OSN žiada od AI firiem plné náklady dátových centier

Organizácia Spojených národov vyzvala firmy vyvíjajúce umelú inteligenciu, aby zverejňovali plné environmentálne náklady svojich dátových centier a viac využívali obnoviteľnú energiu. Dôvodom je rýchly rast infraštruktúry, ktorá podľa Medzinárodnej energetickej agentúry spotrebovala v roku 2024 asi 415 TWh elektriny, teda 1,5 percenta svetovej spotreby. Téma už nie je len technologická: tlak na elektrinu, chladenie a vodu sa môže cez európsku sieť a investície do kapacít nepriamo dotknúť aj Slovenska.

Na výzvu upozornila Organizácia Spojených národov aj Reuters. António Guterres, generálny tajomník OSN, podľa Reuters žiada, aby technologické firmy otvorene ukazovali, koľko ich AI infraštruktúra stojí z pohľadu energie, vody a emisií. Bez týchto údajov sa podľa OSN aj vedcov ťažko plánuje, kde sa dajú nové dátové centrá stavať a aké náklady ponesie verejná infraštruktúra.

OSN tým posúva diskusiu o umelej inteligencii z roviny softvéru do roviny elektrární, rozvodní, chladiacich systémov a zdrojov vody. Pre bežného používateľa to môže znieť vzdialene, ale práve tieto fyzické vstupy rozhodujú o tom, kde budú nové AI služby fungovať, ako rýchlo sa budú rozširovať a aký tlak vytvoria na energetickú sústavu.

Prečo AI potrebuje viac infraštruktúry než bežný web

Pri bežnom prehliadaní webu server často doručuje už uložený obsah. Generatívna AI naopak pri každej odpovedi znovu prepočítava výsledok na výkonných čipoch v dátovom centre. Jedna požiadavka preto nevyzerá ako problém, no pri miliónoch používateľov denne ide o trvalý odber elektriny a potrebu nepretržitého chladenia.

Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že dátové centrá spotrebovali v roku 2024 približne 415 TWh elektriny. To predstavuje asi 1,5 percenta svetovej spotreby. Agentúra zároveň uvádza, že najväčší podiel na tejto spotrebe mali Spojené štáty, po nich Čína a Európa.

Dôležité je, že nie každá kilowatthodina v dátových centrách ide priamo na AI. V týchto areáloch bežia aj cloudové služby, firemné systémy či streamovanie. IEA však upozorňuje, že práve AI je jedným z hlavných dôvodov, prečo bude dopyt po elektrine v tomto segmente ďalej rásť.

To je podstatné aj pre Európu. Ak kontinent patrí medzi veľkých odberateľov elektriny pre dátové centrá, potom rast nových AI kapacít nebude len otázkou technologických investícií, ale aj otázkou toho, či sieť unesie ďalšie stabilné odbery a kto zaplatí potrebné posilnenie prenosu a distribúcie.

Problém nie je len elektrina, ale aj voda

Energia je viditeľnejšia časť problému, no dátové centrá potrebujú aj veľa vody. Štúdia v Nature upozorňuje, že spotreba vody v tomto odvetví býva podhodnotená, pretože firmy zverejňujú údaje nejednotne alebo vôbec. David Mytton, autor tejto štúdie o spotrebe vody dátových centier, píše, že bez lepších dát sa skutočný rozsah záťaže meria len ťažko.

Voda sa pritom nepoužíva len priamo na chladenie serverov. Druhá, menej viditeľná časť spotreby vzniká nepriamo pri výrobe elektriny, ktorou sa dátové centrum napája. Práve preto môže byť celková vodná stopa výrazne vyššia, než ukazujú samotné údaje o chladiacich systémoch.

Nature uvádza, že v Spojených štátoch sa priama spotreba vody dátových centier v čase publikovania odhadovala na 1,7 miliardy litrov denne. Štúdia zároveň upozornila, že časť prevádzok používala vo významnej miere aj pitnú vodu. To je citlivé najmä v regiónoch, kde už dnes rastie tlak na zásobovanie obyvateľov, priemyslu a poľnohospodárstva.

Na túto tému v júni 2026 nadviazal aj vedecký inštitút OSN UNU-INWEH. Report sa snaží porovnávať uhlíkovú, vodnú a pôdnu stopu AI tak, aby sa s ňou dalo pracovať pri plánovaní energetiky a vodného hospodárstva. Kaveh Madani, riaditeľ UNU-INWEH a spoluautor reportu, tým nepriamo pomenúva problém, ktorý riešia aj európski regulátori: bez spoločnej metodiky je ťažké rozhodnúť, ktoré projekty sú ešte zvládnuteľné a ktoré už narážajú na limity územia.

Ako sa tlak prenáša do sietí a cien

Dátové centrum nie je bežný kancelársky nájomník. Potrebuje stabilný a vysoký príkon, záložné systémy a spoľahlivé chladenie počas celého dňa. Keď sa takéto projekty koncentrujú v jednom regióne, prevádzkovatelia sústav musia riešiť nové prípojky, rezervovanú kapacitu, posilnenie vedení aj zdroje pre špičky.

To ešte automaticky neznamená, že AI sama o sebe zdraží elektrinu slovenským domácnostiam o konkrétnu sumu. Takýto presný prepočet dnes v dátach chýba aj podľa otvorených otázok v podkladových reportoch. Platí však, že vyšší dopyt po stabilnej kapacite vytvára tlak na investície do siete a tie sa v európskom energetickom priestore nakoniec niekde premietnu do cien, poplatkov alebo priorít pri prideľovaní kapacít.

Pre Slovensko je dôležité, že nie je izolovaný ostrov. Je súčasťou európskeho trhu s elektrinou aj prepojenej siete. Ak v regióne rastie počet energeticky náročných dátových centier, otázkou nebude len cena samotnej elektriny, ale aj to, kde bude voľná kapacita pre nové fabriky, logistické parky alebo technologické kampusy. V menších krajinách môže o umiestnení investície rozhodovať aj to, či je v danej lokalite dostatok vody a či distribučná sústava zvládne ďalší veľký odber.

Čo si vie všímať aj bežný používateľ

Používateľ zvyčajne nevidí presnú spotrebu konkrétnej AI služby. Ak však firma nič nezverejňuje o dátových centrách, zdrojoch elektriny alebo vode, je to samo osebe signál, že náklady ostávajú skryté. Práve preto OSN tlačí na povinnosť hovoriť o plných environmentálnych nákladoch, nie len o rýchlosti modelu a počte používateľov.

Pri praktickom odhade platí jednoduché pravidlo: čím viac výpočtu služba potrebuje, tým vyššia býva aj jej energetická náročnosť. Náročnejšie bývajú najmä nástroje, ktoré generujú video, obrázky vo vysokom rozlíšení, dlhé audio alebo priebežne obsluhujú veľké množstvo požiadaviek v reálnom čase. Menej náročné spravidla bývajú jednoduchšie textové úlohy, dopĺňanie viet alebo funkcie, ktoré pracujú s menším modelom.

Ak chce používateľ alebo firma porovnať služby zodpovednejšie, oplatí sa sledovať najmä to, či poskytovateľ uvádza:

• polohu dátových centier a typ napájania,
• podiel obnoviteľnej energie,
• údaje o efektivite a chladení,
• informácie o použití recyklovanej alebo pitnej vody.

Práve tieto údaje dnes často chýbajú alebo nie sú medzi firmami porovnateľné. Kým sa nezavedie jednotnejšie zverejňovanie, zostane nejasné, koľko v skutočnosti stojí rast AI infraštruktúry v elektrine, vode a nových sieťových investíciách, ktoré môže Európa vrátane Slovenska potrebovať v najbližších rokoch.