Zisk nestačí, malým firmám chýbajú peniaze na prevádzku

Malá firma môže mať na papieri zisk a aj tak nemať z čoho zaplatiť mzdy, energie či odvody. Problém nevzniká len pri slabých tržbách, ale často aj vtedy, keď odberatelia uhrádzajú faktúry neskoro. Európska komisia upozorňuje, že oneskorené platby môžu byť pre malé podniky rozdielom medzi solventnosťou a bankrotom.

Zisk a hotovosť sú dve rozdielne veci

Cash flow je v praxi jednoduchá otázka: kedy peniaze do firmy prídu a kedy z nej odídu. Účtovný zisk hovorí, či firma za určité obdobie zarobila viac, ako minula. Nehovorí však, či má dnes na účte dosť hotovosti na výplaty, nájom, energie alebo daňové povinnosti.

Práve tu sa malé firmy dostávajú do napätia najčastejšie. Firma vystaví faktúru, zaúčtuje tržbu a na papieri vyzerá zdravo, no peniaze od klienta prídu až o niekoľko týždňov. Medzitým musí zaplatiť vlastných ľudí, dodávateľov aj štát.

Európska komisia pri malých a stredných podnikoch priamo upozorňuje, že oneskorené platby sú jednou z príčin problémov s likviditou. OECD zároveň uvádza, že firmy v takej situácii často siahajú po externom financovaní alebo obmedzujú výdavky, aby prekryli dieru v hotovosti.

Téma sa netýka malej skupiny podnikateľov. Podľa Eurostatu tvoria mikro, malé a stredné podniky 99,8 percenta všetkých firiem v Európskej únii. Na Slovensku preto problém neskorých platieb a slabej rezervy zasahuje veľkú časť živnostníkov aj menších podnikov.

Ktoré výdavky vedia rozpočet rozhodiť najrýchlejšie

Najväčší problém zvyčajne nie je v tom, že firma nevie, koľko približne minie za rok. Problém býva v tom, že viac povinných platieb sa stretne v jednom týždni alebo v jednom mesiaci, zatiaľ čo príjmy meškajú. Vtedy sa aj zdravý biznis dostane pod tlak.

Najcitlivejšie sú výdavky, ktoré sa nedajú ľahko odložiť. Patria sem mzdy, odvody, nájom, energie, splátky úverov a faktúry od kľúčových dodávateľov. Pre niektoré firmy sú kritické aj sezónne nákupy zásob, keď musia zaplatiť vopred, ale tržby prídu až neskôr.

Na Slovensku vedia rozpočet rýchlo zaťažiť aj dane. Firma môže mať objednávky a vykázaný zisk, no ak neprídu úhrady načas, problém nastane práve v dňoch, keď treba odviesť DPH, zaplatiť preddavky alebo poslať výplaty. V prevádzke preto často nerozhoduje ročný výsledok, ale presný kalendár splatností.

To je aj dôvod, prečo samotný pohľad na tržby nestačí. Podnikateľ potrebuje vedieť, koľko peňazí mu reálne ostane po povinných platbách a či sa v najbližších týždňoch neotvára medzera, ktorú nebude mať čím vykryť.

Jednoduchý prehľad stačí aj bez drahého softvéru

Na základnú kontrolu cash flow netreba zložitý systém. Menšej firme často stačí obyčajná tabuľka, ktorú si raz za týždeň alebo aspoň raz za mesiac aktualizuje. Dôležité je, aby neukazovala iba plánované tržby, ale aj presné termíny, keď majú peniaze prísť a odísť.

Takýto prehľad by mal obsahovať najmä tieto položky:

• stav hotovosti na začiatku mesiaca,
• očakávané príjmy podľa dátumu úhrady faktúr,
• fixné výdavky podľa splatnosti,
• variabilné výdavky, ktoré sa môžu meniť podľa zákaziek,
• samostatne odložené peniaze na dane a odvody,
• minimálnu rezervu, pod ktorú firma nechce klesnúť.

Takáto tabuľka má zmysel len vtedy, ak pracuje s realitou, nie s optimistickým odhadom. Ak klient bežne platí o dva týždne neskôr, do plánu treba dať neskorší termín, nie dátum z faktúry. Práve príliš optimistické odhady bývajú jedným z dôvodov, prečo sa firma tvári bezpečne, ale účet sa vyprázdni skôr, než príde ďalšia úhrada.

Praktické je rozdeliť si výdavky na tri skupiny. Prvá sú platby, ktoré treba uhradiť bez odkladu. Druhá sú platby, pri ktorých sa dá rokovať o termíne. Tretia sú výdavky, ktoré môže firma dočasne posunúť alebo znížiť. Keď sa objaví výpadok, podnikateľ hneď vidí, kde má priestor a kde už nie.

Najväčšie riziko býva v neskorých faktúrach

Ak firma závisí od niekoľkých väčších odberateľov, každý neskorý prevod cíti okamžite. Európska komisia pripomína, že verejné orgány majú za tovary a služby platiť spravidla do 30 dní a medzi podnikmi je bežná maximálna lehota 60 dní, ak sa nedohodne inak a podmienka nie je hrubo neprimeraná.

To však neznamená, že problém vymizne sám od seba. V zmluvách sa oplatí mať jasne nastavenú splatnosť, zálohy pri väčších zákazkách a pravidlá pri omeškaní. Menším firmám často pomôže aj obyčajná disciplína: fakturovať hneď po dodaní, nenechávať upomienky na koniec mesiaca a priebežne kontrolovať, ktorí klienti platia opakovane neskoro.

Portál Your Europe upozorňuje, že pri omeškaných platbách medzi firmami môžu podniky žiadať aj úroky z omeškania a náhradu nákladov na vymáhanie. V praxi je to jedna z možností, ako si posilniť vyjednávaciu pozíciu, no pri dôležitých obchodných vzťahoch firmy často zvažujú aj to, či im spor neohrozí ďalšie zákazky.

Kedy už treba rezervu alebo financovanie

Nie každú medzeru v hotovosti treba riešiť úverom. Ak ide o jednorazové oneskorenie, často pomôže presun menej dôležitých výdavkov, rýchlejšie vymáhanie pohľadávok alebo dohoda s dodávateľom na neskoršej splatnosti. Financovanie dáva väčší zmysel vtedy, keď firma vie, že peniaze jej prídu, ale príliš neskoro na to, aby medzitým udržala prevádzku.

OECD uvádza, že malé a stredné podniky pri takýchto výpadkoch často hľadajú externé zdroje. V slovenskej praxi to môže znamenať kontokorent, prevádzkový úver alebo financovanie faktúr. Zmysel to má najmä vtedy, keď firma prekrýva dočasný nesúlad medzi príjmami a výdavkami, nie dlhodobú stratu.

Rovnako dôležitá je rezerva. Nemusí byť veľká od prvého dňa, ale firma by si mala postupne odkladať časť prijatých platieb bokom, aby mala z čoho pokryť aspoň najbližšie fixné náklady. Bez rezervy sa každé meškanie faktúry mení na krízový moment.

Varovným signálom je stav, keď podnikateľ každý mesiac čaká na poslednú úhradu, aby vôbec vedel poslať mzdy alebo odvody. Vtedy už nejde o bežné kolísanie cash flow, ale o slabé nastavenie celého biznisu. Ďalším krokom potom nie je len hľadanie peňazí, ale aj zmena splatností, cien alebo závislosti od jedného odberateľa.