V Bratislave a Košiciach vzniknú centrá umelej inteligencie

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR vyhlásilo výzvu na vznik dvoch kompetenčných centier umelej inteligencie na Slovensku. Podľa ministerstva majú od 1. septembra 2026 fungovať na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a na Technickej univerzite v Košiciach. Projekt nemá zostať len vo vysokoškolskom prostredí: cieľom je posilniť zručnosti študentov a pedagógov a prepojiť školy s firmami aj verejnou správou.

Výzva je súčasťou Programu Slovensko a financovanie má ísť z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Ministerstvo školstva uvádza, že alokácia vo výzve je 7 496 677 eur. Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako interná akademická agenda, v praxi však pôjde o to, či sa umelá inteligencia dostane z univerzitných tímov aj do výučby, regionálnych firiem a úradov.

Prečo práve Bratislava a Košice

Podľa ministerstva školstva majú centrá vzniknúť na dvoch technických univerzitách, ktoré už dnes sústreďujú časť výskumného a technického zázemia pre digitálne odbory. Západoslovenský uzol má byť na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, východoslovenský na Technickej univerzite v Košiciach.

Zámer národného projektu pre STU vysvetľuje, že dvojica centier má zabezpečiť rovnocenný prístup k technológiám umelej inteligencie a čo najlepšiu dostupnosť služieb, infraštruktúry aj expertízy bez ohľadu na lokalitu. Inými slovami, štát nechce sústrediť know-how len do Bratislavy, ale vytvoriť aj silný bod na východe krajiny.

To je dôležité aj z regionálneho hľadiska. Ak budú centrá skutočne fungovať ako otvorené uzly pre ďalšie školy a partnerov, môžu znížiť bariéry medzi hlavným mestom a zvyškom Slovenska. Pre študentov či firmy z Košíc a širšieho regiónu to môže znamenať kratšiu cestu k expertom, projektom a školeniam, ktoré by inak hľadali mimo regiónu alebo v zahraničí.

Podľa časovej osi v projektových podkladoch sa právny základ pre zriadenie takýchto pracovísk vytváral už pri legislatívnych zmenách prijatých v roku 2025. Samotné centrá majú byť zriadené od 1. septembra 2026 a v prípade zámeru STU sa počíta s realizáciou aktivít počas 40 mesiacov.

Čo majú centrá reálne robiť

Kľúčové je, že nepôjde len o ďalšie miestnosti s novým názvom. V zámere projektu sa pri centre na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave hovorí o metodickom, znalostnom a koordinačnom pracovisku pre vysoké školy pri využívaní umelej inteligencie. To znamená, že centrum nemá slúžiť iba jednej univerzite, ale má pomáhať s tým, ako AI zavádzať do výučby, výskumu a univerzitných procesov.

Ministerstvo školstva zároveň vo výzve uvádza, že cieľom je modernizovať vysokoškolské vzdelávanie, integrovať témy umelej inteligencie do študijných programov a prepojiť výučbu s potrebami trhu práce. Pre školy to môže znamenať nové predmety, aktualizované osnovy a lepšiu podporu učiteľov, ktorí dnes často narážajú na to, že technológie napredujú rýchlejšie než vnútorné pravidlá univerzít.

Pre študentov je dôležité najmä to, že sa AI nemá učiť len ako úzka technická špecializácia. Ak sa projekt podarí naplniť podľa zámeru, môže zasiahnuť aj odbory mimo informatiky a elektrotechniky, napríklad pri práci s dátami, automatizáciou procesov alebo používaním generatívnych nástrojov v profesiách, kde sa dnes ešte len usádzajú pravidlá.

Prínosom môže byť aj to, že univerzity získajú spoločné metodiky a zdieľanú expertízu. Na Slovensku dnes často platí, že jednotlivé fakulty riešia digitálne inovácie oddelene, podľa vlastných kapacít a rozpočtov. Centrálne uzly môžu tento rozdiel aspoň čiastočne zmenšiť, ak budú vedieť prenášať know-how medzi školami namiesto toho, aby si každá budovala všetko od nuly.

Čo z toho môžu mať firmy a verejná správa

Editorom správne záleží na tom, aby sa táto téma neuzavrela v akademickom jazyku. Najväčší praktický význam centier bude v tom, či vytvoria funkčný most medzi univerzitami a praxou. Ministerstvo priamo píše o prepájaní výučby s potrebami trhu práce, čo je pre firmy podstatné najmä v čase, keď hľadajú ľudí so znalosťou dát, automatizácie a strojového učenia.

Ak budú centrá fungovať ako kontaktné body, firmy môžu ľahšie hľadať partnerov pre aplikovaný výskum, testovanie riešení alebo zadávanie tém pre diplomové a doktorandské práce. Pre menšie podniky je to dôležité dvojnásobne. Vlastný AI tím si často nemôžu dovoliť, no cez univerzity sa vedia dostať k expertom, študentom a infraštruktúre, ktorú by inak budovali príliš draho.

Podobne to platí aj pre verejnú správu. Úrady dnes riešia digitalizáciu, spracovanie dokumentov, analýzu dát či automatizáciu opakovaných úloh, ale len časť z nich má vlastné kapacity na prípravu a vyhodnocovanie takýchto projektov. Univerzitné centrá môžu byť miestom, kde sa stretne odborné zázemie s potrebami štátu a samospráv. Zo zverejnených podkladov však zatiaľ nevyplýva presný zoznam služieb, ktoré budú centrá navonok ponúkať.

Projekt zároveň zapadá do širšej európskej snahy budovať ekosystém AI zručností, inovácií a prenosu výskumu do praxe. Materiály Európskej komisie dlhodobo upozorňujú, že konkurencieschopnosť menších ekonomík stojí aj na tom, ako rýchlo dokážu prepájať školy, výskum a podniky. Pre Slovensko to nie je abstraktná debata, ale otázka pracovných miest a schopnosti udržať časť talentu doma.

Čo bude rozhodovať o úspechu

Samotné vyhlásenie výzvy ešte nezaručuje, že na Slovensku vzniknú centrá, ktoré budú mať reálny dosah mimo univerzitných budov. O úspechu napokon nerozhodne názov projektu, ale to, či školy pripravia použiteľné metodiky, pritiahnu ľudí z praxe a otvoria služby aj pre partnerov mimo vlastnej inštitúcie.

Otvorená zostáva aj koordinácia medzi oboma univerzitami a ostatnými vysokými školami. Zo zverejnených materiálov je zrejmé, že centrá majú slúžiť širšiemu vysokoškolskému prostrediu, no menej jasné zatiaľ je, ako bude vyzerať delenie úloh, zodpovedností a prístupu k infraštruktúre. Rovnako ešte nie je detailne rozpísané, aké merateľné výstupy budú musieť centrá počas financovania dosiahnuť.

Práve to bude ďalší dôležitý test projektu: či ministerstvo a univerzity ešte pred spustením centier zverejnia konkrétne služby, pravidlá spolupráce a očakávané výsledky, podľa ktorých sa bude dať po 1. septembri 2026 posúdiť, či ide o skutočný impulz pre inovácie, alebo len o ďalší eurofondový projekt s pekným názvom.