Emisné poplatky EÚ môžu zdražiť kúrenie aj tankovanie

Európska únia od roku 2027 rozšíri obchodovanie s emisiami aj na palivá pre budovy a cestnú dopravu. Podľa Európskej komisie sa nový systém nebude vyberať priamo od domácností, ale cez dodávateľov palív, takže sa môže premietnuť do cien kúrenia, tepla či pohonných látok. Slovensko má mať zároveň k dispozícii 1,28 miliardy eur zo Sociálneho klimatického fondu, ktorý má časť dopadov zmierniť.

Čo sa od roku 2027 mení

Doterajší európsky systém obchodovania s emisiami sa týkal najmä veľkých elektrární, teplární a priemyslu. Po novom má pribudnúť aj samostatný trh pre palivá používané v budovách, cestnej doprave a ďalších menších sektoroch. Európska komisia tento režim opisuje ako systém, ktorý funguje „upstream“, teda cez firmy dodávajúce palivá, nie cez domácnosti priamo.

Pre bežného odberateľa to znamená jednoduchú vec: domácnosť nebude kupovať emisné povolenky, ale časť nového nákladu sa môže postupne objaviť v cenách plynu, uhlia, vykurovacieho oleja, benzínu či nafty. Komisia zároveň uvádza, že obchodovanie s emisiami pre budovy a cestnú dopravu sa má začať od roku 2027 a plne funkčné má byť od roku 2028. Keďže ide o budúcu reguláciu, konečný dopad bude závisieť aj od vývoja cien energií, palív a samotných povoleniek.

To je aj dôvod, prečo sa téma netýka len fabrík a energetiky. Na Slovensku môže nový systém citeľnejšie zasiahnuť domácnosti, ktoré bývajú v starších domoch, kúria plynom alebo uhlím a sú odkázané na auto. Práve tam sa zmena ľahšie premietne do rodinného rozpočtu.

Kto na Slovensku pocíti zmenu najviac

Podľa Eurostatu tvoril na Slovensku v roku 2023 plyn až 48,2 percenta palív používaných domácnosťami na vykurovanie. To je dôležitý údaj, lebo plyn má v slovenskom bývaní stále silné postavenie a každá zmena v jeho cene zasahuje veľkú časť domácností.

Na rozdiel od plošného zdraženia však dopad nemá byť rovnaký pre všetkých. V slovenskej štátnej analýze zverejnenej na Analýzy.gov.sk sa uvádza, že byt v energetickej triede A vykurovaný plynom by pri modelovom výpočte zaplatil približne 22 eur ročne. Bežný byt by podľa tej istej analýzy niesol náklad okolo 200 eur ročne a rodinný dom v triede C približne 520 eur za rok.

Tieto čísla netreba čítať ako budúci cenník, ale ako orientačný model. Analýza upozorňuje, že rozhodujúca bude spotreba a technický stav budovy. Inak dopadne domácnosť v zateplenom byte, inak rodina v staršom dome so slabou izoláciou a vysokou spotrebou tepla.

Najväčšie riziko sa podľa slovenskej analýzy týka energeticky neobnovených domov v triedach F a G. Pri vysokých cenách povoleniek môžu čeliť ročným nákladom nad 3-tisíc eur, pri extrémnych scenároch a vykurovaní uhlím aj nad 12-tisíc eur. Takéto odhady pracujú s nepriaznivým vývojom a nemusia sa naplniť, ale dobre ukazujú, ako silno môže nová politika dopadnúť na neúsporné bývanie.

Osobitnou kapitolou je doprava. Kto jazdí denne do práce autom, býva mimo väčších miest a nemá rozumnú alternatívu vo vlaku či autobuse, je citlivejší na akékoľvek zdraženie benzínu a nafty. Aj preto sa nová európska schéma nebude vnímať len ako klimatická regulácia, ale aj ako tlak na regionálnu mobilitu a dostupnosť bývania.

Peniaze z fondu majú tlmiť dopad

Súčasťou balíka je aj Sociálny klimatický fond. Ten bol zriadený nariadením Európskej únie 2023/955 z 10. mája 2023 a jeho úlohou je podporiť spravodlivý prechod pre zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy. Inými slovami, únia počíta s tým, že nové emisné náklady budú mať sociálne dôsledky a štáty dostanú peniaze na ich zmiernenie.

Podľa slovenskej analýzy má Slovensko z fondu dostať 1,28 miliardy eur. To je pre domácnosti aj štát podstatnejšia správa než samotný názov nového systému. Ak sa peniaze využijú rýchlo a adresne, môžu znížiť tlak na účty za energie aj za dopravu. Ak sa rozdelia pomaly alebo nepresne, nová schéma bude pre časť obyvateľov citeľne bolestivejšia.

Fond má podporovať najmä opatrenia, ktoré dlhodobo znižujú spotrebu energie. V slovenskom kontexte to znamená najmä zatepľovanie, výmenu okien, obnovu starších domov, modernejšie zdroje tepla alebo pomoc ľuďom, ktorí sú závislí od auta a majú nízke príjmy. Otvorenou otázkou zatiaľ zostáva, koľko peňazí pôjde na priame kompenzácie a koľko na investície do úspor.

Práve v tom bude rozdiel medzi krátkodobou a dlhodobou odpoveďou štátu. Jednorazový príspevok vie preklenúť drahšiu zimu alebo drahšie dochádzanie, ale nezmení to, že starý dom so slabou izoláciou bude každý rok spotrebúvať priveľa energie. Obnova bývania je pomalšia a náročnejšia, no pri tomto type regulácie má najväčší zmysel.

Čo má domácnosť sledovať už teraz

Pre väčšinu ľudí ešte nejde o rozhodnutie, ktoré musia urobiť zajtra. Dáva však zmysel pozrieť sa na vlastnú spotrebu skôr, než sa nový systém premietne do cien. Kto vie, že býva v energeticky slabom dome, kúri drahým palivom alebo ročne veľa najazdí, patrí medzi domácnosti, ktoré by mali mať najväčší záujem o budúce podporné schémy.

Prvým signálom je energetický stav bývania. Už dnes je rozdiel, či domácnosť žije v zateplenom byte alebo v staršom rodinnom dome bez obnovy. Štátna analýza práve na tomto rozdiele ukazuje, že náklady sa môžu rozchádzať od desiatok po stovky eur ročne a pri neúsporných domoch aj výrazne viac.

Druhým signálom je zdroj tepla. Slovensko je podľa Eurostatu silno naviazané na plyn, a preto bude dôležité, ako rýchlo sa podarí podporiť úspornejšie riešenia. To neznamená, že každá domácnosť má okamžite meniť kotol alebo rekonštruovať dom. Znamená to skôr to, že investícia do nižšej spotreby bude po roku 2027 ekonomicky dôležitejšia než dnes.

Tretím faktorom je doprava. Domácnosť, ktorá má dve autá a dlhé každodenné dochádzanie, bude citlivejšia na rast cien palív než rodina v meste s dostupnou verejnou dopravou. Aj preto bude pri slovenskom nastavení fondu dôležité, či sa pomoc obmedzí len na bývanie, alebo zohľadní aj regióny, kde je auto prakticky nevyhnutnosťou.

Najbližšie roky preto nebudú len o tom, kedy nový systém formálne štartuje. Pre Slovensko bude ešte dôležitejšie, ako vláda pripraví plán využitia peňazí zo Sociálneho klimatického fondu a či ho stihne nastaviť skôr, než sa emisné náklady začnú premietať do účtov domácností.