Samosprávy menia účty za odpad podľa triedenia a vývozov

Poplatok za komunálny odpad nefunguje na Slovensku jednotne, preto môže domácnosť v susednom meste platiť inú sumu aj pri podobnom počte obyvateľov. Mesto alebo obec ho nastavuje vo vlastnom všeobecne záväznom nariadení podľa zákonných pravidiel a vlastných nákladov na zber, vývoz, triedenie či skládkovanie. Príklad Vranova nad Topľou ukazuje, že pri presnejšom nastavení systému môže samospráva poplatok aj znížiť.

Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ukladá obec alebo mesto a výnos z neho je príjmom samosprávneho rozpočtu. Štátny portál slovensko.sk uvádza, že obec si vo všeobecne záväznom nariadení určuje sadzbu aj spôsob výpočtu v rámci zákonom povolených hraníc.

Základný rozdiel je v tom, či samospráva používa paušálny poplatok na osobu a deň, alebo množstvový zber. Pri poplatku podľa osoby sa sadzba podľa portálu slovensko.sk môže pohybovať od 0,02 do 0,2 eura za osobu a kalendárny deň. Pri množstvovom zbere zákon umožňuje sadzbu od 0,01 do 0,2 eura za liter, dm3 alebo kilogram odpadu.

Pre domácnosť to znamená, že rovnaký počet ľudí nemusí automaticky znamenať rovnaký účet. V paušálnom systéme platí obyvateľ spravidla podľa počtu dní, počas ktorých má v obci trvalý alebo prechodný pobyt, prípadne užíva nehnuteľnosť. Pri množstvovom zbere vstupuje do výslednej sumy aj veľkosť nádoby, počet vývozov alebo množstvo odpadu, ktoré domácnosť reálne odovzdá.

Práve preto môžu byť rozdiely medzi mestami výrazné. Samospráva platí za zberovú spoločnosť, frekvenciu vývozov, manipuláciu s nádobami, zberný dvor, bioodpad, triedené zložky, administratívu systému aj za zmesový odpad, ktorý končí na skládke alebo v inom zariadení. Ak má mesto hustú bytovú zástavbu, veľa stojísk, slabé triedenie alebo vysoký podiel zmesového odpadu, náklady sa premietajú do sadzby.

Tlak na poplatky sa v posledných rokoch zvýšil. Stratégia odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2035, ktorú zverejnilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, uvádza, že priemerný miestny poplatok za komunálny odpad vzrástol za päť rokov o 63 percent. V roku 2023 dosahoval približne 32 eur na obyvateľa.

Priemer však zakrýva veľké miestne rozdiely. Jedna obec môže mať nižší poplatok, lebo má menej časté vývozy, lepšie triedenie, menší objem zmesového odpadu alebo efektívnejšiu zmluvu so zberovou spoločnosťou. Iná môže účtovať viac, pretože musí dobiehať rastúce náklady, zaviesť zber bioodpadu, obnoviť nádoby alebo riešiť neporiadok pri stojiskách.

Dôležitý je aj spôsob, akým samospráva rozdelí náklady medzi obyvateľov. Paušál je jednoduchší na správu, ale menej rozlišuje medzi domácnosťou, ktorá odpad triedi, a domácnosťou, ktorá naplní viac nádob zmesovým odpadom. Množstvový zber je presnejší, no vyžaduje evidenciu nádob, kontrolu vývozov a pravidlá, ktoré zabránia odkladaniu odpadu k cudzím stojiskám.

Ministerstvo životného prostredia v stratégii uvádza, že množstvový zber podľa odhadov zo slovenských údajov znižuje produkciu zmesového odpadu na obyvateľa v priemere o 22 percent. V roku 2023 ho malo zavedených viac ako 320 obcí a približne 18 percent populácie platilo podľa množstva vyprodukovaného odpadu. Európska environmentálna agentúra vo svojom profile Slovenska zároveň uvádza, že systémy pay-as-you-throw používalo približne 10 percent obcí.

Slovensko má pri odpadoch stále priestor na zlepšenie. Európska environmentálna agentúra uvádza, že krajina v roku 2022 vyprodukovala 478 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa. Miera prípravy na opätovné použitie a recyklácie dosiahla 50 percent, no 39 percent komunálneho odpadu stále skončilo na skládkach.

Pre obec je skládkovanie problém nielen environmentálne, ale aj finančne. Čím viac zmesového odpadu skončí mimo triedených prúdov, tým väčší objem musí samospráva zaplatiť v systéme zberu a nakladania s odpadom. Triedenie papiera, plastov, kovov, skla a bioodpadu preto môže tlmiť rast nákladov, hoci samo osebe nezaručuje nižší poplatok v každom meste.

Samosprávy používajú viacero nástrojov, ktorými sa snažia rast poplatkov brzdiť. Patrí medzi ne úprava počtu a objemu nádob, zmena frekvencie vývozov, uzamykanie stojísk, čipovanie nádob, evidencia vývozov alebo zavedenie množstvového zberu. V bytových domoch býva citlivou témou aj to, či odpad do stojísk nevhadzujú ľudia z iných ulíc alebo podnikatelia bez zmluvy.

Uzamykateľné stojiská môžu pomôcť vtedy, keď samospráva vie prepojiť prístup k nádobám s konkrétnymi domami a kontrolovať preplnenosť. Ak však mesto iba uzamkne stojisko bez zmeny vývozov, kontroly a informovania obyvateľov, účet sa nemusí znížiť. Podobne platí, že čipovanie nádob má najväčší význam vtedy, keď údaje z vývozov samospráva používa pri nastavovaní sadzieb alebo pri motivácii domácností.

Príklad Vranova nad Topľou ukazuje, ako môže vyzerať lokálna úprava poplatkov. Mesto Vranov nad Topľou oznámilo, že od 1. januára 2026 znížilo sadzby za komunálny odpad. V bytových domoch ročný poplatok na osobu klesol zo 68,62 eura na 66,43 eura, vyplýva z informácie zverejnenej na webe mesta.

Vo Vranove nad Topľou sa zároveň znížila sadzba za liter odpadu v rodinných domoch z 0,072 eura na 0,069 eura. Mesto podľa vlastnej správy rozšírilo aj okruh ľudí, ktorí majú nárok na úľavu. Bez detailnej štruktúry nákladov však nemožno z jedného rozhodnutia vyvodiť, či ide najmä o dlhodobú úsporu v systéme, jednorazovú úpravu sadzieb alebo kombináciu oboch faktorov.

Domácnosť môže ovplyvniť účet najmä tam, kde obec používa množstvový zber alebo umožňuje výber menšej nádoby či nižšej frekvencie vývozu. V takom prípade má význam dôsledne triediť, znižovať objem zmesového odpadu a overiť si, či veľkosť nádoby zodpovedá reálnej potrebe domácnosti. Pri paušálnom systéme sa správanie jednotlivca do účtu premieta menej priamo, no lepšie triedenie môže pomôcť obci udržať celkové náklady pod kontrolou.

Ďalšou možnosťou sú úľavy alebo odpustenie poplatku, ktoré si každá samospráva upravuje vo svojom nariadení. Občan by si mal preto skontrolovať miestne pravidlá, lehotu na podanie žiadosti a doklady, ktoré obec vyžaduje. Najčastejšie ide o situácie, keď sa človek v obci dlhodobo nezdržiava, študuje alebo pracuje inde, prípadne patrí do skupiny, ktorej samospráva priznáva zníženú sadzbu.

Pre mestá bude kľúčové, či dokážu obyvateľom vysvetliť rozdiel medzi spravodlivým poplatkom a jednoduchým paušálom. Ak budú chcieť viac účtovať podľa skutočného množstva odpadu, budú musieť investovať do evidencie, kontroly a pravidiel, ktoré zabránia presúvaniu odpadu na cudzie stojiská.