Britská štúdia spája kultúru s pomalším biologickým starnutím

Častejšie a rozmanitejšie zapájanie sa do umeleckých a kultúrnych aktivít je podľa novej štúdie University College London spojené s pomalším biologickým starnutím. Výskumníci analyzovali 3 556 dospelých a porovnávali ich kultúrne návyky so siedmimi typmi takzvaných epigenetických hodín. Zistenie však neznamená, že návšteva múzea alebo spev v zbore priamo predlžujú život; štúdia ukazuje asociáciu, nie istý dôkaz príčiny.

Štúdia vyšla 11. mája 2026 v recenzovanom časopise Innovation in Aging. Tím Daisy Fancourt, hlavnej autorky štúdie z University College London, pracoval s dátami z UK Household Longitudinal Study, teda rozsiahlej britskej databázy sledujúcej domácnosti a jednotlivcov v čase.

Výskumníci skúmali, či ľudia, ktorí sa častejšie venujú umeniu a kultúre, vykazujú rozdiely v biologickom starnutí. To merali cez epigenetické hodiny, čo sú biomarkerové modely, ktoré z chemických zmien v DNA odhadujú biologický vek alebo tempo starnutia organizmu. Nejde teda o bežný kalendárny vek, ale o pokus zachytiť, ako sa telo správa na bunkovej úrovni.

Podľa štúdie bolo umelecké a kultúrne zapojenie spojené s pomalším epigenetickým starnutím v troch zo siedmich použitých meraní, konkrétne v modeloch PhenoAge, DunedinPoAm a DunedinPACE. Autori zároveň upozorňujú, že rovnaký vzťah sa neobjavil vo všetkých epigenetických hodinách, preto z výsledkov nevyvodzujú univerzálny efekt naprieč všetkými biomarkermi.

University College London vo svojej komunikácii k štúdii uviedla, že ľudia, ktorí sa umeleckej aktivite venovali aspoň raz týždenne, vyzerali v jednom z meraní tempa starnutia približne o 4 % pomalšie než tí, ktorí sa umeniu venovali zriedka. Univerzita zároveň uviedla, že veľkosť zistenia bola v tomto meraní porovnateľná s týždennou fyzickou aktivitou.

Toto porovnanie je pre čitateľa zaujímavé, ale treba ho čítať opatrne. Štúdia nehovorí, že kultúra nahrádza pohyb, spánok, liečbu alebo prevenciu u lekára. Skôr naznačuje, že kultúrne návyky môžu patriť do širšieho balíka správania, ktoré súvisí s lepším fungovaním v strednom a vyššom veku.

Najdôležitejší limit je rozdiel medzi súvislosťou a príčinou. Ľudia, ktorí pravidelne chodia do galérie, na koncert, do knižnice alebo sa venujú tvorivému hobby, sa môžu zároveň líšiť vzdelaním, príjmom, mobilitou, zdravotným stavom či sociálnymi kontaktmi. Štatistické modely tieto rozdiely vedia do istej miery zohľadniť, no pri observačných populačných dátach zostáva riziko, že časť efektu vysvetľujú aj iné faktory.

Do širšieho obrazu však nová práca zapadá. Regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu v roku 2019 v prehľadovej správe zhrnul viac než 3 000 štúdií a uviedol, že umenie môže zohrávať úlohu v prevencii chorôb, podpore zdravia aj v manažmente niektorých ochorení počas života. Správa nehovorí o kultúre ako o samostatnej liečbe, ale o nástroji, ktorý môže podporovať psychickú pohodu, sociálne väzby a zvládanie záťaže.

Podobne opatrne číta dôkazy aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. V správe The art of living well upozornila, že výsledky sa líšia podľa typu aktivity. Pri vizuálnom umení a návštevách múzeí sa objavujú pozitívne asociácie s well-beingom a niektorými zdravotnými ukazovateľmi, no kauzálny dôkaz nie je vždy jasný.

Nie všetky štúdie sú rovnako presvedčivé. Staršia americká kohortová štúdia dostupná cez UCL Discovery sledovala receptívne a participatívne umelecké zapojenie a následné zdravé starnutie. Ukázala skôr slabé a nejednotné asociácie: pasívnejší kontakt s umením bol mierne spojený s lepším zdravým starnutím o štyri roky neskôr, no aktívne zapojenie nemalo konzistentný efekt.

Pre bežného človeka je užitočné rozlišovať medzi dvoma typmi kultúrneho kontaktu. Receptívne aktivity znamenajú, že človek umenie prijíma, napríklad ide do múzea, galérie, na koncert alebo číta. Participatívne aktivity znamenajú, že sa sám zapája, napríklad spieva v zbore, tancuje, maľuje, píše, hrá divadlo alebo chodí na tvorivé dielne.

Praktická výhoda kultúry je v tom, že nemusí byť drahá ani spojená s veľkým cestovaním. Na Slovensku existuje hustá sieť inštitúcií, ktoré môžu slúžiť aj ako dostupný priestor pre pravidelný kontakt s ľuďmi, učenie a zmysluplné trávenie času. Podľa Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bolo v roku 2024 vykázaných 126 múzejných spravodajských jednotiek, 33 galérií a 1 473 knižníc a pobočiek.

Tieto inštitúcie už dnes využívajú milióny ľudí. Ministerstvo kultúry SR za rok 2024 uviedlo 4 927 345 návštev múzeí, 731 912 návštev galérií a 12 709 619 knižničných výpožičiek. V oblasti kultúrno-osvetovej činnosti sa vykázalo 25 787 vzdelávacích podujatí, čo ukazuje, že kultúra nie je len veľký koncert alebo drahá výstava v hlavnom meste.

Slovenský kontext je dôležitý aj preto, že populácia starne. Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 pripadalo na Slovensku 107 seniorov na 100 detí. Pri takejto demografii rastie význam lacných a lokálnych aktivít, ktoré udržiavajú ľudí v kontakte s komunitou a dávajú im pravidelný dôvod vyjsť z domu.

Do bežného týždňa sa dá kultúra zaradiť aj bez veľkých výdavkov. Pre starších ľudí môže ísť o návštevu miestnej knižnice, klubové čítanie, obecný alebo mestský zbor, tvorivý kurz v kultúrnom centre, komentovanú prehliadku v regionálnom múzeu alebo výstavu v galérii s voľným či zľavneným vstupom. Dôležitá môže byť najmä pravidelnosť a sociálny rozmer, nielen samotný umelecký zážitok.

Pre štát a samosprávy z toho nevyplýva, že kultúru možno jednoducho účtovať ako zdravotnícke opatrenie s istým výnosom. Nové dáta skôr podporujú pohľad, že knižnice, múzeá, galérie a komunitné kultúrne centrá sú súčasťou infraštruktúry kvality života. Otvorenou otázkou zostáva, či sa podobný vzťah medzi kultúrnym zapojením a zdravším starnutím podarí potvrdiť aj v slovenských dátach a v štúdiách, ktoré lepšie oddelia príčinu od súvislosti.