Umelú inteligenciu už používa väčšina dospelých Slovákov
AI sa na Slovensku stala bežnou súčasťou života. Prieskum ukazuje, kto ju používa a prečo školy aj firmy potrebujú jasné pravidlá.
Umelú inteligenciu s rôznou intenzitou používa na Slovensku 78 percent dospelej populácie. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky, ktorý vo februári 2026 oslovil 1 003 respondentov. Keď AI prenikla do bežného života aj práce, firmy a školy už neriešia len novú technológiu, ale aj pravidlá, ako ju používať bez chýb, podvodov a únikov dát.
Obsah
Podľa Inštitútu pre verejné otázky nejde len o občasné skúšanie novinky. Denne s nástrojmi umelej inteligencie pracuje 26 percent dospelých a medzi zamestnancami ich v práci využíva 47 percent. Prieskum tak zachytáva stav, keď sa AI presúva z technologickej zvedavosti do bežných návykov.
To je podstatná zmena aj pre ľudí, ktorí tieto nástroje sami nepoužívajú. Výstupy z umelej inteligencie sa dnes môžu objaviť v e-mailoch, školských zadaniach, ponukách firiem, zákazníckej komunikácii aj v interných podkladoch. Ak sa takýto spôsob práce rozšíri skôr, než sa naučí kontrolovať, chyba sa môže šíriť rovnako rýchlo ako úspora času.
Slovensko kopíruje širší európsky posun
Európske čísla ukazujú, že nejde o izolovaný slovenský jav. Eurostat uviedol, že v roku 2025 používalo generatívne AI nástroje 32,7 percenta ľudí v Európskej únii vo veku 16 až 74 rokov. V podnikovej sfére bolo tempo pomalšie, no stále citeľné: podľa Eurostatu používalo v roku 2025 AI technológie 19,95 percenta podnikov v EÚ s desiatimi a viac zamestnancami.
Tieto údaje sa nedajú porovnať priamo jedna k jednej, pretože pracujú s odlišnou vekovou skupinou aj metodikou. Spoločný odkaz je však rovnaký: AI sa veľmi rýchlo dostáva medzi bežných používateľov, zatiaľ čo pravidlá a pracovné návyky zaostávajú. Práve preto sa téma presúva z technologických rubrík aj do personálnych oddelení, škôl a právnych tímov.
Najväčší prínos je v zrýchlení, najväčšie riziko v slepej dôvere
V praxi ľudia siahajú po umelej inteligencii najmä tam, kde chcú ušetriť čas. Ide o prípravu textov, zhrnutie podkladov, preklady, triedenie informácií či pomoc pri hľadaní nápadov. To samo osebe nie je problém. Problém vzniká vtedy, keď používateľ prestane rozlišovať medzi pomocníkom a autoritou.
Výstupy generatívnych nástrojov môžu pôsobiť presvedčivo aj vtedy, keď obsahujú vecné chyby, nepresné citácie alebo vymyslené zdroje. Vo firme to môže znamenať zlé rozhodnutie, zavádzajúcu odpoveď klientovi alebo zverejnenie materiálu, ktorý nikto poriadne neoveril. V škole zase hrozí, že žiak odovzdá text, ktorému sám nerozumie, a učiteľ pritom nedostane skutočný obraz o jeho vedomostiach.
Na problém naráža aj OECD v reporte o zručnostiach v ére AI. Organizácia upozorňuje, že zručnosti spojené s umelou inteligenciou sú na trhu práce čoraz žiadanejšie, no pracovníci, ktorí ich naozaj ovládajú, stále tvoria len malú časť pracovnej sily. Inými slovami, veľa ľudí už AI používa, ale menšia časť z nich vie spoľahlivo posúdiť, kde jej veriť a kde ju treba brzdiť.
To je dôležitý rozdiel aj pre zamestnávateľov. Medzi základné AI zručnosti nepatrí len napísať dobré zadanie, ale aj vedieť rozpoznať slabý výsledok, dohľadať pôvod informácie a rozhodnúť, ktoré údaje do verejného nástroja vôbec nepatria. Bez toho sa z produktivity ľahko stane bezpečnostné riziko.
Školy budú musieť určiť hranicu medzi pomocou a podvodom
Pre školstvo je rýchly nástup AI citlivý najmä preto, že zasahuje priamo do spôsobu učenia a hodnotenia. Európska komisia a OECD v júni 2025 predstavili rámec AI gramotnosti pre primárne a sekundárne vzdelávanie. Cieľom je pomôcť školám zavádzať tieto nástroje zodpovedne a bezpečne.
Pre slovenské školy z toho vyplýva praktická úloha. Nestačí povedať, že AI je zakázaná alebo naopak vítaná. Školy budú musieť jasne pomenovať, kedy môže žiak nástroj použiť ako pomôcku, kedy už ide o nepovolené nahradenie vlastnej práce a ako má priznať, že pri úlohe využil umelú inteligenciu.
Rovnako dôležitá bude príprava učiteľov. Ak pedagógovia sami nebudú vedieť, ako AI funguje, ťažko odlíšia rozumné použitie od skratky, ktorá obchádza učenie. Téma preto nie je len o softvéri, ale aj o zmene vyučovania, hodnotenia a digitálnych zručností.
Firmy potrebujú pravidlá skôr, než sa zlozvyk usadí
Podniky riešia podobný problém, len s inými následkami. Ak zamestnanec vloží do verejného nástroja citlivé údaje o klientovi, cenotvorbe alebo pripravovanej zmluve, nejde už o otázku produktivity, ale ochrany dát a zodpovednosti. Ak zase firma začne automaticky používať texty alebo analýzy bez ľudskej kontroly, riskuje reputačné aj právne škody.
Preto sa čoraz viac ukazuje, že zákaz býva menej účinný než jasné interné pravidlá. Firma by mala zamestnancom povedať, ktoré nástroje sú povolené, aké údaje do nich nesmú zadávať, kto nesie zodpovednosť za finálny výstup a pri akých úlohách je povinná ľudská kontrola. Tam, kde AI pomáha s rutinou, môže zvýšiť výkon. Tam, kde nahrádza úsudok bez dozoru, môže narobiť drahé chyby.
Slovenský prieskum Inštitútu pre verejné otázky je preto dôležitý aj mimo technologickej debaty. Ak AI používa taká veľká časť dospelých, nejde už o tému pre úzku skupinu nadšencov, ale o novú vrstvu bežného správania. Ďalšia otázka nebude, či sa umelá inteligencia na Slovensku uchytí, ale či školy, zamestnávatelia a štát stihnú nastaviť pravidlá skôr, než sa z jej používania stane nekontrolovaný zvyk.