Tepelné čerpadlá šetria najmä zatepleným domom s podlahovkou

Tepelné čerpadlo dnes nemusí byť automaticky najlacnejším riešením pre každý rodinný dom. Európska komisia aj Medzinárodná energetická agentúra uvádzajú, že technológia vie výrazne znížiť účty za vykurovanie, ale výsledok závisí od zateplenia, radiátorov a pomeru cien elektriny a plynu. Slovenská domácnosť by preto mala pred objednávkou riešiť najmä tepelnú stratu domu, teplotu vykurovacej vody a rozsah potrebných úprav.

Tepelné čerpadlo pracuje inak ako elektrický kotol. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry typický domáci systém s koeficientom výkonu približne 4 dodá asi štvornásobok tepla oproti elektrine, ktorú spotrebuje. Agentúra zároveň uvádza, že dnešné modely sú 3- až 5-krát energeticky účinnejšie než plynové kotly.

Táto výhoda sa však v účtoch neprejaví rovnako v každom dome. Európska komisia uvádza, že prechod z plynového kotla na tepelné čerpadlo môže domácnosti v Európskej únii znížiť účet za vykurovanie približne o 20 % až vyše 60 %. Dodáva však, že výsledok závisí od miestnych cien energií a energetickej efektívnosti budovy.

Najjednoduchší prípad je novostavba alebo dobre zrekonštruovaný dom s nízkou tepelnou stratou a podlahovým vykurovaním. Takýto dom potrebuje nižšiu teplotu vykurovacej vody, čo tepelnému čerpadlu pomáha pracovať s vyššou účinnosťou. Majiteľ zároveň často rieši vykurovanie, prípravu teplej vody a prípadnú fotovoltiku naraz, takže sa vyhne dodatočným zásahom do hotového systému.

Zložitejší je starší dom, ktorý má pôvodné radiátory a slabé alebo žiadne zateplenie. Tepelné čerpadlo v ňom síce môže fungovať, ale ak musí počas zimy vyrábať veľmi teplú vodu do radiátorov, jeho účinnosť klesá. Domácnosť potom zaplatí nielen za samotné zariadenie, ale často aj za väčšie radiátory, úpravu rozvodov, nový zásobník teplej vody alebo posilnenie elektrickej prípojky.

Prvým číslom, ktoré by si mal majiteľ domu vypýtať, nie je značka zariadenia, ale tepelná strata domu. Bez nej dodávateľ len odhaduje, aký výkon má tepelné čerpadlo mať. Príliš slabé zariadenie bude v mrazoch často využívať elektrický dohrev, príliš silné môže zbytočne predražiť investíciu a horšie pracovať pri čiastočnom výkone.

Medzinárodná energetická agentúra v správe The Future of Heat Pumps upozorňuje, že zlepšenie energetickej hospodárnosti domu o dve triedy môže znížiť potrebu tepla na vykurovanie približne na polovicu. Zároveň sa tým zmenší potrebná veľkosť tepelného čerpadla. V praxi to znamená, že zateplenie, nové okná alebo odstránenie tepelných mostov môžu byť pred výmenou zdroja tepla rovnako dôležité ako výber samotnej technológie.

Druhou podmienkou je vykurovací systém. Podlahovka pracuje s nízkou teplotou vody, preto sa s tepelným čerpadlom kombinuje najľahšie. Radiátory nie sú prekážkou automaticky, ale musia vedieť vykúriť dom aj pri nižšej teplote vody, než na akú bol nastavený starý plynový alebo kotol na tuhé palivo.

Euronews v článku o rozhodovaní pred inštaláciou cituje Raya Galvina, spoluautora štúdie o tepelných stratách a prevádzkových nákladoch, aj Jana Rosenowa, experta z Regulatory Assistance Project. Obaja upozorňujú, že izolácia a radiátory sú pre ekonomiku tepelného čerpadla kľúčové. Rosenow podľa Euronews dodáva, že pre širokú ekonomickú výhodnosť je vhodnejší pomer cien elektriny a plynu skôr 2,5 ku 1 alebo menej.

Práve pomer cien energií je tretia veľká premenná. Európska komisia upozorňuje, že v krajinách, kde je elektrina viac než trojnásobne drahšia ako plyn, môže mať plynový kotol v prevádzkových nákladoch konkurenčnú výhodu. Pre domácnosť preto nestačí porovnať cenu jednej kilowatthodiny elektriny a plynu; musí zohľadniť aj účinnosť zariadenia a vlastnú tarifu.

Eurostat uviedol, že priemerná cena elektriny pre domácnosti v Európskej únii bola v druhom polroku 2024 na úrovni 28,72 eura za 100 kWh. Pri plyne Eurostat za rovnaké obdobie uviedol 12,33 eura za 100 kWh, čo bolo podľa úradu najviac od začiatku zberu týchto dát v roku 2008. Ide o priemery za Európsku úniu, nie o konkrétny slovenský cenník, preto si slovenská domácnosť musí dosadiť vlastné sadzby a spotrebu.

Praktický výpočet by mal začať ročnou spotrebou tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody. Ak domácnosť pozná spotrebu plynu, vie ju po očistení o varenie a ohrev vody použiť ako východisko. Pri tepelnom čerpadle potom treba odhadnúť sezónnu účinnosť v konkrétnom dome, nie len katalógový údaj za ideálnych podmienok.

Od dodávateľa by si majiteľ domu mal vypýtať najmä konkrétne podklady, nie všeobecný prísľub úspory. Dôležitý je výpočet tepelnej straty, návrh výkonu zariadenia, predpokladaná teplota vykurovacej vody, riešenie prípravy teplej vody a odhad ročnej spotreby elektriny. Súčasťou ponuky by malo byť aj to, či systém potrebuje výmenu radiátorov, akumulačnú nádobu, úpravu elektroinštalácie alebo stavebné práce.

Dotácie môžu návratnosť zlepšiť, ale nemali by zakryť zlý technický návrh. Slovenská inovačná a energetická agentúra uvádza, že v projekte Zelená domácnostiam je na poukážky vyčlenených 107,7 milióna eur a domácnosti môžu žiadať podporu aj na inštaláciu tepelných čerpadiel. Agentúra zároveň uvádza, že pri bezemisnom zariadení v oblasti s riadenou kvalitou ovzdušia alebo pri odchode od tuhých palív sa môže základná sadzba podpory zvýšiť o 15 %.

Pre domy, ktoré dnes kúria uhlím, drevom alebo starým kotlom s nízkou účinnosťou, môže byť rozhodovanie širšie než len finančné. Tepelné čerpadlo zníži lokálne emisie a odstráni skladovanie paliva, čistenie kotla a obsluhu. Ekonomika však stále závisí od toho, koľko tepla dom potrebuje a aké úpravy si prechod vyžiada.

Najväčšie riziko majú domácnosti, ktoré chcú vymeniť zdroj tepla bez riešenia domu ako celku. V nezateplenom dome s vysokou tepelnou stratou môže byť lepším prvým krokom zateplenie alebo úprava radiátorov, až potom výber tepelného čerpadla. Pri novostavbe alebo kvalitnej rekonštrukcii sa naopak oplatí posudzovať vykurovanie, vetranie, ohrev vody a prípadnú fotovoltiku naraz.

Konečné rozhodnutie preto nestojí na tom, či je tepelné čerpadlo moderné, ale či sedí ku konkrétnemu domu a cenám energií. Pred podpisom zmluvy zostáva otvorené najmä to, aké koncové ceny elektriny a plynu bude mať domácnosť v najbližších rokoch a či dodávateľ ručí za návrh podľa reálnej tepelnej straty domu.