Futbalu hrozí výpadok miliónov a pocíti ho aj mládež

Slovenský futbalový zväz 30. júna uviedol, že hlavný kontrolór športu a Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR zvažujú dočasné pozastavenie tretej časti štátneho príspevku pre futbal vo výške 4 072 738 eur. Podľa zväzu mala byť táto platba poukázaná najneskôr do 31. júla 2026. Ak by sa peniaze zdržali, nezasiahlo by to len reprezentáciu či najvyššie súťaže, ale aj mládežnícke kluby, akadémie a regionálny futbal, ktoré sú na tejto dotácii naviazané.

O aké peniaze ide

V slovenskom futbale nejde len o príjmy zo sponzoringu, vstupného či prestupov. Dôležitou časťou rozpočtu je aj zákonom nastavená štátna dotácia pre národné športové zväzy, takzvaný príspevok uznanému športu. Národný športový zväz má na tento príspevok nárok len vtedy, ak má spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov a o peniaze požiadal, vyplýva zo zákona o športe.

Slovenský futbalový zväz zverejnil, že pre rok 2026 má celkový príspevok pre futbal dosiahnuť 13 995 401 eur. Konferencia zväzu schválila model jeho prerozdelenia 27. februára 2026 a pravidlá boli zverejnené 30. marca. To je dôležité preto, že kluby aj akadémie s týmito peniazmi počítajú vo svojich rozpočtoch vopred.

Riziko teraz nespočíva v tom, že by futbal prišiel o všetky verejné peniaze naraz. Podľa oznámenia SFZ z 30. júna ide o tretiu časť príspevku, ktorú zväz vyčíslil na 4 072 738 eur. Práve preto je téma citlivá: systém už bol na rok nastavený a výpadok by prišiel v čase, keď sú mnohé výdavky na sezónu rozbehnuté.

Kde by sa výpadok prejavil najrýchlejšie

Najrýchlejšie by problém nepocítila reprezentácia, ale bežný chod klubov a mládeže. Zo zverejneného rozdelenia peňazí vyplýva, že 2 920 000 eur má ísť na kluby podľa počtu aktívnych hráčov do 23 rokov. Ďalších najmenej 2 865 000 eur je určených na rozvoj talentovaných športovcov a mládežnícke akadémie.

SFZ vo svojich materiáloch uvádza, že na mládež a talenty pripadá približne 5,785 milióna eur. Zväz zároveň tvrdí, že amatérsky futbal s mládežou tvorí 95 percent jeho členskej základne. To vysvetľuje, prečo sa spor o štátne peniaze netýka len profesionálnych mužstiev, ale najmä siete klubov, ktoré fungujú v mestách a obciach.

V praxi sú to peniaze na trénerov, organizáciu súťaží, cestovanie na zápasy, vybavenie či prevádzku mládežníckych tímov. Pri veľkých kluboch býva štátny príspevok len jedným z viacerých zdrojov. Pri menších regionálnych kluboch však často tvorí podstatnú časť rozpočtu, ktorú sa nedá zo dňa na deň nahradiť z komerčných príjmov.

To je aj dôvod, prečo sa prípadné zdržanie neprejaví len v účtovníctve zväzu. Ak klub nedostane peniaze, ktoré mal mať započítané na sezónu, tlak sa môže presunúť na samosprávy, rodičov alebo lokálnych sponzorov. V niektorých prípadoch to znamená šetrenie na počte tréningov, turnajov či na personálnom zabezpečení mládeže.

Prečo nejde len o prvú ligu

Verejná debata o futbale sa často sústreďuje na reprezentáciu, prestupy alebo najvyššiu súťaž. Lenže štátne peniaze vo futbale na Slovensku smerujú omnoho nižšie do pyramídy. Podľa údajov SFZ sa amatérsky futbal s mládežou delí medzi 1 349 klubov a v systéme financovania je aj 14 mládežníckych akadémií.

Práve preto by výpadok nebol problémom niekoľkých známych značiek, ale veľkej siete klubov po celom Slovensku. Mnohé z nich nežijú z televíznych práv ani z vysokého vstupného. Fungujú na zmesi členských príspevkov, podpory obcí a miest, menších darov a štátneho príspevku, ktorý im pomáha udržať mládežnícke družstvá v súťažiach.

Ak by sa tretia časť príspevku neposlala načas, kluby by zrejme najprv odkladali výdavky, ktoré nie sú úplne nevyhnutné. Problém je, že v mládežníckom futbale sa veľká časť nákladov odložiť nedá. Deti treba voziť na zápasy, súťaže majú kalendár, trénerov treba zaplatiť a ihriská udržiavať bez ohľadu na to, či štátna platba dorazí v júli alebo o niekoľko týždňov neskôr.

Pre regionálny futbal je dôležité aj to, že tieto peniaze sú naviazané na aktivitu klubov. Ak sa financovanie zasekne, nedopadne to len na aktuálnu sezónu. Slabší klub môže obmedziť nábor detí, zrušiť niektoré vekové kategórie alebo odložiť investície do zázemia. Takýto zásah sa potom napravuje dlhšie, než trvá samotný finančný výpadok.

Čo hovorí zákon a čo zatiaľ nie je jasné

Zo zákona nevyplýva len nárok na dotáciu, ale aj podmienky, za ktorých ju zväz môže dostať. Novela z roku 2016 hovorí, že ak národný športový zväz stratí spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov, počas tejto straty nemá na príspevok nárok a zodpovedajúca časť sa použije na úlohy verejného záujmu v danom športe.

Dôležité však je odlíšiť dve veci. Jedna je to, čo priamo hovorí zákon. Druhá je to, čo v konkrétnom prípade tvrdí SFZ o zvažovanom postupe hlavného kontrolóra športu a ministerstva. Zo zverejnených podkladov zatiaľ nie je jasné, čo presne bolo dôvodom na zvažovanie pozastavenia platby a v akom štádiu bola kontrola.

Rovnako nie je zo zdrojov v tejto téme potvrdené, či bola tretia časť príspevku po 31. júli napokon vyplatená v plnej výške, čiastočne alebo vôbec. To je podstatná otvorená otázka aj pre kluby, ktoré si podľa skoršieho modelu nastavili rozpočty na celý rok 2026.

Z pohľadu čitateľa je preto najdôležitejšie chápať, že nejde o spor o luxus vo vrcholovom športe. Ide o peniaze, ktoré v slovenskom futbale držia pri chode širokú základňu od akadémií po malé regionálne kluby. Kľúčové teraz bude, či Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR a hlavný kontrolór športu zverejnia dôvod zvažovaného zásahu a či sa tretia platba pre futbal napokon uvoľní.