AI skladby zaplavujú platformy, poslucháči ich často nerozoznajú

Generatívna AI sa z hudobného experimentu presúva do bežných playlistov a odporúčaní. Deezer v apríli 2026 oznámil, že plne AI-generovaná hudba tvorí 44 % nových denných uploadov na jeho platforme. Pre poslucháčov to znamená, že čoraz častejšie nemusia vedieť, či počúvajú človeka, alebo synteticky vytvorený projekt.

Deezer vo svojom aprílovom oznámení uviedol, že denne prijíma takmer 75 000 plne AI-generovaných skladieb. Platforma zároveň tvrdí, že tento obsah tvorí len 1 až 3 % celkových prehratí, takže zatiaľ nejde o dominantnú časť počúvania. Dôležitá zmena je inde: AI hudba už vo veľkom vstupuje do rovnakého priestoru, v ktorom ľudia objavujú nových interpretov.

Rast je rýchly. Agentúra Associated Press v júni 2025 informovala, že podľa detekčného nástroja Deezeru bolo plne AI-generovaných 18 % denných uploadov, približne 20 000 skladieb denne. O tri mesiace skôr Deezer hovoril o podiele 10 %. V apríli 2026 už platforma uvádzala 44 %, teda viac než dvojnásobok oproti údaju z predchádzajúceho roka.

Pre bežného poslucháča je problém v tom, že samotný zvuk už nemusí stačiť. Deezer uviedol, že v slepom teste nedokázalo 97 % respondentov rozlíšiť plne AI-generovanú hudbu od ľudskej tvorby. Ak skladba znie profesionálne, má vierohodný obal a objaví sa v playliste, poslucháč často nemá jasný signál, kto ju vytvoril.

Streamovacie služby zároveň neriešia len otázku vkusu alebo transparentnosti. Deezer tvrdí, že v roku 2025 vyhodnotil 85 % streamov plne AI-generovaných skladieb ako podvodných a následne ich demonetizoval. Ide najmä o pokusy vytvárať lacný obsah vo veľkom, umelo mu zvyšovať prehratia a získať podiel z licenčných výnosov.

Takýto model je pre podvodníkov lákavý preto, že náklady na výrobu skladieb výrazne klesli. Kým ľudský interpret potrebuje čas, štúdio, hudobníkov alebo producenta, pri generatívnych nástrojoch možno vytvoriť veľké množstvo skladieb rýchlo a lacno. Ak sa potom časť z nich dostane do automatizovaných playlistov alebo sa prehratia umelo nafúknu, platformy musia rozhodovať, čo je legitímna tvorba a čo len streamovací spam.

Deezer zvolil tvrdší prístup než viacerí konkurenti. V júni 2025 spustil označovanie albumov s AI-generovanými skladbami a uviedol, že takýto obsah vylučuje z algoritmických odporúčaní a redakčných playlistov. Platforma tým nechce AI hudbu úplne odstrániť, ale chce zabrániť tomu, aby sa automaticky tlačila k poslucháčom bez jasného označenia.

Spotify ide inou cestou. Podľa svojich pravidiel pre umelcov zaviedlo AI credits, teda možnosť označiť podiel umelej inteligencie v konkrétnych rolách, napríklad pri texte, vokáloch, inštrumentálnom výkone alebo produkcii. Nejde však o jednoduchú nálepku, že celá skladba je alebo nie je AI. Spotify zároveň deklaruje, že odstráni hudbu, ktorá bez povolenia napodobňuje hlas iného interpreta, vrátane prípadov AI voice cloningu.

Bandcamp zvolil najprísnejší model. Od januára 2026 podľa vlastného oznámenia nepovoľuje hudbu a audio, ktoré boli vytvorené úplne alebo vo významnej miere pomocou generatívnej AI. Platforma sa tým profiluje ako priestor pre ľudských tvorcov a priamejšiu podporu umelcov.

Rozdielne pravidlá znamenajú, že poslucháč nemôže očakávať rovnakú mieru transparentnosti všade. Na jednej službe môže byť AI obsah označený, na druhej sa môže objaviť len čiastočná informácia v kreditoch a na tretej nemusí byť zrejmé takmer nič. Platí to aj pre slovenských používateľov, ktorí počúvajú hudbu cez tie isté globálne služby ako zvyšok Európy.

Pre slovenských hudobníkov je najväčším rizikom viditeľnosť. Menší interpret už dnes súťaží o pozornosť s globálnymi katalógmi, veľkými vydavateľstvami a algoritmickými odporúčaniami. Ak sa do systému pridajú lacno vyrábané AI skladby vo veľkom objeme, môže byť ťažšie dostať sa k poslucháčovi, najmä ak platforma nedokáže dostatočne odfiltrovať spam a podvodné prehratia.

Ekonomický rozmer naznačuje aj štúdia medzinárodnej konfederácie autorských spoločností CISAC a spoločnosti PMP Strategy. Tie odhadujú, že do roku 2028 môže byť v hudbe ohrozených takmer 25 % príjmov tvorcov, čo by predstavovalo ročnú stratu približne 4 miliardy eur. Nejde len o streaming, ale aj o širšiu otázku, či AI nástroje čerpajú z existujúcej tvorby bez primeranej odmeny pre autorov.

Význam streamingu pritom ďalej rastie. Medzinárodná organizácia nahrávacieho priemyslu IFPI vo Global Music Report 2026 uviedla, že na svete je 837 miliónov používateľov platených streamovacích účtov. To ukazuje, že rozhodnutia platforiem o označovaní, odporúčaniach a monetizácii priamo ovplyvňujú, kto bude z hudby zarábať a koho publikum vôbec objaví.

Poslucháč nemá spoľahlivý domáci test, ktorým by AI hudbu vždy odhalil. Môže si však všímať viacero signálov: či má interpret reálnu históriu, koncerty, sociálne siete, vydavateľa, kredity autorov a producentov, alebo či ide o anonymný profil s veľkým množstvom podobných skladieb vydaných v krátkom čase. Pomôcť môže aj nákup hudby alebo merchu priamo od interpreta, sledovanie oficiálnych profilov a podpora koncertov.

Ani tieto kroky nevyriešia otázku transparentnosti za poslucháča. Kľúčové bude, či veľké platformy zavedú zrozumiteľné označovanie AI obsahu a zároveň nastavia pravidlá tak, aby nepoškodili legitímnych autorov, ktorí AI používajú len ako nástroj pri vlastnej tvorbe.