Streamovacie platformy majú od roku 2027 platiť do Audiovizuálneho fondu

Slovensko pripravuje nové pravidlá, podľa ktorých budú zahraničné streamovacie služby cielené na slovenských divákov prispievať do Audiovizuálneho fondu. Ministerstvo kultúry SR v zámere novely uviedlo príspevok 0,5 percenta z príjmov, portál Techbyte po neskoršom schválení vládou písal o 3-percentnej povinnosti, takže rozhodujúce bude finálne znenie zákona. Pre divákov je podstatné najmä to, či sa nový náklad premietne do ceny predplatného alebo skôr do väčšej ponuky slovenskej tvorby. Podľa TASR má novela začať platiť od 1. januára 2027.

Čo sa mení

Základ zmeny je jednoduchý: štát chce, aby sa na financovaní domácej audiovizuálnej tvorby podieľali aj služby, ktoré sídlia mimo Slovenska, ale zarábajú na slovenskom publiku. Ministerstvo kultúry SR v zámere novely uviedlo, že nová povinnosť sa má rozšíriť aj na zahraničných poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorí cielia na slovenských divákov.

Rezort v tom istom materiáli napísal, že základom výpočtu má byť celkový príjem poskytovateľa za posledný kalendárny rok a navrhovaná výška príspevku je 0,5 percenta z tohto základu. V dostupných dátach je však aj neskoršia informácia portálu Techbyte, podľa ktorej vláda schválila novelu s 3-percentnou povinnosťou. Kým nebude verejne dostupné konečné znenie zákona, presnú sadzbu aj spôsob výpočtu treba čítať opatrne.

Dôležité je aj to, že nejde o výlučne slovenský nápad. Európska komisia pripomína, že smernica o audiovizuálnych mediálnych službách sa vzťahuje aj na služby na požiadanie a v článku 13 rieši podporu a distribúciu európskych diel. Členské štáty tak majú priestor žiadať od platforiem, ktoré oslovujú ich publikum, aj finančný príspevok alebo investície do lokálnej tvorby.

Podľa TASR má byť účinnosť nových pravidiel od 1. januára 2027. Pre domácnosti to znamená, že prípadný dopad by sa neukázal okamžite, ale najskôr pri cenníkoch a programových zmenách na prelome rokov 2026 a 2027.

Či to zdraží predplatné

Najčastejšia otázka divákov je, či si Netflix, Disney+ alebo iné platformy nový náklad jednoducho prenesú do ceny. Z dostupných zdrojov to dnes nevyplýva. Neexistuje verejný výpočet, ktorý by ukázal, o koľko by muselo zdražieť jedno predplatné, pretože chýbajú údaje o presných príjmoch jednotlivých služieb na slovenskom trhu aj o tom, akú sadzbu napokon zákon potvrdí.

Pri takomto type regulácie sú možné viaceré scenáre. Platforma môže časť nákladu absorbovať vo svojej marži, rozpočítať ho naprieč viacerými trhmi alebo ho premietnuť do lokálneho cenníka. Zmena sa navyše nemusí ukázať len priamym zdražením mesačného balíka. Služby môžu upraviť aj skladbu balíkov, rozsah reklamy v lacnejších verziách alebo tempo, akým budú na malom trhu rozširovať katalóg.

Práve preto sa oplatí nesledovať len jednu cenu na titulnej stránke platformy. Pre slovenského používateľa bude od roku 2027 podstatné, či sa zmení mesačný poplatok, či ubudnú zľavnené varianty a či služba začne výraznejšie promovať slovenské alebo aspoň európske tituly. Ak by sa potvrdila vyššia sadzba, o ktorej písal Techbyte, tlak na obchodné úpravy by bol prirodzene väčší než pri pôvodne komunikovanom 0,5-percentnom odvode.

Prečo peniaze smerujú do Audiovizuálneho fondu

Štát nechce, aby nové príspevky skončili v bežnom rozpočte bez väzby na film a seriály. Ministerstvo kultúry SR uvádza, že Audiovizuálny fond je verejnoprávny fond, ktorý funguje z kombinácie dotácií zo štátneho rozpočtu a príspevkov ďalších subjektov vrátane televíznych vysielateľov, kín, distribútorov a VoD platforiem. Rozšírenie povinnosti na zahraničné služby teda znamená skôr rozšírenie okruhu platcov než vznik úplne nového mechanizmu.

Fond je pre malý trh dôležitý tým, že vie rozdeľovať peniaze späť do vývoja, výroby a distribúcie. Ministerstvo na svojej stránke zároveň pripomína aj minimálny ročný príspevok štátu vo výške 6 miliónov eur na podporu audiovizuálnej kultúry. Nové peniaze od streamovacích služieb by tak mali doplniť už existujúci systém, nie ho nahradiť.

Mierku fondu ukazujú aj dáta Slovenského filmového ústavu. Ten uvádza, že v roku 2022 fond podporil viac ako 350 projektov sumou 9,9 milióna eur a v programe na podporu audiovizuálneho priemyslu pridal viac ako 7,5 milióna eur. Ak do systému pribudnú ďalšie príspevky, môže to zlepšiť financovanie projektov, ktoré sa na slovenskom trhu skladajú ťažšie a dlhšie.

Čo to môže priniesť slovenskej tvorbe

Pre tvorcov je hlavný prínos v tom, že sa môže rozšíriť objem peňazí, o ktoré sa bude dať uchádzať, prípadne sa zvýši tlak na priame investície platforiem do lokálnej produkcie. To je dôležité najmä pri seriáloch, dokumentoch alebo animácii, kde sú rozpočty vysoké a návratnosť na malom jazykovom trhu neistá. Európska regulácia je postavená práve na tom, aby časť príjmov z distribúcie smerovala späť do európskych diel.

Pre diváka však viac peňazí vo fonde automaticky neznamená lavínu slovenských originálov na každej platforme. Bude záležať na tom, či finálny zákon zostane len pri odvode do fondu, alebo pridá aj presnejšie investičné povinnosti voči slovenskej tvorbe. Otvorená ostáva aj technická otázka, ako sa presne určia príjmy zo Slovenska a ktoré služby budú do režimu spadať.

Praktický efekt sa preto môže prejaviť dvoma smermi naraz. Časť divákov môže pocítiť mierne drahšiu zábavu, iní skôr zmenu v ponuke, viac európskych titulov alebo viditeľnejšiu prítomnosť slovenských projektov vo výbere. Kým však nebude zverejnené finálne znenie novely aj spôsob kontroly príjmov platforiem, zostane otvorené, či nové pravidlo pocítia domácnosti skôr v cenníkoch alebo na obrazovke.