Na obnovu kostolov ide z eurofondov takmer 10 miliónov

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR uviedlo, že v podporených projektoch obnovy kostolov, kaplniek a ďalších cirkevných objektov je zatiaľ zazmluvnených 9,9 milióna eur oprávnených výdavkov. Z toho 9,1 milióna eur tvorí nenávratný finančný príspevok z Programu Slovensko 2021 – 2027. Pre regióny to neznamená len opravené stavby, ale aj šancu pritiahnuť návštevníkov a oživiť kultúrny život mimo veľkých miest.

Čerstvá správa sa týka sakrálnych pamiatok naprieč celým Slovenskom. Podľa Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ide o kostoly, kaplnky aj ďalšie významné cirkevné objekty, pri ktorých už štát eviduje zazmluvnené výdavky. To je dôležité rozlíšenie, lebo pri eurofondoch býva rozdiel medzi tým, čo je iba v pláne, čo prešlo hodnotením a čo už má podpísanú zmluvu.

V širšom meradle je táto téma väčšia než jedna aktuálna správa. Vláda pri schválení Programu Slovensko 2021 – 2027 uviedla, že na rozvoj kultúry, ochranu kultúrneho dedičstva, obnovu pamiatok a udržateľný cestovný ruch je vyčlenených 515 miliónov eur. Samotný program má podľa štátnych materiálov celkový objem 12,59 miliardy eur, takže kultúrne dedičstvo je len jednou z jeho častí, ale pre mnohé mestá a obce môže ísť o najviditeľnejšiu.

Nie sú to len peniaze na murivo a strechu

Indikatívny harmonogram výziev Programu Slovensko počíta s investíciami do kultúrneho a prírodného dedičstva, miestnej a regionálnej kultúry, infraštruktúry a udržateľného cestovného ruchu. V materiáli sa počíta aj so sakrálnymi objektmi. Pri jednej z veľkých oblastí kultúrneho a prírodného dedičstva a cestovného ruchu harmonogram uvádza indikatívnu sumu 261 185 896 eur, čo je však plánovaná výška pre výzvu, nie automaticky balík rozdelený medzi konkrétne kostoly či kláštory.

Pre čitateľa je podstatné, že obnova pamiatky sa dnes posudzuje širšie než kedysi. Nestačí opraviť fasádu a vymeniť okná. Ak má mať projekt zmysel pre obec alebo región, musí riešiť aj prístupnosť, bezpečný pohyb návštevníkov, základné zázemie a to, či bude objekt po obnove reálne slúžiť verejnosti.

Práve tu sa z pamiatkarskej témy stáva aj ekonomická. Sakrálna stavba je v mnohých obciach dominantou námestia alebo centra dediny. Keď chátra, zhoršuje okolie. Keď sa opraví a otvorí, vie zlepšiť vzhľad verejného priestoru, podporiť menšie podujatia a predĺžiť čas, ktorý návštevník v mieste strávi.

Čo z toho môže mať región

Európska komisia na stránke o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde uvádza, že kohézna politika má regiónom pomáhať zhodnotiť ich geografické a kultúrno-historické dedičstvo a podporovať udržateľný cestovný ruch. Inými slovami, cieľom nie je len zachrániť budovu, ale aj premeniť ju na súčasť miestnej ekonomiky.

To je na Slovensku dôležité najmä mimo veľkých miest. Menšie mestá a obce často nemajú silné kultúrne inštitúcie ani veľké investičné rozpočty. Opravený kostol, kláštor či kaplnka preto môže plniť viac funkcií naraz: byť pamiatkou, miestom pre koncert alebo výstavu, bodom na turistickej trase aj dôvodom, prečo sa návštevník zastaví v miestnej kaviarni, penzióne alebo obchode.

Podobne to opisuje aj UNESCO, ktoré pri kultúrnom dedičstve upozorňuje, že turistika môže prinášať komunitné aj ekonomické prínosy, ak je dobre riadená. To „ak“ je podstatné. Opravená pamiatka sama osebe ešte neprinesie tržby ani živé námestie. Potrebuje program, prevádzku a základnú infraštruktúru v okolí.

Preto sa oplatí sledovať, či projekt ráta len so stavebnými prácami, alebo aj s tým, čo bude po kolaudácii. Práve tam sa láme rozdiel medzi peknou opravou a investíciou, ktorá v regióne niečo zmení.

Ako čítať eurofondové výzvy bez úradníckeho jazyka

Pri týchto projektoch je dobré rozlišovať tri stupne:

• plánovanú výzvu,
• schválený projekt,
• zazmluvnený príspevok.

Plánovaná výzva znamená, že štát alebo riadiaci orgán počíta s určitým typom podpory v harmonograme. Schválený projekt už prešiel výberom podľa pravidiel konkrétnej výzvy. Zazmluvnený príspevok je najpevnejší stupeň, lebo znamená, že medzi prijímateľom a štátom už existuje zmluva o financovaní.

To je aj dôvod, prečo má aktuálna správa ministerstva väčšiu váhu než všeobecné sľuby o budúcich balíkoch. Pri sakrálnych pamiatkach nehovorí len o možnosti čerpania, ale o peniazoch, ktoré sú už viazané na podporené projekty. Na druhej strane stále neplatí, že každá zazmluvnená obnova automaticky prinesie rovnaký efekt pre turistiku alebo komunitu.

O tom, kto môže žiadať a za akých podmienok, rozhodujú konkrétne výzvy zverejnené v rámci programu. Čitateľovi sa preto oplatí pozerať nie len na tlačovú správu o veľkej sume, ale aj na dokumenty k jednotlivým kolám podpory. Práve tam býva napísané, čo je oprávnený výdavok, aké spolufinancovanie treba zabezpečiť a aké výsledky musí projekt po dokončení preukázať.

Čo sa oplatí sledovať v obci alebo okrese

Keď sa v regióne objaví správa o obnove pamiatky z eurofondov, najdôležitejšia otázka neznie, či je to dobrá vec. Dôležitejšie je, čo presne sa za tie peniaze urobí a čo získa verejnosť.

Oplatí sa všímať si najmä to, či obnova sprístupní miesto aj ľuďom, ktorí tam dnes nejdú, či pribudne návštevnícke zázemie a či sa pamiatka napojí na miestnu kultúrnu alebo turistickú ponuku. Rovnako dôležité je, či obec alebo správca objektu vie povedať, kto bude budovu po obnove prevádzkovať a z čoho sa bude platiť ďalšia údržba.

Na Slovensku sa totiž často stáva, že investícia vyrieši akútny technický problém, ale menej sa myslí na ďalšie roky. Pri pamiatkach to býva citlivé, lebo oprava strechy alebo fasády je len prvý krok. Ak sa po nej nenastaví rozumný režim využívania, budova môže o pár rokov znovu narážať na tie isté prevádzkové problémy.

Aj preto je dobré sledovať obnovu hradov, kostolov či kláštorov ako regionálnu tému, nielen ako kultúrnu správu. V niektorých okresoch môže mať jedna väčšia obnova väčší miestny dosah než nová menšia atrakcia, pretože spája históriu, identitu miesta aj služby pre návštevníkov. Najbližšie výzvy a zverejnené projekty tak ukážu najmä to, či sa veľký balík peňazí na kultúrne dedičstvo premení na dlhodobo fungujúce miesta, alebo zostane len pri jednorazových stavebných zásahoch.