Vláda mení pravidlá platforiem, časť kuriérov môže byť zamestnancom

Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona o práci vykonávanej prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy a 7. mája 2026 ho doručila do Národnej rady SR. Podľa návrhu sa pri časti ľudí pracujúcich cez aplikácie nebude rozhodovať len podľa názvu zmluvy, ale podľa toho, ako platforma ich prácu reálne riadi a kontroluje. Pre kuriérov, rozvozárov či ďalších platformových pracovníkov to môže znamenať prechod zo živnosti do pracovného pomeru aj zmenu odvodov, nárokov a zmlúv.

Návrh vychádza z európskej smernice o platformovej práci, ktorú Rada Európskej únie formálne prijala v októbri 2024. Členské štáty majú na jej premietnutie do národného práva dva roky. Slovensko preto pripravilo vlastnú úpravu, ktorú vláda schválila 6. mája 2026 a o deň neskôr ju dostal parlament.

Kedy už nejde len o živnosť

Jadrom návrhu je, že vzťah medzi digitálnou pracovnou platformou a človekom, ktorý cez ňu pracuje, sa má posudzovať ako pracovnoprávny, ak má znaky závislej práce alebo ak pracovnoprávny vzťah uzná súd na základe právnej domnienky. Vyplýva to z vládneho návrhu zákona, ktorý je zverejnený v parlamente.

V praxi to znamená, že nestačí, ak je v zmluve napísané, že ide o živnostníka alebo nezávislého dodávateľa. Posudzovať sa má aj skutočný výkon práce. Návrh výslovne hovorí, že sa má prihliadať aj na používanie automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov, teda na to, ako aplikácia sleduje pracovníka, prideľuje zákazky alebo ovplyvňuje jeho prístup k práci.

Presne tu sa mení logika posudzovania. Ak platforma človeku prácu len sprostredkuje a ten si ju organizuje sám, priestor pre živnosť zostáva. Ak však platforma určuje podmienky výkonu práce, kontroluje ju a vynucuje správanie cez algoritmy, pokyny alebo sankcie, rastie riziko, že pôjde o vzťah podobný zamestnaniu, aj keď je formálne postavený na obchodnej zmluve.

Európske pravidlá zavádzajú vyvrátiteľnú právnu domnienku zamestnania práve pre situácie, keď existujú znaky kontroly a riadenia zo strany platformy. Vyvrátiteľná znamená, že nejde o automatické preklasifikovanie každého kuriéra či freelancera. Znamená však, že pri spore alebo kontrole bude mať forma spolupráce slabšiu váhu než reálne nastavenie práce.

Čo sa môže zmeniť pre kuriérov a ďalších pracovníkov

Pre človeka pracujúceho cez platformu môže byť rozdiel zásadný. Ak sa jeho vzťah bude posudzovať ako zamestnanie, neostane len pri inom názve zmluvy. Môže to znamenať nárok na pravidlá podľa Zákonníka práce, teda aj na minimálnu mzdu, dovolenku, pracovný čas či ochranu pri skončení spolupráce. Zmeniť sa môže aj postavenie pri nemocenskom poistení a platení odvodov.

Na papieri to môže vyzerať ako strata flexibility, no pre časť pracovníkov ide aj o vyššiu sociálnu ochranu. Pri živnosti totiž človek nesie väčšiu časť rizika sám. Ak by bol posúdený ako zamestnanec, časť povinností prechádza na firmu alebo platformu, ktorá musí riešiť odvody, vedenie pracovnoprávnej dokumentácie či dodržiavanie minimálnych štandardov.

Zároveň netreba z tejto zmeny robiť univerzálne pravidlo pre všetkých freelancerov. Návrh mieri na digitálne pracovné platformy, teda najmä na modely práce cez aplikáciu alebo online systém, ktorý organizuje dopyt, prideľuje úlohy a hodnotí výkon. Nie každá samostatná zákazková práca na internete automaticky spadne do tejto kategórie.

Dôležitý je aj časový režim návrhu. Pri vzťahoch vzniknutých pred 2. decembrom 2026 sa má právna domnienka podľa návrhu uplatňovať len na obdobie od tohto dátumu. To je podstatné najmä pre platformy, ktoré už dnes spolupracujú s väčším počtom živnostníkov a budú musieť vyhodnotiť, čo sa pri existujúcich zmluvách mení.

Vyššie povinnosti pre platformy a firmy

Pre firmy nebude hlavnou zmenou len riziko sporov o to, kto je zamestnanec a kto nie. Nové pravidlá môžu znamenať aj vyššie personálne a administratívne náklady. Ak bude treba časť spoluprác nastaviť ako pracovný pomer, firmy sa nevyhnú úprave zmlúv, odvodov, evidencie práce ani interných procesov.

Osobitnou témou je algoritmický manažment. Podľa európskych pravidiel musia platformy pracovníkov informovať o automatizovanom monitorovaní a rozhodovaní. Zároveň nesmú spracúvať niektoré citlivé typy údajov. Nejde teda len o pracovnoprávny status, ale aj o to, ako aplikácia zbiera dáta, vyhodnocuje výkon a rozhoduje o prideľovaní zákaziek alebo obmedzení prístupu k platforme.

To je dôležité aj pre slovenské firmy, ktoré si myslia, že problém vyriešia zmluvnou vetou o samostatnosti dodávateľa. Európska aj slovenská línia je opačná: rozhodujúca má byť realita výkonu práce. Ak platforma človeka hodnotí, sleduje, motivuje sankciami alebo mu fakticky nariaďuje spôsob práce, formálna živnosť nemusí pri kontrole alebo spore obstáť.

Návrh zároveň počíta s ďalšími termínmi na splnenie časti povinností. Podľa návrhu ich majú niektoré platformy a sprostredkovatelia splniť do 31. decembra 2026. Práve prechodné obdobie bude zrejme rozhodovať o tom, koľko firiem začne meniť model spolupráce ešte pred účinnosťou sporných ustanovení.

Čo si majú skontrolovať živnostníci a účtovníci

Pre ľudí, ktorí dnes pracujú "na aplikáciu", je najdôležitejšie pozrieť sa na skutočný obsah spolupráce. Rozhodujúce nebude len to, či majú živnosť, ale aj to, či si prácu naozaj organizujú sami, alebo ich platforma riadi podobne ako zamestnávateľ. Čím viac platforma určuje pravidlá výkonu, tým väčšie je riziko preklasifikovania.

Už teraz má zmysel skontrolovať zmluvu, spôsob prideľovania zákaziek, interné pravidlá aplikácie a to, aké dáta o pracovníkovi platforma zbiera. Firmy by mali preveriť aj to, či majú nastavené procesy tak, aby vedeli obhájiť samostatný dodávateľský vzťah, ak na ňom chcú zostať. Pre účtovníkov a právnikov to znamená, že pri takýchto modeloch už nepôjde len o fakturáciu, ale aj o pracovnoprávne riziko.

Zákon zatiaľ nie je účinný a ešte ho čaká parlamentný proces. Už dnes je však zrejmé, že pri platformovej práci bude na Slovensku menej dôležité, ako sa spolupráca volá, a dôležitejšie to, kto v nej skutočne riadi prácu a nesie zodpovednosť.