Slovenským firmám rastú náklady na ľudí a stenčujú sa marže
Mzdy na Slovensku rastú, no firmám stúpajú aj odvody, benefity a ďalšie náklady. Tlak na marže núti podniky upravovať ceny aj nábor.
Rast miezd na Slovensku neznamená pre firmy len vyššie výplaty. Do celkových nákladov vstupujú aj odvody, príspevky na stravovanie či výdavky na školenia, a práve v tejto časti patrí Slovensko v Európskej únii k drahším krajinám. Eurostat uvádza, že podiel nemzdových nákladov práce dosiahol na Slovensku 28,6 percenta, kým Medzinárodný menový fond upozornil, že náklady práce rástli rýchlejšie než produktivita.
Keď firma hovorí o drahšej práci, zvyčajne tým nemyslí len hrubú mzdu. Štatistický úrad SR pri úplných nákladoch práce pripomína, že zamestnávateľ platí aj zákonné odvody, nepovinné príspevky a ďalšie výdavky spojené so zamestnancom, napríklad školenia či stravovanie. To je dôvod, prečo suma, ktorú pracovník dostane na účet, býva výrazne nižšia než suma, ktorú naňho firma skutočne vynaloží.
V slovenskom prostredí je tento rozdiel dôležitý najmä pre malé a stredné podniky. V službách, gastroprevádzkach, maloobchode, logistike či menších výrobných firmách tvorí práca veľkú časť celkových nákladov, a pri každom zvýšení miezd sa tlak rýchlo premieta do cien, marží aj personálnych plánov. Mimo Bratislavy je problém ešte citlivejší, lebo podniky často nemajú takú vyjednávaciu silu pri cenách ani taký priestor na rýchle zvyšovanie produktivity.
Čísla ukazujú, že tlak rastie z oboch strán. Štatistický úrad SR uviedol, že priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR v roku 2025 vzrástla o 7 percent na 2 269 eur. Eurostat zároveň pripomenul, že priemerné hodinové náklady práce dosiahli v Európskej únii 34,9 eura a v eurozóne 38,2 eura. Slovensko nepatrí k najdrahším krajinám v absolútnej cene práce, ale patrí medzi štáty s vysokým podielom nemzdových nákladov. Pre firmu to znamená, že zdražie nielen samotná mzda, ale aj všetko okolo nej.
Vyššia mzda pritom sama osebe nezaručí vyšší výkon. Ak firma vyrába rovnaký objem tovaru, obslúži rovnaký počet zákazníkov alebo spracuje rovnaký počet objednávok ako predtým, no jej mzdové náklady stúpnu, jednotkový náklad na výrobok alebo službu sa zvyšuje. Vtedy podnik buď zdvihne cenu, alebo sa mu zníži marža. Ak ani jedno nie je možné, prichádza na rad odklad náboru, škrtanie benefitov alebo presun investícií.
Presne na tento problém upozornil Medzinárodný menový fond v hodnotení Slovenska. Fond uviedol, že rast miezd vytváral tlak na infláciu služieb a že rast jednotkových nákladov práce bol rýchlejší než rast produktivity. Pre bežného podnikateľa to v praxi znamená, že vyššie mzdové výdavky nevie kompenzovať len tým, že zamestnancom pridá a bude čakať lepší výsledok. Ak sa nezmení organizácia práce, technológie alebo skladba zákaziek, náklad zostane vyšší a výkon sa nemusí pohnúť.
Najčastejšia reakcia firiem preto nebýva plošné prepúšťanie, ale séria menších zásahov. Podniky prehodnocujú, ktoré pozície vedia nechať neobsadené dlhšie, kde obmedzia nadčasy, ktoré benefity zamestnanci reálne využívajú a ktoré procesy sa dajú zrýchliť bez veľkej investície. Pri menšej firme môže mať veľký efekt aj zmena rozpisu zmien, lepšie plánovanie dovoleniek alebo zníženie administratívy, ktorá viaže čas drahších ľudí na úlohy s nízkou pridanou hodnotou.
Pre malé a stredné podniky je dôležité nesledovať len celkovú mzdovú sumu za mesiac, ale náklad na jednu odpracovanú hodinu, objednávku, zákazku alebo euro tržby. Práve tam sa ukáže, či problém spôsobuje slabý dopyt, príliš veľa neproduktívneho času alebo zle nastavený tím. Firma môže mať pocit, že ju dusia mzdy, no v skutočnosti ju viac stojí zlá organizácia práce, vysoká fluktuácia alebo časté zaučovanie nových ľudí.
Úspory bez prepúšťania sa zvyčajne hľadajú v troch oblastiach. Prvou je produktivita, teda výkon na jednu hodinu práce. Druhou je štruktúra odmeňovania, keď sa časť fixných nákladov presúva do výkonových zložiek alebo sa čistia benefity, ktoré sú drahé a málo využívané. Treťou je technológia, no nie vždy musí ísť o drahú automatizáciu. V mnohých firmách stačí jednoduchšia evidencia, menej ručného prepisovania údajov alebo lepšie prepojenie skladu, pokladne a fakturácie.
Dôležité je aj to, ako firma pracuje s cenami. Ak rast nákladov zasiahne celý sektor, podnik má väčšiu šancu časť bremena preniesť na zákazníka. Ak však predáva na silne konkurenčnom trhu, plošné zdraženie môže skôr uškodiť. Vtedy býva rozumnejšie prepočítať jednotlivé produkty a služby, zistiť, ktoré z nich zarábajú najmenej, a upraviť cenník len tam, kde sú marže dlhodobo pod tlakom.
Rast mzdových nákladov vplýva aj na nábor. Firma, ktorá si ešte vlani mohla dovoliť prijať dvoch ľudí, dnes často zoberie jedného a druhé miesto nahradí reorganizáciou práce. To spomaľuje expanziu, predlžuje dodacie lehoty a znižuje ochotu skúšať nové projekty. Problém sa tým len odsúva, nie rieši, pretože bez ľudí alebo bez vyššej efektivity sa kapacita firmy nezvýši.
Pre slovenské podniky je preto podstatné oddeľovať debatu o mzdách od debaty o výkone. Rast platov je pri napätom trhu práce prirodzený, no udržateľný je len vtedy, keď sa firma súčasne zlepší v produktivite, procesoch alebo cenotvorbe. Ak sa to nepodarí, tlak na ceny služieb, opatrnejší nábor a hľadanie úspor v rozpočtoch firiem bude pokračovať aj v ďalších kvartáloch.