Štát do roku 2030 vysúťaží dopravcov na všetky trate

Slovensko má do roku 2030 postupne vysúťažiť dopravcov na všetkých železničných tratiach. Neznamená to automaticky lacnejšie lístky ani viac spojov; rozhodujúce bude, ako Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky rozdelí trate do balíkov a aké podmienky dá do zmlúv. Pre cestujúcich pôjde najmä o kvalitu vozidiel, prestupy, spoľahlivosť a to, či štát udrží obsluhu slabších regiónov.

Povinné súťaženie vlakov je dôsledkom európskych pravidiel aj slovenskej reformy verejnej osobnej dopravy. Európska komisia uvádza, že povinné súťaženie zmlúv vo verejnom záujme v železničnej doprave vstúpilo do platnosti v decembri 2019. Podľa jej správy z júla 2025 sa prechodné obdobie, ktoré malo členským štátom umožniť postupne otvoriť trh, skončilo v decembri 2023.

V praxi nejde o to, že by si dopravcovia mohli voľne vyberať iba najvýnosnejšie vlaky. Väčšina regionálnych a časti diaľkových spojov fungujú ako verejná služba: štát si objedná rozsah dopravy, stanoví podmienky a dopravcovi dopláca rozdiel medzi tržbami a nákladmi. Súťaž teda rozhodne najmä o tom, kto bude jazdiť podľa objednávky štátu a za akých podmienok.

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky uvádza, že do roku 2030 očakáva postupné vyhlásenie súťaží na všetkých tratiach železničnej siete Slovenska. Zároveň platí, že aktuálna rámcová zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme so Železničnou spoločnosťou Slovensko sa podľa ministerského harmonogramu končí 31. decembra 2030.

To znamená, že zmena nebude okamžitá. Podľa harmonogramu liberalizácie ministerstva sa pri prvých balíkoch počíta s notifikáciami v Úradnom vestníku Európskej únie v rokoch 2025 a 2026. Pri jednotlivých etapách má prevádzka víťazov začínať v rokoch 2029 až 2031.

Pre cestujúceho je najdôležitejšie, čo štát do súťaží napíše. Ak bude rozhodovať takmer výlučne najnižšia cena, výsledkom môže byť tlak na náklady, ale nie nevyhnutne lepšia služba. Ak budú súčasťou zmlúv aj merateľné štandardy, súťaž môže priniesť novšie vozidlá, presnejšie informovanie, lepšiu čistotu, klimatizáciu, kapacitu či sankcie za výpadky.

Citlivou otázkou budú menej vyťažené trate. Atraktívne linky s vysokým počtom cestujúcich sa súťažia ľahšie, pretože dopravca na nich vie lepšie odhadnúť tržby aj prevádzkové riziká. Na slabších tratiach je vlak viac verejnou službou než komerčnou príležitosťou, a preto bude rozhodujúce, či ich štát spojí s výnosnejšími linkami do rozumne nastavených prevádzkových balíkov.

Rezort dopravy v materiáloch pracuje práve s delením tratí do prevádzkových súborov. Tento spôsob môže zabrániť tomu, aby záujem dopravcov smeroval iba na najlukratívnejšie spojenia. Zároveň však môže zle nastavený balík odradiť uchádzačov, ak bude príliš veľký, technicky zložitý alebo bude vyžadovať vozidlá, ktoré na trhu nie sú rýchlo dostupné.

Ministerský harmonogram upozorňuje aj na časové limity. Samotné vyhlásenie a realizácia verejnej súťaže má podľa materiálu trvať najmenej šesť až dvanásť mesiacov. Víťaz potrebuje pred štartom prevádzky ďalších osem až dvanásť mesiacov a pri obstaraní nových vlakov treba rátať minimálne s trojročnou dodacou lehotou.

Preto sa súťaže musia pripraviť v predstihu. Ak štát vypíše tender neskoro alebo zmení podmienky počas procesu, môže sa stať, že dopravca nestihne zabezpečiť rušňovodičov, údržbu, informačné systémy ani vozidlá. Pri železnici sa oneskorenie neprejaví iba v papieroch, ale priamo v cestovnom poriadku.

Slovensko už má skúsenosť s traťou Bratislava – Dunajská Streda – Komárno. Podľa harmonogramu ministerstva bol tento výkon vyňatý zo zmluvy so Železničnou spoločnosťou Slovensko a od grafikonu 2023/2024 ho prevádzkuje iný dopravca. Zmluva s Leo Express Slovensko na tento prevádzkový súbor má podľa toho istého materiálu platiť do roku 2032.

Táto linka je dôležitá aj preto, že ukazuje praktické otázky liberalizácie: kapacitu v špičke, meškania, nadväznosti, informovanie cestujúcich a schopnosť štátu kontrolovať plnenie zmluvy. Samotná výmena dopravcu ešte nie je úspechom, ak sa nezlepší služba alebo ak cestujúci stratia jednoduchý prestup na ďalšie vlaky a autobusy.

Cestovné sa po liberalizácii nemusí automaticky zmeniť. Pri službách vo verejnom záujme objednávateľ určuje rozsah dopravy a pravidlá môžu zahŕňať aj tarify, zľavy či uznávanie lístkov. Pre ľudí bude preto dôležité, či štát zabezpečí jednotný lístok a funkčné prestupy aj v situácii, keď na sieti pribudne viac dopravcov.

Rizikom je rozdrobenie systému. Ak každý dopravca prinesie vlastné pravidlá, aplikáciu, informačné tabule a odlišné uznávanie nárokov, cestovanie sa môže skomplikovať najmä pri prestupoch. Liberalizácia má zmysel len vtedy, ak súťaž medzi dopravcami neznamená súťaž medzi nekompatibilnými systémami pre cestujúceho.

Európsky kontext ukazuje, že verejne objednávaná železničná doprava zostáva dominantnou časťou trhu. Podľa správy Európskej komisie z roku 2025 tvorili služby vo verejnom záujme v roku 2022 v Európskej únii priemerne 58,7 percenta všetkých osobokilometrov v železničnej doprave. Vysúťažených bolo 29 percent z 231 miliárd osobokilometrov v tejto kategórii.

Slovenský zákon č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky v júni 2023, vytvára rámec pre objednávanie verejnej dopravy. Pre regióny však bude kľúčové až konkrétne rozdelenie tratí, rozsah výkonov a kvalitatívne štandardy v tendroch. Samosprávy by preto mali sledovať nielen to, ktorý dopravca sa prihlási, ale aj to, či štát garantuje počet spojov, nadväznosti a obsluhu menších staníc.

Ministerský materiál zároveň uvádza, že zo súčasnej zmluvy so Železničnou spoločnosťou Slovensko možno počas jej trvania vyňať najviac 35 percent dopravného výkonu objednaného vo východiskovom grafikone 2020/2021. V číslach ide o limit 10 610 541,25 vlakového kilometra z celkových 33 881 455 vlakových kilometrov. Aj preto bude rozhodujúce, ktoré súbory pôjdu do súťaže skôr a ktoré zostanú naviazané na koniec rámcovej zmluvy.

Najbližšie sa ukáže, či ministerstvo pri prvých notifikáciách zverejní iba formálny harmonogram, alebo aj také podmienky, z ktorých cestujúci a samosprávy vyčítajú, čo sa zmení na ich konkrétnej trati.