Podiel slovenských potravín vystavených v obchodoch sa podľa Potravinárskej komory Slovenska nezmenil a v roku 2026 zostal na úrovni 40,4 percenta. Prieskum v 330 predajniach ukazuje veľké rozdiely medzi reťazcami, regiónmi aj typmi predajní. Pre kupujúceho to znamená, že šanca nájsť domáci výrobok závisí nielen od kategórie potravín, ale aj od toho, kde a v akom formáte predajne nakupuje.
Potravinárska komora Slovenska sleduje podiel vystavenia slovenských potravín od roku 2011. Najnovší prieskum za rok 2026 robila osobným zberom dát vo februári a marci v 330 predajniach po celom Slovensku, uviedla komora v zverejnených výsledkoch. Dôležité je, že nejde o podiel na tržbách ani o to, čo ľudia napokon vložia do košíka, ale o podiel výrobkov vystavených na pultoch.
To je podstatný rozdiel. Ak má obchod v regáli viac dovezených výrobkov, neznamená to automaticky, že ich zákazníci kupujú viac. Naopak, vysoký podiel slovenských výrobkov v regáli ešte nehovorí, či sú lacnejšie, čerstvejšie alebo dostupnejšie počas celého roka.
Najvyšší podiel slovenských potravín podľa Potravinárskej komory Slovenska vykázali v roku 2026 siete COOP Jednota s 54 percentami, Fresh s 52 percentami a CBA so 47 percentami. Na opačnom konci boli diskontné siete, Lidl mal podľa prieskumu 33 percent a Biedronka 34 percent. Tento rozdiel naznačuje, že pôvod potravín na pulte súvisí aj s obchodným modelom reťazca.
Menšie a domáce siete majú často hustejšiu sieť predajní mimo najväčších miest a dlhšie vzťahy s regionálnymi dodávateľmi. V ich sortimente býva viac pekárenských, mliečnych, mäsových alebo nápojových výrobkov od domácich producentov, pri ktorých má lokálna logistika výhodu. Diskonty stavajú viac na úzkom sortimente, veľkých objemoch, privátnych značkách a centrálnom nákupe, čo prirodzene zvyšuje priestor pre cezhraničné dodávky.
Pre zákazníka to nemusí mať jednoduchý cenový význam. Diskont môže mať nižší podiel slovenských potravín a zároveň lacnejší nákupný kôš, pretože tlačí dodávateľov cez veľké objemy a obmedzený sortiment. Menšia sieť môže mať viac domácich výrobkov, no nemusí vždy konkurovať rovnakou cenou pri položkách, ktoré sa ľahko dovážajú z krajín s väčšou výrobou.
Rozdiely sú aj medzi krajmi. Podľa Potravinárskej komory Slovenska mal najvyšší podiel slovenských potravín Banskobystrický kraj so 47 percentami, najnižší Trnavský kraj s 34 percentami. Bratislavský kraj bol na úrovni 36 percent.
Regionálne rozdiely môžu mať viac príčin naraz. V krajoch s vyšším podielom menších predajní alebo domácich sietí sa do výsledku premieta ich sortiment. V regiónoch s väčšou koncentráciou diskontov, hypermarketov a predajní napojených na medzinárodné logistické centráže môže byť vyšší podiel dovozu. Svoju úlohu hrá aj blízkosť dodávateľov, dopravné náklady a to, či má miestny výrobca kapacitu dodávať pravidelne a vo väčšom množstve.
Prieskum ukazuje aj rozdiely medzi kategóriami. Najvyšší podiel slovenských výrobkov bol pri mlieku, kde dosiahol 70 percent, a pri vodách a minerálkach, kde bol 65 percent. Naopak, pri nečokoládových cukrovinkách to bolo 9 percent a pri olejoch 13 percent, uviedla Potravinárska komora Slovenska.
Tieto čísla hovoria veľa o štruktúre domácej výroby. Pri mlieku, minerálkach, pečive alebo časti mäsa rozhoduje čerstvosť, krátka doprava a stabilné zásobovanie. Pri trvanlivých výrobkoch, sladkostiach, olejoch alebo spracovaných potravinách je konkurencia medzinárodná a výroba sa často sústreďuje vo väčších závodoch mimo Slovenska.
Slovenský pôvod preto nemožno čítať ako jednoduchú nálepku kvality ani ceny. Domáci výrobok môže byť čerstvejší, ak ide o tovar s krátkou spotrebou a krátkou distribučnou trasou. Pri iných kategóriách môže byť rozhodujúca skôr veľkosť výrobcu, cena vstupov, energia, balenie alebo schopnosť dodať reťazcu veľké objemy v presnom termíne.
Širší obraz ukazuje, že Slovensko je pri potravinách výrazne závislé od dovozu. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v Zelenej správe za rok 2025 uviedlo, že saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v roku 2024 záporné na úrovni 2,676 miliardy eur. Medziročne sa zhoršilo o 446 miliónov eur, vyplýva zo správy ministerstva.
To znamená, že debata o slovenských potravinách nie je len o preferencii spotrebiteľa. Ide aj o to, koľko výrobkov vie krajina vyrobiť v dostatočnom množstve, kvalite a cene. Ak domáci producent nedokáže zásobovať stovky predajní pravidelne, reťazec doplní sortiment dovozom bez ohľadu na to, či by časť zákazníkov uprednostnila slovenský výrobok.
Cenový kontext je pritom menej jednoznačný, než sa často tvrdí. Eurostat uviedol, že ceny potravín a nealkoholických nápojov na Slovensku boli v roku 2024 na úrovni 84 percent priemeru Európskej únie, teda približne o 16 percent nižšie než priemer EÚ. Podľa Štatistického úradu SR ceny potravín a nealkoholických nápojov v máji 2026 medzimesačne vzrástli o 0,6 percenta, no medziročne boli potraviny lacnejšie.
Pre domácnosti z toho vyplýva, že pôvod výrobku je len jeden z viacerých faktorov pri nákupe. Cena závisí od konkurencie medzi reťazcami, akcií, privátnych značiek, sezóny aj od toho, či obchod nakupuje cez medzinárodnú skupinu. Slovenský výrobok môže byť v niektorých kategóriách prirodzenou voľbou, v iných musí súperiť s lacnejšou alebo masovejšou produkciou zo zahraničia.
Do tejto rovnice vstupujú noví hráči. Biedronka začala pôsobiť na Slovensku v roku 2025, prvú predajňu otvorila v marci v Miloslavove a do konca roka mala podľa výročnej správy skupiny Jerónimo Martins 15 predajní a distribučné centrum vo Voderadoch. Skupina vo výročnej správe uviedla, že v roku 2025 mala Biedronka Slovakia 50 percent produktov od lokálnych dodávateľov.
Tieto údaje sa nemusia priamo zhodovať s prieskumom Potravinárskej komory Slovenska, pretože môžu pracovať s inou definíciou lokálneho dodávateľa a slovenského výrobku. Lokálny dodávateľ môže distribuovať aj tovar vyrobený mimo Slovenska alebo produkt s dovážanými vstupmi. Práve definícia pôvodu je jednou z otvorených otázok, ktoré pri porovnávaní reťazcov výrazne menia výsledok.
Pôvod potraviny tiež nie je náhradou za kontrolu bezpečnosti a kvality. Štátna veterinárna a potravinová správa SR uviedla, že v máji 2026 vykonali inšpektori 3 185 úradných kontrol potravín a medzi najčastejšie nedostatky patrili predaj po dátume spotreby, hygiena zariadení a označovanie. Tieto problémy sa môžu týkať domácich aj dovážaných výrobkov.
Najbližšie roky ukážu, či tlak diskontov a privátnych značiek zníži priestor pre slovenských výrobcov, alebo ich prinúti dodávať väčšie objemy za konkurencieschopnejšie ceny. Otvorenou otázkou zostáva, či vyšší podiel slovenských potravín na pulte dokáže zákazníkovi priniesť aj nižšiu cenu a stabilnejšiu dostupnosť, nielen inú krajinu pôvodu na etikete.
