EÚ chystá digitálnu peňaženku na prihlasovanie aj podpis

Európska únia postupne zavádza digitálnu peňaženku, cez ktorú sa budú môcť ľudia prihlasovať do služieb, preukazovať vybrané údaje a podpisovať dokumenty. Právny rámec už platí a Európska komisia prijala aj technické pravidlá, aby peňaženky fungovali naprieč členskými štátmi. Pre Slovensko je dôležité najmä to, či a kedy sa novinka napojí na domáce e-služby štátu aj firiem.

Digitálna peňaženka EÚ má byť v praxi aplikácia alebo digitálny nástroj, cez ktorý si človek uloží svoju elektronickú identitu a ďalšie overené doklady či potvrdenia. Podľa Európskej komisie ju majú členské štáty poskytovať občanom a rezidentom tak, aby sa dala používať vo verejných aj súkromných službách.

Nejde pritom o platobnú peňaženku v zmysle bankovej karty v mobile. Jej hlavnou úlohou je overiť, že ste to naozaj vy, a potom bezpečne odovzdať len tie údaje, ktoré sú v danej chvíli potrebné. Pri jednej službe môže ísť iba o potvrdenie veku nad 18 rokov, pri inej o meno a dátum narodenia, inde o kvalifikáciu alebo vodičské oprávnenie.

Právny základ už v Európskej únii existuje. Podľa prehľadu Európskeho parlamentu vytvorilo nariadenie Európskej únie 2024/1183 rámec pre európsku digitálnu identitu a digitálnu peňaženku. Členské štáty majú zabezpečiť nielen dostupnosť vlastnej peňaženky, ale aj uznávanie peňaženiek z ostatných krajín únie.

To je podstatná zmena oproti dnešku, keď digitálne prihlasovanie často funguje hlavne v rámci jednej krajiny alebo jednej konkrétnej služby. Cieľom je, aby človek vedel použiť rovnaký nástroj doma aj v zahraničí, napríklad pri kontakte s úradom, školou, zdravotnou službou alebo súkromnou platformou.

Čo sa bude dať cez peňaženku vybaviť

Európska komisia v pilotných projektoch testuje viacero konkrétnych použití. Podľa Komisie medzi ne patrí mobilný vodičský preukaz, zdravotné služby, platby a tiež doklady o vzdelaní či profesijnej kvalifikácii.

Pre bežného používateľa to znamená najmä tri praktické situácie. Po prvé, menej hesiel a samostatných registrácií, ak sa služba bude dať otvoriť cez dôveryhodnú digitálnu identitu. Po druhé, menej opakovaného nahrávania alebo skenovania dokumentov, keďže služba si vyžiada len potvrdený údaj. A po tretie, jednoduchšie podpisovanie a potvrdzovanie úkonov v online prostredí.

V ideálnom prípade by tak človek nemusel pri každej novej službe znovu vypĺňať tie isté osobné údaje. Ak napríklad potrebuje len potvrdiť plnoletosť, služba by nemusela dostať celý občiansky preukaz ani celú sadu údajov. Práve obmedzenie zdieľania na nevyhnutné minimum je jeden z hlavných princípov, na ktoré sa Komisia odvoláva.

Podľa technických štandardov Komisie majú peňaženky fungovať tak, aby mali používatelia kontrolu nad tým, čo presne zdieľajú, a aby sa údaje ukladali lokálne. To má znížiť potrebu posielať pri každom kroku celé balíky osobných informácií medzi rôznymi systémami.

Čo môže nahradiť a čo nie

Digitálna peňaženka môže časom nahradiť časť dnešného online prihlasovania a preukazovania údajov. V praxi by mohla zobrať miesto niektorým samostatným účtom, prihlasovacím menám a heslám, prípadne jednorazovým overeniam cez rôzne národné systémy. Pri vybavovaní služieb by mohla znížiť aj počet formulárov, v ktorých človek opakovane vypĺňa meno, adresu či dátum narodenia.

Neznamená to však, že zmiznú všetky fyzické doklady alebo že každá firma a každý úrad prejde na nový systém naraz. Veľa bude závisieť od toho, ako rýchlo sa peňaženka rozšíri medzi poskytovateľmi služieb a ktoré použitia štáty a firmy nasadia ako prvé.

Rovnako nie je isté, že jeden digitálny nástroj okamžite vyrieši všetky problémy slovenského elektronického štátu. Ak sa peňaženka napojí na existujúce domáce riešenia, môže zjednodušiť prihlasovanie a podpisovanie. Ak však pribudne len ako ďalšia vrstva vedľa dnešných systémov, používateľský prínos bude menší.

Prečo je dôležitá aj pre firmy

Výhoda sa netýka iba občanov. Firmám môže spoločný európsky systém znížiť náklady na overovanie klientov a zjednodušiť cezhraničné služby. Ak budú mať istotu, že identita alebo doklad z iného členského štátu je technicky aj právne uznateľný, odpadne časť vlastných overovacích procesov.

To je dôležité najmä pre banky, poisťovne, telekomunikačné firmy, dopravcov, školy či platformy, ktoré poskytujú služby ľuďom z viacerých krajín. Komisia preto nepočíta len s použitím vo verejnej správe, ale aj v súkromnom sektore. Práve šírka nasadenia napokon rozhodne o tom, či sa z peňaženky stane bežný nástroj alebo len ďalšia možnosť v zozname.

Aby to fungovalo, Európska komisia prijala podľa svojho oznámenia implementačné pravidlá, ktoré stanovujú spoločné funkcie, technické protokoly, identifikačné údaje aj certifikačný rámec. Zmyslom je, aby peňaženky nefungovali ako izolované národné projekty, ale aby boli interoperabilné v celej únii.

Kde je projekt dnes

Európska únia netestuje peňaženku len na papieri. Podľa Európskej komisie sa veľké pilotné projekty rozbehli v roku 2023. Zapojilo sa do nich viac ako 350 subjektov z verejného aj súkromného sektora v 26 členských štátoch Európskej únie, ako aj v Nórsku, na Islande a v Ukrajine.

Komisia zároveň uviedla, že do pilotov smerovalo 46 miliónov eur z programu Digital Europe. Cieľom bolo otestovať nielen technológiu, ale aj reálne životné situácie, v ktorých má mať digitálna identita zmysel.

Dôležitým míľnikom bol apríl 2024, keď bolo prijaté nariadenie o európskej digitálnej identite. Do účinnosti vstúpilo v máji 2024. Ďalší krok prišiel v decembri 2024, keď Komisia prijala technické a certifikačné pravidlá pre fungovanie peňaženiek.

Sprievodné dokumenty Komisie počítajú s tým, že peňaženky budú pre občanov v širšom rozsahu dostupnejšie po roku 2026. Tento termín však ešte nehovorí, ako rýchlo sa novinka presadí v jednotlivých štátoch a konkrétnych službách.

Čo to môže znamenať pre Slovensko

Pre Slovensko je téma dôležitá preto, že sa dotýka dvoch oblastí, ktoré ľudia riešia často: prihlasovania do elektronických služieb a podpisovania dokumentov. Ak sa európska peňaženka prepojí s domácou infraštruktúrou, môže zjednodušiť používanie štátnych portálov aj súkromných služieb, najmä tam, kde dnes odrádza zložité prihlasovanie alebo opakované vypĺňanie údajov.

Zároveň by mohla pomôcť Slovákom v zahraničí. Ak bude identita a súvisiace doklady uznávané naprieč Európskou úniou, človek by nemusel pri každej službe riešiť, či akceptuje slovenský spôsob identifikácie. To sa môže týkať štúdia, práce, dopravy aj rôznych zmluvných služieb.

Ostáva však viacero otvorených otázok. Zatiaľ nie je jasné, ktoré slovenské štátne alebo súkromné služby budú peňaženku podporovať medzi prvými, ani ako presne sa technicky a právne napojí na dnešné elektronické občianske preukazy a prihlasovanie do e-služieb. Práve od toho bude závisieť, či sa z európskej digitálnej peňaženky stane na Slovensku skutočne používaný nástroj, alebo len ďalšia možnosť vedľa existujúcich systémov.