Vlna horúčav na prelome júla a augusta na Slovensku mení teplotné rekordy a zhoršuje sucho, uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav. Najviac sa to prejavuje v mestách, ktoré sa pre hustú zástavbu a nedostatok zelene ochladzujú pomalšie než okolie. Pre domácnosti to znamená horšie noci a väčšiu potrebu chladenia, pre samosprávy tlak na tieň, vodu a ochranu zraniteľných obyvateľov.
Obsah
Horúčava už nie je len jednorazový rekord
Operatívne klimatické údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu hovoria, že vlna horúčav na konci júla a začiatku augusta 2026 už spôsobila výrazné zmeny v rekordoch charakteristík teploty vzduchu. Ústav zároveň uviedol, že júl 2026 bol na západe Slovenska z teplotného hľadiska silne nadnormálny.
Dôležité je, že nejde len o jeden extrémne horúci deň. Keď vysoké teploty trvajú dlhšie, krajina aj mestá sa cez noc horšie ochladzujú a rastie tlak na bývanie, zdravie aj verejný priestor. SHMÚ navyše doplnil, že povrchové vody boli vo väčšine povodí suché, takže problém sa spája aj s nedostatkom vlahy.
Slovensko nie je výnimkou. Agentúra Reuters informovala, že západná Európa mala v roku 2026 najteplejší jún a júl v histórii meraní. Slovenské extrémy tak zapadajú do širšieho regionálneho obrazu, v ktorom sa dlhé a intenzívne vlny tepla stávajú častejšími.
Prečo sú mestá horúcejšie než okolie
Najväčší rozdiel medzi mestom a vidiekom sa často neukáže popoludní, ale večer a v noci. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že mestá sa prehrievajú aj pre efekt mestského tepelného ostrova. To znamená, že betón, asfalt, strechy a husto zastavané plochy cez deň pohltia veľa tepla a po západe slnka ho odovzdávajú pomalšie.
Podobne to vysvetľuje aj Európska environmentálna agentúra. Podľa nej k prehrievaniu prispieva nízky podiel zelene a vody v meste spolu s vysokou hustotou zástavby. Čím menej stromov, tiena a ochladzujúcich plôch, tým ťažšie sa ulice aj byty vracajú na znesiteľnú teplotu.
Praktický dôsledok je jednoduchý. Aj keď meteorologická stanica mimo centra nameria pokles teploty, v zastavaných štvrtiach môže teplo pretrvať dlhšie. Práve to býva pre obyvateľov často horšie než samotné denné maximum, lebo telo ani byt si počas noci poriadne neoddýchnu.
Horúčavy zasahujú zdravie, bývanie aj prácu
WHO upozorňuje, že vysoké teploty zvyšujú riziko úmrtnosti, hospitalizácií aj pracovných a dopravných nehôd. Horúčava teda nie je len otázkou komfortu. Stáva sa z nej verejno-zdravotný problém, ktorý zasahuje nemocnice, záchranné služby, dopravu aj sociálne služby.
V slovenských mestách sa to prejavuje najmä v bývaní. Byty sa počas dlhých horúcich období prehrievajú rýchlejšie a v noci chladnú pomalšie, takže rastie potreba tienenia a chladenia. Pre domácnosti to môže znamenať aj vyššiu spotrebu elektriny, hoci presné priebežné údaje o tohtoročnom dosahu na odber zatiaľ v dostupných podkladoch nie sú.
Horúčavy menia aj fungovanie verejného priestoru. Ak sú najteplejšie časti dňa dlhšie a častejšie, ľudia sa presúvajú skôr ráno alebo večer, vyhľadávajú tieň a klimatizované priestory a menej využívajú rozpálené námestia či zastávky bez prístreškov. To je dôležitá správa pre mestá, ktoré ešte stále plánujú ulice najmä pre autá a nie pre pobyt počas extrémneho leta.
Dopad nie je rovnaký v celej krajine. SHMÚ uviedol, že západ Slovenska bol v júli silne nadnormálny, takže regionálne rozdiely sú výrazné. Práve preto nebude stačiť jedno celoštátne riešenie a samosprávy budú potrebovať presnejšie lokálne dáta o teplote, suchu a nočnom ochladzovaní.
Čo majú robiť mestá a čo pomáha v domácnosti
WHO/Europe začiatkom júna odporučila krajinám, regiónom a mestám posilniť plány ochrany zdravia počas horúčav. Tieto plány majú spájať meteorologické výstrahy, zdravotnú reakciu a koordináciu medzi viacerými sektormi. Inými slovami, výstraha pred teplom nemá zostať len na webe meteorológov, ale má sa premietnuť aj do práce miest, nemocníc, sociálnych služieb a komunikácie s obyvateľmi.
Na úrovni obce alebo mesta to znamená najmä viac zelene, viac tiena a lepšie hospodárenie s vodou vo verejnom priestore. Európska environmentálna agentúra priamo poukazuje na to, že nízky podiel zelených a vodných plôch prehrievanie zhoršuje. Výsadba stromov, tienenie zastávok, obmedzovanie veľkých rozpálených plôch a lepšie sprístupnenie pitnej vody preto nie sú okrajové estetické úpravy, ale súčasť adaptácie na teplejšie leto.
Domácnosti majú menší priestor na systémové riešenia, ale aj tam sa dá znížiť záťaž. V praxi najviac pomáha obmedziť prehrievanie bytu cez deň tienením, nevpúšťať dovnútra horúci vzduch v najteplejších hodinách a vetrať v čase, keď vonkajšia teplota klesne. V mestách je však problém v tom, že počas tropických nocí býva aj tento priestor na ochladenie kratší.
Práve nočné teploty budú pre mestá čoraz dôležitejším ukazovateľom. Denné rekordy sú viditeľné a ľahko sa komunikujú, ale pre zdravie aj kvalitu bývania je kľúčové, či sa ulice a domy stihnú do rána ochladiť. Otvorenou otázkou teraz zostáva, ktoré slovenské mestá mali toto leto najvyššie nočné teploty a ako sa to premietlo do spotreby elektriny a zásahov záchranárov.
