Debata o hlavičkovaní detí vo futbale sa posúva od otázky otrasov mozgu k opakovaným menším nárazom, ktoré nemusia mať okamžité príznaky. Nová štúdia publikovaná v JAMA Neurology naznačila akútne zvýšenie vybraných krvných biomarkerov po zápasoch s hlavičkami, no sama osebe nedokazuje dlhodobé poškodenie mozgu. Pre slovenské kluby, trénerov a rodičov je preto podstatná otázka, či stačia existujúce odporúčania Slovenského futbalového zväzu, alebo treba presnejšie vekové limity.
Štúdia publikovaná v roku 2026 v časopise JAMA Neurology sledovala amatérskych futbalistov a podľa záznamu v databáze PubMed zistila, že hráči po zápasoch s hlavičkami mali akútne vyššie hladiny biomarkerov S100B a p-Tau217 v krvi než hráči bez expozície hlavičkám. Ide o látky, ktoré sa vo výskume používajú pri sledovaní reakcie nervového tkaniva, nie o samostatnú diagnózu ochorenia.
To je dôležitý rozdiel. Štúdia nehovorí, že dieťa po niekoľkých hlavičkách dostane neurodegeneratívne ochorenie, ani že každé hlavičkovanie poškodzuje mozog natrvalo. Ukazuje však, že aj bežná futbalová činnosť môže vyvolať merateľnú krátkodobú biologickú reakciu, ktorú odborníci ďalej skúmajú.
Pri futbale sa doteraz najviac hovorilo o otrasoch mozgu. Tie vznikajú po silnejšom náraze, napríklad pri zrážke hlava o hlavu, po páde alebo údere lakťom, a môžu sa prejaviť bolesťou hlavy, závratom, nevoľnosťou, zmätenosťou, poruchou rovnováhy alebo citlivosťou na svetlo. Rodičia a tréneri ich vedia aspoň čiastočne rozpoznať podľa správania hráča.
Novšia debata je zložitejšia, lebo sa týka aj opakovaných subkonkusívnych nárazov. To sú menšie údery do hlavy, ktoré nespôsobia jasný otras mozgu a hráč po nich často pokračuje v tréningu alebo zápase. Práve pri nich sa rieši, či časté opakovanie počas rokov nemôže zvyšovať riziko, hoci pri jednotlivom náraze nie je viditeľný problém.
Silným argumentom pre opatrnosť je aj staršia škótska kohortová štúdia publikovaná v New England Journal of Medicine. Podľa záznamu v PubMed porovnala 7 676 bývalých profesionálnych futbalistov s 23 028 kontrolami a zistila vyššiu úmrtnosť na neurodegeneratívne ochorenia u bývalých futbalistov. Pri úmrtnosti, kde bolo neurodegeneratívne ochorenie primárnou príčinou smrti, štúdia uvádza 3,45-násobne vyššie riziko oproti kontrolnej skupine.
Ani táto práca automaticky neznamená, že príčinou bolo iba hlavičkovanie. Profesionálni futbalisti mali za kariéru inú záťaž než dnešné deti v prípravke, hrali s inými loptami a absolvovali veľa súbojov. Pre mládežnícky futbal je však podstatné, že výskum neuzatvoril tému ako bezvýznamnú.
Futbalové zväzy v zahraničí preto postupne zavádzajú preventívne pravidlá. Anglická The Football Association v roku 2024 oznámila, že začne postupne vyraďovať úmyselné hlavičkovanie v grassroots zápasoch kategórií U7 až U11, pričom od sezóny 2024/25 sa zmena týka kategórií U7 až U9. Anglický zväz to prezentoval ako preventívne opatrenie pri najmladších deťoch, nie ako zákaz futbalu alebo spochybnenie celej hry.
Podobne konkrétne postupuje US Youth Soccer. Podľa jej pravidiel nesmú hráči do 10 rokov hlavičkovať v zápasoch ani v organizovanom tréningu. Vo veku 11 až 12 rokov organizácia povoľuje tréning hlavičiek, ale s limitom najviac 25 hlavičiek za týždeň na hráča.
Holandský futbalový zväz KNVB od sezóny 2025/26 sprísnil odporúčania pre bezpečnejšie hlavičkovanie. Pri mládeži do 12 rokov odporúča maximálne 5 až 10 hlavičiek na tréning a zároveň pripomína, že podľa ním citovaných údajov je zápasová frekvencia u hráčov do 13 rokov nízka, približne jedna hlavička za 12 zápasov. Aj to naznačuje, že najväčšia časť preventívnej práce sa nemusí týkať zápasov, ale tréningových drilov.
Európska futbalová konfederácia UEFA zverejnila usmernenia k hlavičkovaniu mládeže už v roku 2020. Uviedla v nich, že expozícia hlavičkám je u mladých hráčov vo všeobecnosti nízka a väčšina hráčov mladších ako 12 rokov počas zápasu nehlavičkuje vôbec alebo nanajvýš raz. UEFA však zároveň odporúčala, aby tréneri učili správnu techniku, používali primerané lopty a brali do úvahy vek aj fyzickú vyspelosť detí.
Na Slovensku na tieto odporúčania nadviazal Slovenský futbalový zväz. Technický úsek Slovenského futbalového zväzu v júli 2020 zverejnil usmernenia k hlavičkovaniu v mládežníckom futbale, ktoré vychádzali z odporúčaní UEFA. Zamerali sa na výučbu techniky, posilňovanie krku, používanie vhodnej lopty a sledovanie príznakov otrasu mozgu.
Slovenský rozdiel je v tom, že verejná debata je zatiaľ slabšia než v Anglicku, USA alebo Holandsku. Futbal hrá veľa detí v mestských akadémiách, školských tímoch aj dedinských kluboch, no rodičia často riešia skôr výstroj, dochádzanie a zápasové minúty než počet hlavičiek na tréningu. Pre menšie kluby je navyše prevencia závislá najmä od vedomostí konkrétneho trénera.
Rozumný prístup neznamená paniku ani okamžitý zákaz každej lopty vo vzduchu. Pri mladších deťoch sa dá veľká časť tréningu postaviť na technike, koordinácii, prihrávkach, prvom dotyku a orientácii v priestore. Ak sa hlavičkovanie učí, malo by ísť o nízky počet opakovaní, primeranú loptu, dôraz na techniku a vynechanie tvrdých centrovaných lôpt pre deti, ktoré na to ešte nemajú silu ani stabilitu.
Rodičia a tréneri by mali sledovať najmä bolesti hlavy, závraty, zmätenosť, nezvyčajnú únavu, poruchy videnia, nevoľnosť, zmenu správania alebo problémy so sústredením po náraze do hlavy. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb CDC uvádza, že približne 7 z 10 návštev urgentných príjmov pre športové a rekreačné traumatické poranenia mozgu a otrasy mozgu sa týka detí a tínedžerov do 17 rokov. CDC zároveň radí, že dievčenský futbal patrí medzi športy s najvyššou mierou otrasov mozgu.
Otvorenou otázkou zostáva, či Slovenský futbalový zväz po odporúčaniach z roku 2020 pripraví aj presnejšie vekové limity alebo tréningové stropy podľa príkladov zo zahraničia. Kým také pravidlá nevzniknú, rozhodovanie zostáva najmä na kluboch, tréneroch a rodičoch, ktorí musia rozlíšiť medzi zbytočným strašením a prevenciou pri riziku, ktoré veda ešte úplne neuzavrela.
