Slovensko bude musieť po útlme eurofondového financovania hľadať nové zdroje na obnovu vodovodov, kanalizácií a čistiarní. Podľa Aktuality.sk štát ako jednu z možností spomína PPP projekty, teda zapojenie súkromného kapitálu do verejnej infraštruktúry. Pre domácnosti je kľúčové, či takýto model urýchli opravy sietí bez prudkého tlaku na vodné a stočné.
Doterajší model, v ktorom sa veľká časť vodárenských investícií opierala o eurofondy, naráža na limity. OECD vo všeobecnom hodnotení financovania vody upozorňuje, že silná závislosť verejných rozpočtov od fondov Európskej únie nie je dlhodobo udržateľná. Členské štáty podľa organizácie budú musieť viac využívať domáce zdroje vrátane taríf, daní a transferov.
V slovenskom vodárenstve to znamená citlivú otázku: kto zaplatí potrubia, kanalizácie a čistiarne, ak grantové peniaze nebudú stačiť. Náklady môže niesť štát cez rozpočet, samosprávy cez vlastné zdroje a úvery, vodárenské spoločnosti cez investičné plány alebo odberatelia cez ceny regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. PPP projekty by do tejto rovnice pridali súkromného partnera, ktorý by časť investície financoval vopred a peniaze by sa mu vracali počas dlhšieho obdobia.
Podľa Aktuality.sk štát po oslabovaní eurofondového modelu vidí riešenie aj v PPP projektoch. Zatiaľ však nie je jasné, či by išlo o koncesie, dostupnostné platby, projektové dlhopisy alebo inú schému. Rozdiel je podstatný: pri jednom modeli sa môže investor spoliehať viac na platby od verejného sektora, pri inom sa časť rizika môže premietnuť do budúcich cien služieb.
Investičný dlh už dnes vidno na stratách vody. Najvyšší kontrolný úrad SR pri kontrole štyroch vodárenských spoločností zistil, že pre deravé potrubia sa stráca takmer tretina pitnej vody. Kontrolóri zároveň uviedli, že vodárne namiesto plánovaných 470 miliónov eur investovali do obnovy len 78 miliónov eur.
Takéto straty nie sú len technický problém. Ak vodárne vyrábajú, upravujú a dopravujú vodu, ktorá sa cestou stratí, náklady systému sa napokon rozpočítavajú medzi odberateľov. NKÚ SR preto upozornil, že za deravé potrubia platia všetci, hoci dopad sa môže líšiť podľa regiónu, stavu siete a investičnej schopnosti konkrétnej vodárenskej spoločnosti.
Ďalším slabým miestom je kanalizácia. Analýza Inštitútu environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia SR uvádza, že na kanalizáciu je na Slovensku pripojených 71 percent obyvateľov. Podľa analytikov je to pod priemerom Európskej únie a zároveň najnižšia hodnota medzi krajinami V4.
OECD v Environmentálnom hodnotení Slovenska z roku 2024 vyčíslila investičné potreby na plnenie pravidiel v oblasti komunálnych odpadových vôd na takmer 1,6 miliardy eur do roku 2027. Organizácia zároveň uviedla, že takmer polovica týchto potrieb nie je financovaná. To je priestor, v ktorom sa bude rozhodovať, či Slovensko použije viac štátnych peňazí, vyššie tarify, úvery alebo kombináciu verejného a súkromného kapitálu.
Problém sa koncentruje najmä mimo veľkých miest. OECD pripomína, že 28 percent obyvateľov Slovenska žije v obciach s menej ako 2 000 obyvateľmi. Práve menšie obce majú často slabšiu príjmovú základňu, horší prístup k vlastnému financovaniu a drahšie budovanie sietí na jedného obyvateľa.
Program Slovensko 2021 – 2027 stále počíta s podporou vodárenskej infraštruktúry. Podľa dokumentu Program Slovensko sa majú podporovať obnovy stokových sietí a čistiarní odpadových vôd v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov, ako aj obnovy verejných vodovodov v obciach nad 2 000 obyvateľov. Prijímateľmi môžu byť obce, združenia obcí a vlastníci vodárenskej infraštruktúry.
To však neznamená, že eurofondy pokryjú celý problém. Ak budú pravidlá podpory zamerané najmä na väčšie aglomerácie, časť menších obcí môže zostať odkázaná na iné zdroje. Práve tu môže vzniknúť tlak na samosprávy, aby sa spájali do väčších projektov alebo hľadali partnerov s kapitálom.
PPP model by mohol priniesť rýchlejšiu výstavbu tam, kde verejný sektor nevie naraz zaplatiť vysokú investíciu. Súkromný partner však nebude financovať infraštruktúru bez návratnosti. Rozhodujúce preto bude, či sa splácanie nastaví cez štátny rozpočet, platby vodární, samosprávne rozpočty alebo postupne cez vodné a stočné.
Ceny vody sú už dnes regionálne rozdielne. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v sumári dát k cenám na rok 2025 zverejnil rozdiely v maximálnych cenách vodného a stočného. Pri pitnej vode napríklad maximálna cena vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti stúpla medzi rokmi 2023 a 2024 z 1,5648 eura na 1,7729 eura za meter kubický.
Takéto čísla nehovoria, že PPP automaticky zdraží vodu. Ukazujú však, že účty domácností už reagujú na regionálne náklady, investície a rozhodnutia regulátora. Ak by sa do systému pridali nové splátky za veľké investície, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by musel riešiť, ako ich premietnuť do regulovaných cien a či sa nárast rozloží v čase.
Osobitnou otázkou je vlastníctvo a kontrola. Vodárenská infraštruktúra je na Slovensku úzko previazaná so samosprávami a regionálnymi vodárenskými spoločnosťami. PPP preto nemusí znamenať predaj potrubí alebo privatizáciu vody, ale bez konkrétneho modelu nemožno povedať, kto by rozhodoval o investíciách, opravách a prevádzkových štandardoch.
Ministerstvo životného prostredia SR už v roku 2019 oznámilo desaťročnú podporu budovania verejných kanalizácií a vodovodov. Vtedajší minister životného prostredia László Sólymos podľa ministerstva predstavil plán, podľa ktorého malo ísť z Environmentálneho fondu na roky 2020 až 2030 najmenej 500 miliónov eur. Aj tieto zdroje však treba porovnať s rozsahom potrieb, ktoré dnes opisujú OECD, NKÚ SR a analytici ministerstva.
Pre domácnosti bude najdôležitejší výsledok, nie názov finančného modelu. Ak nové zdroje zrýchlia opravu potrubí, znížia straty vody a rozšíria kanalizáciu, môžu zlepšiť kvalitu služby aj v regiónoch, ktoré zaostávajú. Ak sa však riziká zle rozdelia, súkromné financovanie môže len presunúť investičný dlh do budúcich účtov za vodné a stočné.
Najbližším testom bude, či štát zverejní konkrétny model PPP pre vodárenské projekty vrátane toho, kto ponesie investičné riziko a ako sa prípadné splátky premietnu do regulovaných cien.
