Hypotéky môžu zostať drahšie, inflácia v eurozóne klesá pomalšie

Európska centrálna banka v septembrovej prognóze zhoršila výhľad inflácie v eurozóne a zároveň zvýšila úrokové sadzby o štvrť bodu. Podľa banky bude rast cien klesať pomalšie najmä pre drahšie energie. Pre Slovensko to znamená, že lacnejšie hypotéky a úvery sa môžu odkladať a domácnosti by mali viac sledovať aj to, ako sa úročia ich úspory.

V nových projekciách Európska centrálna banka očakáva, že priemerná inflácia v eurozóne dosiahne 3,0 percenta v roku 2026, potom klesne na 2,5 percenta v roku 2027 a na 2,1 percenta v roku 2028. To je pomalší návrat k dvojpercentnému cieľu, než s akým sa ešte nedávno rátalo. V ten istý deň banka zvýšila tri kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov a nové nastavenie platí od 16. septembra.

Pre bežného čitateľa to nie je len technická správa z Frankfurtu nad Mohanom. Slovensko je súčasťou eurozóny, takže menová politika Európskej centrálnej banky sa postupne prenáša do ceny peňazí v bankách, do ponúk nových hypoték, do spotrebných úverov aj do úročenia vkladov.

Dôvod, prečo banka pritvrdila, je podľa nej najmä v energiách. Eurostat pri rýchlom odhade za august uviedol, že medziročná inflácia v eurozóne zrýchlila na 3,3 percenta z júlových 2,9 percenta. Najvýraznejšie rástli ceny energií, medziročne o 14,3 percenta. Práve tento tlak podľa Európskej centrálnej banky drží infláciu nad cieľom dlhšie, než sa čakalo.

To je podstatná zmena aj preto, že doterajšie očakávania časti trhu počítali skôr s postupným uvoľňovaním podmienok. Ak však inflácia neklesá dosť rýchlo, centrálna banka má menší priestor na to, aby peniaze zlacneli. Pre domácnosti to v praxi znamená, že obdobie vyšších úrokov sa môže natiahnuť.

Prečo sa to dotkne hypoték

Pri hypotékach neplatí, že banka automaticky skopíruje sadzbu Európskej centrálnej banky zo dňa na deň. Ceny úverov závisia aj od konkurencie, od ceny zdrojov na trhu a od toho, ako banky vyhodnocujú riziko klientov. Smer je však jasný: ak centrálna banka drží sadzby vyššie dlhšie, tlak na rýchlejšie zlacňovanie hypoték slabne.

Najviac to pocítia ľudia, ktorým sa v najbližších mesiacoch končí fixácia. Ich nová sadzba sa už nebude opierať o podmienky spred niekoľkých rokov, ale o dnešné drahšie peniaze. Pri nových úveroch sa vyššie sadzby prejavujú okamžitejšie, pretože banky ich zapracujú do aktuálnych ponúk.

Podobne fungujú aj spotrebné úvery, hoci pri nich býva cenotvorba ešte viac ovplyvnená rizikovosťou klienta. Ak si domácnosť požičiava na zariadenie bytu, auto alebo preklenutie výpadku príjmu, vyššia základná cena peňazí zvyšuje šancu, že celkový úver bude drahší a mesačná splátka vyššia.

Z pohľadu domácich rozpočtov je dôležitá ešte jedna vec. Vyššie sadzby sa neprejavujú len v nových zmluvách, ale aj v správaní bánk. Ak banky očakávajú, že centrálna banka nebude rýchlo poľavovať, môžu byť opatrnejšie pri znižovaní svojich úverových marží. To znamená, že citeľnejší pokles mesačných splátok sa môže oddialiť aj v prípade, že inflácia začne neskôr slabnúť.

Vyššie úroky pomáhajú vkladom, no nie vždy úsporám

Druhá strana tej istej mince sú úspory. Vyššie sadzby Európskej centrálnej banky zvyčajne vytvárajú priestor na lepšie úročenie termínovaných vkladov a niektorých sporiacich produktov. Nie je však isté, že banky prenesú celý efekt na klienta, a už vôbec nie rovnako pri všetkých produktoch.

Pre sporiteľov je podstatné porovnávať nominálny úrok s infláciou. Ak je vklad úročený menej, než rastú ceny, reálna hodnota peňazí klesá aj vtedy, keď zostatok na účte formálne rastie. Pri inflácii okolo troch percent tak stále platí, že neúročený alebo slabo úročený bežný účet domácnosť pred zdražovaním neochráni.

Rozdiel medzi jednotlivými produktmi môže byť veľký. Bežný účet slúži najmä na likviditu a platby, nie na ochranu hodnoty úspor. Termínovaný vklad vie ponúknuť viac, ale za cenu viazanosti peňazí. Práve preto má zmysel pozerať sa nielen na výšku úroku, ale aj na to, dokedy sú peniaze zablokované a či domácnosť nebude rezervu potrebovať skôr.

Slabý rast ekonomiky nie je pre domácnosti úľava

Nová prognóza Európskej centrálnej banky nehovorí len o cenách, ale aj o raste ekonomiky. Banka odhaduje, že hrubý domáci produkt eurozóny vzrastie o 0,9 percenta v roku 2026, o 1,4 percenta v roku 2027 a o 1,5 percenta v roku 2028. To naznačuje pomalé oživenie, nie silný rast.

Pre domácnosti je to nepríjemná kombinácia. Ekonomika nerastie dostatočne rýchlo na to, aby prirodzene zlepšila príjmy a znížila neistotu, no inflácia je stále dosť vysoká na to, aby centrálna banka držala peniaze drahšie. Takéto prostredie býva náročné pre rodiny s vysokým podielom výdavkov na bývanie, energie a splátky úverov.

Pri Slovensku treba dodať, že konkrétny rozdiel medzi domácou infláciou a priemerom eurozóny tento balík údajov nerieši. To však nemení nič na tom, že slovenské banky fungujú v rovnakom menovom priestore. Aj keď sa miestne ceny môžu vyvíjať inak než európsky priemer, základná cena peňazí v eurách prichádza z rozhodnutí Európskej centrálnej banky.

Čo si má domácnosť skontrolovať

Nová prognóza nie je dôvod na paniku, ale je dôvodom na kontrolu rodinného rozpočtu. Zmysel má pozrieť sa najmä na tri veci:

• kedy sa končí fixácia hypotéky a o koľko by sa mohla zmeniť mesačná splátka,
• akú rezervu má domácnosť na energie, bývanie a nečakané výdavky,
• či peniaze určené na krátkodobú rezervu neležia na účte s veľmi nízkym alebo nulovým úrokom.

Pri úveroch je dôležité vedieť, akú časť príjmu už dnes zaberajú splátky. Domácnosť, ktorá funguje bez rezervy, je citlivejšia aj na malé zdraženie úveru alebo energií. Pri úsporách zas platí, že nie každé zvýšenie úroku automaticky znamená ochranu pred infláciou, najmä ak ceny rastú rýchlejšie než výnos na účte.

Najbližšie mesiace preto nebudú dôležité len pre centrálnych bankárov, ale aj pre klientov bánk na Slovensku: rozhodne sa v nich, či sa energetický tlak zmierni natoľko, aby inflácia v eurozóne klesla rýchlejšie, alebo drahšie peniaze zostanú s domácnosťami dlhšie.