Na Slovensku sa po štyroch rokoch znovu zhoršili čísla nezamestnanosti. Štatistický úrad SR uviedol, že v druhom štvrťroku 2026 stúpol počet nezamestnaných medziročne o 5,8 percenta na 152,8 tisíca ľudí a miera nezamestnanosti v prvom polroku dosiahla 5,7 percenta. Najväčší tlak je v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, kým Bratislavský kraj si drží výrazne nižšiu nezamestnanosť.
Obsah
Nejde o jedno číslo za celé Slovensko
Najdôležitejšia správa z nových dát je jednoduchá: zlepšovanie trhu práce sa zastavilo. Podľa Štatistického úradu SR sa počet nezamestnaných v druhom štvrťroku vyšplhal na 152,8 tisíca a medziročne bol vyšší o 5,8 percenta. V prvom polroku bola miera nezamestnanosti 5,7 percenta a počet ľudí bez práce medziročne vzrástol prvýkrát po štyroch rokoch.
Pre bežného čitateľa je dôležité, že nejde len o horšie číslo v tabuľke. Znamená to, že celoslovenský priemer už prestáva zakrývať slabšie miesta trhu práce. Ak sa rast nezamestnanosti potvrdí aj v ďalších štvrťrokoch, dopad nebude rovnaký v každom kraji ani pre každú vekovú skupinu.
To je zároveň dôvod, prečo sa oplatí pozerať na nové dáta podrobnejšie. Človek, ktorý hľadá prácu v Bratislave, rieši iný problém než človek v Revúcej, Rožňave alebo na severe Prešovského kraja. Firmy zase nemusia mať problém s tým, že na Slovensku chýbajú uchádzači ako takí, ale s tým, že sú v inom regióne alebo nemajú požadované zručnosti.
Kraje sa rozchádzajú ešte výraznejšie
Najsilnejšie regionálne rozdiely vidno na rozložení nezamestnaných. Štatistický úrad SR uviedol, že najviac nezamestnaných bolo v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Spolu tvorili takmer dve tretiny všetkých nezamestnaných na Slovensku.
Rozdiely ešte lepšie vidno na samotnej miere nezamestnanosti. Bratislavský kraj mal 2,4 percenta, kým Banskobystrický kraj 9,8 percenta a Košický kraj 9,1 percenta. To je viac než štvornásobný rozdiel medzi najsilnejším a najslabším regiónom.
Tieto čísla naznačujú, že zhoršenie trhu práce nevzniklo naraz na celom Slovensku. Viac sa prejavuje tam, kde bol trh práce slabší už predtým a kde je menej pracovných príležitostí s vyššou pridanou hodnotou. Keď sa dopyt firiem spomalí čo i len mierne, práve tieto kraje to pocítia skôr než regióny s väčšou koncentráciou služieb, centier firiem a dopravnej infraštruktúry.
Na dlhodobý rozmer problému upozornila aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Tá vo svojej krajinskej poznámke pre Slovensko uviedla, že miera zamestnanosti sa v roku 2023 pohybovala od 65,7 percenta vo Východnom Slovensku po 80,4 percenta v Bratislavskom regióne. Inými slovami, dnešné horšie čísla nezamestnanosti nestoja na zelenej lúke, ale padajú na už existujúci regionálny nepomer.
Pod tlakom sú najmä mladší ľudia
Nové dáta sú zaujímavé aj vekovým zložením nezamestnaných. Štatistický úrad SR píše, že takmer dve tretiny všetkých nezamestnaných tvorili ľudia do 35 rokov.
To mení aj praktický význam týchto štatistík. Už to nie je len téma pre úrady práce a sociálny systém, ale aj pre školy, rekvalifikačné kurzy a domácnosti, ktoré rátajú s príjmom mladších členov rodiny. Ak najväčšia časť nezamestnaných pripadá na mladších ľudí, problém sa rýchlo prenesie aj do rozhodovania o sťahovaní, bývaní či dochádzaní za prácou.
Druhý dôležitý údaj je, že v prvom polroku bolo podľa Štatistického úradu SR dlhodobo nezamestnaných 102,2 tisíca ľudí. To je pre trh práce zlá správa aj v čase, keď niektoré firmy stále hlásia nedostatok ľudí. Dlhodobá nezamestnanosť totiž zvyčajne znamená, že nejde iba o krátky výpadok medzi dvoma zamestnaniami, ale o hlbší nesúlad medzi tým, kde ľudia žijú, čo vedia robiť a kde sa pracovné miesta vytvárajú.
Čo z toho vyplýva pre ľudí a firmy
Pre ľudí, ktorí si teraz hľadajú prácu, z nových čísel vyplývajú tri praktické veci. Prvou je, že nestačí sledovať celoslovenský priemer. Miera 5,7 percenta hovorí o krajine ako celku, ale nič nehovorí o tom, či je situácia v konkrétnom okrese bližšie k Bratislave alebo ku krajom s takmer desaťpercentnou nezamestnanosťou.
Druhou je, že pri zmene práce alebo rekvalifikácii sa oplatí pozerať na región a dochádzanie rovnako pozorne ako na samotnú mzdu. Dáta ukazujú, že nezamestnanosť sa nekoncentruje tam, kde je pracovných príležitostí najviac. Človek tak môže naraziť na situáciu, keď má v okolí veľa uchádzačov o prácu, ale málo vhodných miest, zatiaľ čo v inom kraji je pomer opačný.
Treťou je, že ani vyšší počet nezamestnaných automaticky neznamená ľahšie prijímanie pre firmy. Samotná správa Štatistického úradu SR nerozpisuje zoznam profesií, ktoré chýbajú najviac, no regionálne dáta naznačujú, že problém nebude iba v počte uchádzačov. Podstatné bude, či sú v správnom regióne a či majú zručnosti, ktoré podniky práve potrebujú.
Preto sa aj pri miernom zhoršení nezamestnanosti nemusí zmeniť základný paradox slovenského trhu práce: v jednej časti krajiny pribúdajú ľudia bez práce, zatiaľ čo v druhej firmy stále nevedia obsadiť všetky miesta. Odpoveď na to, či ide len o krátky výkyv alebo o začiatok nového trendu, prinesú až údaje za ďalší štvrťrok.
