa, aké upozornenia posiela a či jej produkt nestojí na prvkoch, ktoré môžu podporovať nadmerné používanie. Rovnako dôležité je preveriť, aké údaje o deťoch zbiera a na čo ich používa.

Školy by sa mali pozrieť na digitálne nástroje, ktoré odporúčajú žiakom alebo používajú pri vyučovaní. Ak je súčasťou služby chat, profilovanie alebo AI asistent, vedenie školy by malo vedieť, aký vek služba povoľuje, aké má bezpečnostné nastavenia a či nevyžaduje zdieľanie údajov, ktoré sú pre dieťa zbytočne citlivé.

Pre tvorcov obsahu a agentúry bude dôležité najmä to, či pracujú s detským publikom alebo s maloletými tvorcami. Už samotný fakt, že ministerstvo návrh stavia na širšom digitálnom ekosystéme, naznačuje, že zodpovednosť sa nemusí zastaviť pri jednej platforme, ale môže sa dotknúť aj obchodných partnerov a reklamných modelov okolo detského obsahu.

Najbližšími testami návrhu bude zverejnenie presného znenia zákona, pripomienkové konanie a potom otázka, koľko času dostanú platformy, školy a rodiny na prispôsobenie sa pravidlám, ktoré majú chrániť deti bez toho, aby zbytočne oslabili ich súkromie.