Projekt digitálneho eura prešiel ďalšou dôležitou fázou v Európskom parlamente. Výbor pre hospodárske a menové veci 23. júna 2026 schválil svoju pozíciu k návrhu, ktorý má vytvoriť novú digitálnu formu eura vydávanú Európskou centrálnou bankou. Pre Slovensko by to znamenalo nový spôsob platenia popri hotovosti, kartách a bankových prevodoch, nie novú kryptomenu.
Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci podporil svoju pozíciu k digitálnemu euru pomerom 43 hlasov za, 14 proti a jeden člen sa zdržal, uviedol Európsky parlament. Tým sa návrh priblížil k rokovaniam s členskými štátmi o finálnej podobe pravidiel.
Digitálne euro by bolo peniazmi centrálnej banky v elektronickej podobe. Európska centrálna banka vo svojich vysvetleniach uvádza, že by nešlo o alternatívnu menu, ale o ďalšiu formu eura určenú na digitálne platby. Inými slovami, jedno digitálne euro by malo mať rovnakú hodnotu ako jedno euro v hotovosti alebo na bankovom účte.
Rozdiel oproti dnešnej platbe kartou je v tom, kto stojí za peniazmi a infraštruktúrou. Pri karte klient platí cez banku, kartovú schému a ďalších sprostredkovateľov, pričom peniaze na účte sú záväzkom komerčnej banky. Digitálne euro by bolo záväzkom centrálnej banky a používateľ by ho mal v digitálnej peňaženke, pravdepodobne cez banku alebo iného poskytovateľa platobných služieb.
Od stablecoinov sa digitálne euro líši ešte výraznejšie. Stablecoin je súkromný digitálny token, ktorého hodnota sa zvyčajne viaže na menu, napríklad dolár alebo euro, no závisí od emitenta a jeho rezerv. Digitálne euro by vydával Eurosystém, teda Európska centrálna banka a národné centrálne banky eurozóny, a bolo by súčasťou verejného menového systému.
Jedna z najcitlivejších otázok je, či by digitálne euro vytlačilo hotovosť. Rada Európskej únie sa v decembri 2025 dohodla na svojej vyjednávacej pozícii a podľa tlačovej správy Rady EÚ potvrdila, že digitálne euro má hotovosť dopĺňať, nie nahrádzať. Európska komisia už v roku 2023 predstavila balík, ktorý popri digitálnom eure riešil aj posilnenie postavenia eurovej hotovosti ako zákonného platidla.
Pre bežného klienta banky na Slovensku by preto najpraktickejšia otázka neznela, či zmiznú bankovky, ale či pribudne nová peňaženka v mobile alebo inom zariadení. Podľa pozície výboru Európskeho parlamentu má digitálne euro fungovať online aj offline. Offline režim má byť podobný hotovosti, teda umožniť platbu aj bez okamžitého internetového spojenia.
S tým súvisí súkromie. Európska centrálna banka tvrdí, že pri online transakciách by Eurosystém neidentifikoval používateľov, ktorí platbu vykonávajú alebo prijímajú. Podľa ECB by ani pri online, ani pri offline platbách nemal vedieť priamo prepojiť transakcie s konkrétnou osobou. Finálne pravidlá však ešte závisia od legislatívnych rokovaní, najmä od toho, ako sa nastaví kontrola proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Ďalšou obavou bánk je vplyv na vklady. Ak by si ľudia presunuli veľké objemy peňazí z účtov do digitálneho eura, bankám by sa znížil stabilný zdroj financovania. Aj preto sa v debate riešia limity na držbu digitálnych eur, hoci konkrétna hranica ešte nie je vo finálnej legislatíve uzavretá. Pre domácnosti by limit určoval, či pôjde skôr o nástroj na každodenné platenie, alebo aj o miesto na väčšie zostatky.
Európsky parlamentný výbor navrhuje, aby základné služby digitálneho eura boli pre používateľov bezplatné a aby offline platby boli úplne bez poplatku. To je dôležité aj pre Slovensko, kde by sa projekt dotkol nielen domácností, ale aj obchodníkov a bánk. Otvorenou otázkou zostáva, aké náklady by niesli poskytovatelia služieb a aké povinnosti by mali predajcovia pri prijímaní digitálneho eura.
Za projektom je aj širší politický dôvod: platobná suverenita Európy. Európska centrálna banka vo februári 2025 uviedla, že kartové platby tvorili v Európskej únii v roku 2023 približne 70 miliárd transakcií, teda 54 percent všetkých bezhotovostných platieb. V eurozóne podľa ECB medzinárodné kartové schémy v roku 2022 pokrývali približne 61 percent kartových platieb.
To znamená, že veľká časť každodenného platenia v Európe stojí na infraštruktúre mimo európskej kontroly, najmä na globálnych kartových schémach. Pre spotrebiteľa je to dnes často neviditeľné, pretože platba kartou alebo mobilom prebehne rýchlo a lacno. Pre štáty a centrálne banky je však dôležité, či má eurozóna vlastný digitálny platobný nástroj, ktorý vie fungovať aj v kríze alebo pri geopolitickom napätí.
Pre slovenského zákazníka by digitálne euro nemuselo na začiatku znamenať veľkú zmenu pri bežnom nákupe. Ak by ho banka alebo platobná aplikácia ponúkala v jednoduchom rozhraní, používateľ by si vybral platbu digitálnym eurom podobne, ako dnes volí kartu alebo prevod. Rozdiel by bol skôr v zákulisí: peniaze by nešli cez kartovú schému, ale cez verejnú infraštruktúru eura.
Pre obchodníkov môže byť dôležitejšia poplatková a technická stránka. Ak by základné služby pre používateľov zostali bezplatné, ešte to automaticky neznamená nulové náklady pre prijímateľov platieb alebo ich poskytovateľov. Práve tieto detaily rozhodnú, či digitálne euro zostane doplnkom, alebo sa stane reálnou konkurenciou kartám pri každodennom platení.
Projekt zatiaľ nie je schválený ako hotový produkt. Európska komisia predložila návrh v júni 2023, Rada guvernérov Európskej centrálnej banky v októbri 2025 rozhodla pokračovať v technických prípravách a Rada Európskej únie prijala svoju pozíciu v decembri 2025. Po júnovom hlasovaní parlamentného výboru v roku 2026 sa môže začať politické dohadovanie o konečnom texte.
Európska centrálna banka vo svojom záverečnom reporte z prípravnej fázy uvádza pracovný cieľ byť pripravená na možné prvé vydanie digitálneho eura počas roka 2029, ak spoluzákonodarcovia prijmú reguláciu v roku 2026. Európsky parlamentný výbor zároveň počíta s minimálne 24-mesačným obdobím na zavádzanie po schválení projektu, aby sa banky, poskytovatelia služieb a používatelia stihli pripraviť.
Najbližšie rokovania preto rozhodnú najmä o limite držby, pravidlách súkromia, povinnostiach bánk a obchodníkov a o tom, či digitálne euro bude pre ľudí na Slovensku praktickou platobnou možnosťou, alebo len bezpečnostnou poistkou eurozóny.
