Živnostníkom v roku 2026 pribudne nový režim odvodov

Živnostníci budú v roku 2026 počítať s rovnakým princípom paušálnych výdavkov, ale s novými odvodovými hranicami a pri časti z nich aj s novým režimom sociálneho poistenia. Finančná správa zverejňuje pravidlá, čo vstupuje do zdaniteľných príjmov a čo si možno dať do výdavkov, Sociálna poisťovňa zasa nové vymeriavacie základy a sadzby. Pre rozpočet SZČO je podstatné, že vyšší obrat ešte automaticky neznamená viac peňazí v čistom.

Základom každého prepočtu je vedieť, čo sa vôbec zdaňuje. Finančná správa uvádza, že pri živnostníkovi ide o príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Až z tohto základu sa potom odvíja, či sa viac oplatí paušál, alebo vedenie skutočných výdavkov.

Paušál šetrí papiere, nie vždy však peniaze

Ak si živnostník vyberie paušálne výdavky, môže si podľa Finančnej správy v roku 2026 uplatniť 60 percent z úhrnu príjmov, najviac do 20 000 eur. Tento režim sa vzťahuje na príjmy zo živnosti a ďalšej samostatnej zárobkovej činnosti. Pre mnohých freelancerov a malé služby je výhodný najmä preto, že znižuje administratívu.

Dôležitý je však detail, na ktorý sa často zabúda. Finančná správa píše, že v paušálnej sume sú zahrnuté všetky výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov. Tie si môže živnostník uplatniť osobitne, ale len vo výške, v akej ich naozaj zaplatil.

V praxi to znamená, že paušál je jednoduchý najmä vtedy, ak má človek nízke reálne náklady. Ak však nakupuje materiál, techniku, platí nájom alebo má iné vyššie prevádzkové výdavky, oplatí sa mu spraviť si aj druhý prepočet so skutočnými nákladmi. Rozdiel medzi oboma režimami sa pri vyššom príjme vie rýchlo preniesť do dane aj do toho, koľko peňazí zostane na účte.

Samotná daň sa nepočíta z obratu, ale zo základu dane po odpočítaní výdavkov a ďalších položiek. Finančná správa uvádza, že do hranice 43 983,32 eura sa v roku 2026 uplatňuje 19-percentná sadzba dane, nad ňou vyššia sadzba. Aj preto môže byť rozdiel medzi dvoma zdanlivo podobnými živnosťami výrazný už len podľa toho, aké výdavky si vedia uplatniť.

Sociálne odvody sa menia od januára

Na odvodovej strane prichádza zmena hneď od začiatku roka. Sociálna poisťovňa uvádza, že minimálny vymeriavací základ pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby bude od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 vo výške 914,40 eura. Práve z tejto sumy sa odvíja minimum, z ktorého sa sociálne poistenie počíta.

Pre časť živnostníkov sa navyše mení aj samotný režim. Sociálna poisťovňa na svojom webe píše, že pri takzvaných prechodových SZČO bude k 1. júlu 2026, prípadne k 1. októbru 2026 pri odloženej lehote na daňové priznanie, posudzovať príjem za rok 2025. Ak príjem presiahne zákonnú hranicu, povinné poistenie vznikne alebo bude pokračovať v novom režime.

S tým súvisí aj nový mesačný náklad, ktorý sa môže objaviť až v priebehu roka. V príklade zverejnenom Sociálnou poisťovňou po skončení odvodových prázdnin vzniká povinné poistenie s takzvaným mikroodvodom 131,34 eura mesačne. Nie je to univerzálna suma pre každého živnostníka, ale je to dôležitý signál, že mesačný rozpočet sa môže zmeniť aj oneskorene podľa minuloročného príjmu.

Práve tu vzniká častý omyl. Živnostník má pocit, že keď mu jeden rok príjem výrazne stúpne, viac peňazí mu zostane aj o rok neskôr. V skutočnosti sa časť vyššieho príjmu pretaví do vyšších daňových a odvodových povinností až s odstupom, a ak si na to nevytvorí rezervu vopred, môže mať slabý cash flow napriek tomu, že na papieri vyzerá jeho podnikanie úspešne.

Kedy si prepočet spraviť znovu

Nový prepočet dáva zmysel vždy, keď sa zmení výška príjmu alebo štruktúra nákladov. To platí pri freelancerovi, ktorý získa väčšie zákazky, aj pri remeselníkovi, ktorému pribudne materiál a prevádzkové výdavky. Rovnaký paušál totiž nemusí byť výhodný v slabšom roku aj v silnejšom roku.

Praktický postup je pomerne jednoduchý. Najprv si treba spočítať všetky zdaniteľné príjmy zo živnosti. Potom si vedľa seba postaviť dve verzie výdavkov: paušálne výdavky podľa pravidiel Finančnej správy a skutočné výdavky podľa vlastných dokladov. Až následne má zmysel odhadovať daň a pozerať sa na to, či vyšší príjem v roku 2025 alebo 2026 neposunie živnostníka do iného odvodového nastavenia v ďalšom období.

Dôležité je rátať aj s časovaním platieb. Daň za rok 2026 treba podľa Finančnej správy podať a zaplatiť do 31. marca 2027, ak si daňovník lehotu nepredĺži oznámením. To znamená, že peniaze z faktúr prijatých počas roka nemôže živnostník vnímať ako úplne voľné, aj keď mu v danom mesiaci ostali na účte.

Najväčší problém býva v rezerve

Najpraktickejší rozdiel medzi dobrým a zlým rozpočtom SZČO nebýva v tom, či človek zarobil o niekoľko stoviek viac. Rozdiel býva v tom, či si priebežne odkladá na budúcu daň a odvody. Ak to nerobí, lepšia sezóna mu síce zvýši tržby, ale o niekoľko mesiacov ho môže dobehnúť vyššia povinnosť voči štátu.

Pri paušálnych výdavkoch je tento pocit často silnejší, pretože administratíva vyzerá jednoducho a časť nákladov sa nepreukazuje bločkami. Jednoduchosť však neznamená, že odhad čistého príjmu je automatický. Aj pri paušále treba rátať s tým, že zaplatené poistné sa posudzuje osobitne a že minuloročný príjem môže neskôr zmeniť výšku pravidelných platieb.

Preto dáva zmysel sledovať nie iba ročný obrat, ale aj to, koľko peňazí po odrátaní výdavkov a budúcich povinností naozaj zostane. Orientačný výpočet vie živnostník spraviť sám z údajov na weboch Finančnej správy a Sociálnej poisťovne, no pri kombinácii viacerých druhov príjmov alebo pri prudkom raste tržieb sa oplatí skontrolovať prepočet ešte pred podaním priznania, lebo práve vtedy sa rozdiel medzi obratom a čistým príjmom najčastejšie ukáže na účte.