Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie spustilo cez portál Eurofondy výzvy na regionálny príspevok pre 30 prioritných okresov. Peniaze majú ísť na projekty, ktoré nadväzujú na plány rozvoja jednotlivých okresov, nie na ľubovoľné lokálne nápady. Pre malé obce a združenia je dôležité, že štát popri výzvach ponúka aj bezplatné konzultácie v regionálnych centrách.
Obsah
Zoznam prioritných okresov dnes zahŕňa 30 území. Podľa Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sa ich počet od 8. mája 2026 zvýšil z pôvodných 19 na 30. Medzi nimi sú napríklad Banská Štiavnica, Bardejov, Kežmarok, Košice-okolie, Rimavská Sobota, Rožňava či Trebišov.
Na portáli Eurofondy sú už zverejnené výzvy na regionálny príspevok pre tieto okresy. Samuel Migaľ, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, v aktualite ministerstva uviedol, že na tento nástroj je v roku 2026 pripravených približne 13,9 milióna eur. O podporu sa podľa štátneho portálu uchádzajú samosprávy, podnikatelia aj ďalšie oprávnené subjekty uvedené v konkrétnych výzvach.
Pre obce a miestne združenia to nie je len ďalšia administratívna schéma. Ide o peniaze, ktoré sa môžu pretaviť do služieb, menších investícií alebo projektov, na ktoré by v slabšom okrese vlastný rozpočet nestačil. Práve preto býva dôležitejšie správne si vybrať výdavok než čo najrýchlejšie vyplniť formulár.
Začať treba plánom okresu
Najdôležitejší filter nie je to, čo by obec chcela stavať alebo kupovať, ale či zámer sedí na plán rozvoja daného okresu. Ministerstvo uvádza, že regionálny príspevok sa poskytuje na základe plánov rozvoja prioritných okresov, ktoré samo schvaľuje. Ak projekt nevie preukázať väzbu na priority okresu, má slabšiu pozíciu už na začiatku.
V praxi to znamená jednoduchú otázku: rieši náš výdavok problém, ktorý má okres pomenovaný vo svojom pláne, alebo len využívame výzvu ako zdroj peňazí na starší nápad. Silnejšie pôsobí projekt, ktorý túto väzbu popíše konkrétne, nie všeobecne cez formulácie o rozvoji regiónu alebo kvalite života.
To je zároveň dôvod, prečo nemusia uspieť ani projekty, ktoré na prvý pohľad dávajú zmysel miestnym obyvateľom. Ak sa ich prínos nedá spojiť s cieľmi daného okresu, žiadateľ bude ťažko vysvetľovať, prečo má dostať peniaze práve z regionálneho príspevku a nie z iného zdroja.
Nie každý dobrý nápad je oprávnený výdavok
Pri malých obciach býva častou chybou to, že si najprv vyberú aktivitu a až potom hľadajú, či sa zmestí do pravidiel. Bezpečnejší postup je opačný: najprv prečítať podmienky konkrétnej výzvy pre svoj okres a až potom skladať rozpočet. Oprávnený výdavok by mal byť v dokumentácii pomenovaný jasne a mal by sa dať priamo spojiť s cieľom projektu.
Najväčšiu šancu má skôr pripravený zámer než všeobecné želanie. Ak obec ešte nemá vysporiadané vlastnícke vzťahy, nevie doložiť spolufinancovanie alebo len odhaduje cenu bez podkladov, problém nevznikne až po schválení projektu, ale často už pri kontrole žiadosti.
Menší projekt pritom automaticky neznamená jednoduchší projekt. Lepšie môže dopadnúť aj skromnejší zámer, ak má jasný prínos, reálny harmonogram a žiadateľ vie vysvetliť, čo sa bude diať po skončení podpory. Naopak, väčší a viditeľný projekt môže stroskotať na tom, že stojí na nevyriešenom pozemku alebo mu chýbajú základné prílohy.
Osobitnú pozornosť treba venovať spolufinancovaniu. Podmienky sa viažu na konkrétnu výzvu, preto si obec musí ešte pred podaním overiť, či má na vlastný podiel a či jej rozpočet unesie aj náklady, ktoré nemusia byť uznané. Práve pri menších samosprávach býva problémom, že rátajú len s prisľúbenou podporou, ale nie s rezervou na dodatočné výdavky.
Rovnako dôležité je overiť si, kto je oprávnený žiadateľ. To, že projekt slúži obyvateľom okresu, ešte neznamená, že ho môže podať hocikto. V niektorých prípadoch môže byť prirodzeným žiadateľom obec, inde miestna organizácia alebo podnikateľský subjekt, ak to výzva pripúšťa.
Kde sa robia najčastejšie chyby
Pred podaním žiadosti sa oplatí skontrolovať najmä tieto body:
- či je žiadateľ medzi oprávnenými subjektmi v konkrétnej výzve,
- či projekt nadväzuje na plán rozvoja okresu a táto väzba je pomenovaná priamo v žiadosti,
- či sú vysporiadané vlastnícke alebo užívacie vzťahy k miestu projektu, ak ich výzva vyžaduje,
- či má obec alebo združenie zabezpečené spolufinancovanie a vie ho kryť z rozpočtu,
- či rozpočet obsahuje len náklady, ktoré výzva pripúšťa, a nie aj položky pridané navyše,
- či sú priložené všetky požadované doklady a žiadateľ pracuje s poslednou verziou formulárov.
Pri malých projektoch sa často podceňuje aj čas. Aj keď je suma nižšia, administratíva nebýva automaticky ľahšia. Ak má žiadateľ na poslednú chvíľu dopĺňať rozpočet, majetkové doklady alebo prepojenie na plán okresu, drobná chyba sa môže rýchlo zmeniť na vyradenie.
Konzultácia môže obci ušetriť slepú uličku
Štát preto popri výzvach ponúka aj poradenskú sieť. Podľa portálu Eurofondy funguje v krajských mestách sedem regionálnych centier, ktoré sú v období 2021 až 2027 hlavným kontaktným bodom pre subjekty v území a poskytujú bezplatné poradenstvo.
Pre malú obec alebo miestne združenie má konzultácia zmysel najmä v dvoch momentoch. Prvým je začiatok, keď si žiadateľ overí, či jeho zámer vôbec patrí do výzvy. Druhým je finálna kontrola rozpočtu a príloh, keď sa dá odhaliť, že projekt síce vyzerá vecne správne, no formálne nespĺňa niektorú podmienku.
Regionálne centrum síce nenapíše projekt za žiadateľa, ale môže ušetriť obci viacero slepých uličiek. Najväčší úžitok má vtedy, keď žiadateľ nepríde len s otázkou, na čo sa dá získať podpora, ale s konkrétnym zámerom, základným rozpočtom a nejasnosťami k podmienkam.
Pozor si treba dať aj na termíny. V štátnych podkladoch sa pri výzvach objavili rozdielne dátumy, keďže jeden zdroj uvádza 5. október 2026 a iný 11. október 2026. Kým ministerstvo nezjednotí termín v jednotlivých podkladoch, najbezpečnejšie je riadiť sa platnou verziou dokumentácie pre vlastný okres a dátum si potvrdiť priamo v regionálnom centre.
