Firmy a úrady v EÚ musia priznať použitie umelej inteligencie

Od 2. augusta 2026 platí v Európskej únii povinnosť jasnejšie označovať časť obsahu, ktorý vytvorila alebo upravila umelá inteligencia. Dotýka sa to firiem, úradov, škôl aj médií, ktoré používajú chatboty, generovanie textu, obrázkov či deepfake nástroje. Európska komisia zároveň posunula časť prísnejších termínov pre vysokorizikové systémy, aby mali organizácie viac času na prípravu.

Čo je európsky zákon o umelej inteligencii

Európsky zákon o umelej inteligencii, formálne nariadenie EÚ 2024/1689, je podľa Európskej komisie prvý komplexný právny rámec pre umelú inteligenciu v Európe. Prijatý bol 13. júna 2024 a účinnosť nadobudol 1. augusta 2024. Nie všetky povinnosti však začali platiť naraz, pretože únia ich rozkladá do viacerých termínov.

To je aj dôvod, prečo sa okolo pravidiel stále hovorí o zmenách. Komisia ich tento rok upravila cez balík zjednodušení označovaný ako AI Omnibus. Nejde o zrušenie pravidiel, ale o posun niektorých lehôt, najmä tam, kde by firmy a inštitúcie len ťažko stihli zaviesť nové procesy, kontrolu a dokumentáciu.

Najväčší posun sa týka časti vysokorizikových systémov. Podľa Komisie sa pravidlá pre vysokorizikové použitia uvedené v prílohe III posunuli na 2. december 2027 a pre vysokorizikové systémy zabudované do regulovaných produktov na 2. august 2028.

Pre slovenské organizácie je dôležité, že sa tým neodkladá všetko. To, čo súvisí s transparentnosťou voči ľuďom a s označovaním AI obsahu, už beží. Ak teda firma alebo úrad používa nástroj, s ktorým prichádza do kontaktu verejnosť, nemôže čakať na rok 2027 alebo 2028.

Čo sa od augusta už musí označovať

Od 2. augusta 2026 sa podľa usmernení Európskej komisie k transparentnosti uplatňujú povinnosti z článku 50. Týkajú sa najmä poskytovateľov a nasadzovateľov vybraných generatívnych a interaktívnych systémov vrátane deepfake obsahu.

V praxi to znamená, že človek má ľahšie spoznať, keď komunikuje so systémom a nie s človekom. Rovnako má byť zrozumiteľné, keď obraz, zvuk, video alebo iný obsah vytvorila alebo podstatne upravila umelá inteligencia. Pri deepfake materiáloch je táto povinnosť obzvlášť citlivá, pretože bez označenia sa dá ľahko zameniť za autentický obsah.

Pre bežného používateľa na Slovensku to nebude znamenať novú aplikáciu ani nový úrad. Zmena sa prejaví skôr v každodenných službách: pri zákazníckej podpore, v reklamách, pri online formulároch, pri školských materiáloch alebo pri mediálnom obsahu bude musieť byť jasnejšie, kde do procesu vstúpila umelá inteligencia.

Nie každé použitie AI však bude vyzerať rovnako. Záleží na tom, či ide o interný pomocný nástroj, alebo o systém, s ktorým priamo prichádza do kontaktu verejnosť. Práve preto Komisia vydala samostatné časté otázky k článku 50, aby firmy a inštitúcie vedeli odlíšiť povinné označenie od situácií, kde sa povinnosť neuplatní alebo je už komunikácia so strojom zrejmá.

Dôležitá je aj výnimka pre staršie systémy. Podľa Komisie majú nástroje uvedené na trh pred 2. augustom 2026 len obmedzené prechodné obdobie, a to iba pri časti povinností súvisiacich s označovaním a detekciou AI-generovaného obsahu podľa článku 50 ods. 2. Pre firmy je to dôležité upozornenie: samotný fakt, že nástroj používajú dlhšie, neznamená automatický odklad všetkých nových pravidiel.

Čo si majú na Slovensku postrážiť firmy, školy a úrady

Najrýchlejšie sa nová úprava dotkne firiem, ktoré používajú chatboty, generovanie textov a obrázkov alebo syntetické videá v marketingu a zákazníckej podpore. Prvý krok nie je právnický, ale prevádzkový: zistiť, kde všade AI vstupuje do komunikácie s klientom, do verejne zverejneného obsahu alebo do interných procesov, ktoré môžu mať dopad na ľudí.

Ak firma publikuje vizuál či video vytvorené strojom, mala by mať vyriešené, ako ho označí. Ak nasadí chatbota na webe, mala by mať nastavené, aby používateľ vedel, že nehovorí so zamestnancom. A ak pracovníci používajú generatívne nástroje na tvorbu textov či odporúčaní, vedenie by malo vedieť, ktoré výstupy idú priamo k zákazníkovi a kto za ne nesie zodpovednosť.

Podobne to platí pre školy a médiá. Pri prezentáciách, ilustračných obrázkoch, syntetickom hlase alebo videu vytvorenom pre výučbu či spravodajstvo bude rásť tlak na to, aby označenie nebolo schované drobným písmom, ale zrozumiteľné. Nejde len o formálne splnenie pravidla, ale aj o dôveru publika, ktoré má vedieť, čo vzniklo redakčne alebo pedagogicky a čo strojovo.

Úrady a verejné inštitúcie budú musieť byť opatrné najmä tam, kde AI vstupuje do komunikácie s občanom. Ak bude systém radiť, triediť podania alebo pomáhať s vybavovaním žiadostí, úrad by mal vedieť vysvetliť, akú úlohu v tom nástroj zohral. Ešte citlivejšie to bude všade tam, kde AI neplní len pomocnú funkciu, ale môže ovplyvniť výsledok, ktorý sa dotýka práv alebo povinností ľudí.

Kto bude pravidlá vymáhať a čo ešte chýba

Komisia v oznámení o začiatku presadzovania pravidiel uviedla, že od 2. augusta 2026 budú zákon o umelej inteligencii presadzovať európsky Úrad pre AI a vnútroštátne orgány členských štátov. Pre Slovensko to znamená, že už nejde len o teoretickú debatu o budúcej regulácii, ale o praktickú otázku dohľadu, metodických usmernení a možných sankcií.

Práve tu zostáva viacero otvorených problémov. Slovenské firmy, školy aj úrady potrebujú vedieť, ktorý domáci orgán bude vydávať výklad pre sporné situácie, ako sa bude posudzovať nesprávne alebo chýbajúce označenie a kde už hrozí pokuta. Kým sa tieto odpovede ustália, najväčšie riziko neleží len v sankcii, ale aj v tom, že organizácia stratí dôveru používateľov skôr, ako dostane formálne upozornenie od dohľadu.