World Athletics mení pravidlá pre supertopánky v atletike

Rada World Athletics schválila 19. marca 2026 nové pravidlá pre atletickú obuv, ktoré platia od 20. apríla 2026. Federácia nimi ďalej nastavuje hranicu medzi povolenou inováciou a technologickou výhodou, ktorá by mohla skresľovať výsledky. Téma sa netýka iba elity, pretože karbónové modely a vysoké penové podrážky dnes kupujú aj rekreační bežci.

Nové znenie Athletic Shoe Regulations nadväzuje na pravidlá, ktoré World Athletics začala zásadne upravovať po sporoch okolo takzvaných supertopánok. Podľa dokumentu World Athletics nejde iba o jeden technický parameter, ale o celý režim schvaľovania, používania a kontroly obuvi v súťažiach.

Podstata pravidiel je jednoduchá: atlét môže súťažiť v obuvi, ktorá neprekračuje technické limity a zároveň je riadne schválená pre danú disciplínu. World Athletics tým chráni porovnateľnosť výkonov, pretože v špičkovej atletike môžu o rekorde, medaile alebo limite rozhodovať sekundy a niekedy aj stotiny sekundy.

Federácia prvý veľký zásah oznámila 31. januára 2020. Vtedy zaviedla pravidlo, že súťažná topánka musí byť od 30. apríla 2020 dostupná na otvorenom trhu najmenej štyri mesiace pred použitím v súťaži, inak sa považuje za prototyp. Podľa World Athletics tým chcela zabrániť situácii, v ktorej by niektorí pretekári štartovali v uzavretých vývojových modeloch nedostupných konkurencii.

Rovnaký balík pravidiel z roku 2020 stanovil aj technické limity. Pri cestnej obuvi World Athletics uviedla hranicu podrážky do 40 milimetrov a najviac jednu pevnú zabudovanú platňu alebo čepeľ. Pri tretrách bola vtedy uvedená hranica 30 milimetrov.

Od roku 2022 federácia pravidlá ďalej spresňovala. Konsolidované pravidlá účinné od 1. januára 2022 upravili rozsah súťaží, medicínske úpravy obuvi, kontroly a sankcie. Podľa World Athletics zároveň zakázali zabudované snímacie alebo inteligentné technológie a od 1. novembra 2024 zjednodušili limity v dráhových a technických disciplínach na 20 milimetrov.

Pre diváka je dôležité najmä to, že pravidlá neriešia iba značku alebo cenu topánky. Sledujú hrúbku podrážky, počet pevných platní, dostupnosť modelu na trhu, účel použitia a disciplínu, v ktorej sa obuv používa. Rovnaký model nemusí byť automaticky povolený všade, pretože nároky cestného maratónu, dráhovej päťtisícky a technickej disciplíny sa v pravidlách líšia.

Schvaľovanie má verejnú podobu cez online nástroj Shoe Check, dostupný na certcheck.worldathletics.org. World Athletics pri jeho spustení v júni 2024 uviedla, že databáza obsahovala viac než 700 modelov cestnej aj dráhovej obuvi. Podľa tlačovej správy federácie aplikácia ukazuje, či je model schválený pre konkrétnu disciplínu, odkedy je dostupný na kúpu a či ide o vývojovú obuv.

Práve kategória vývojovej obuvi je pre férovosť citlivá. Development shoes sa podľa World Athletics nesmú používať na podujatiach World Athletics Series ani na olympijských hrách. Federácia tým ponecháva výrobcom priestor na testovanie, ale zároveň bráni tomu, aby sa najväčšie podujatia rozhodovali v topánkach, ku ktorým nemajú ostatní reálny prístup.

Kontrola v praxi môže prebiehať pred súťažou aj po výkone, najmä ak ide o rekord, limit alebo výsledok vstupujúci do rebríčkov. Z pravidiel World Athletics vyplýva, že rozhodujúci nie je len názov modelu, ale aj konkrétna verzia a jej použitie v disciplíne. To je podstatné, pretože výrobcovia často predávajú viac podobných modelov s rozdielnou výškou peny, platňou alebo určením.

Supertopánky fungujú najmä kombináciou ľahkej pružnej peny, tuhej platne a geometrie podrážky, ktorá pomáha pri odvaľovaní chodidla. Neznamená to, že topánka bežca sama zrýchli, ale môže znížiť energetickú náročnosť behu. Systematický prehľad v časopise BMC Sports Science, Medicine and Rehabilitation uvádza, že predchádzajúce štúdie opakovane zaznamenali zlepšenie bežeckej ekonomiky približne o 2,6 až 4,2 percenta pri pokročilých technológiách obuvi.

Podobne systematický prehľad a metaanalýza dostupná cez PubMed Central uvádza, že karbónová obuv znižovala energetický náklad behu. Pri ukazovateli running economy vyšla priemerná zmena približne mínus 2,88 percenta. Taký údaj však neznamená, že každý bežec automaticky zlepší výsledný čas o rovnaké percento.

Rozdiel medzi laboratórnym benefitom a výsledkom v pretekoch je pre hobby bežcov kľúčový. Elitný maratónec vie využiť vysokú návratnosť peny, stabilitu platne a presný rytmus kroku inak než rekreačný bežec, ktorý strieda beh s chôdzou alebo beží v tempe, na ktoré topánka nebola primárne navrhnutá. Výkon ovplyvňuje aj hmotnosť, technika, sila lýtok, tréningový objem a schopnosť udržať tempo.

Na Slovensku je to praktická téma, pretože beh patrí medzi najrozšírenejšie amatérske športy a drahé karbónové modely sa bežne objavujú na polmaratónoch, maratónoch aj firemných behoch. Pre elitných atlétov a atlétky sú pravidlá dôležité najmä v súťažiach, ktoré vstupujú do systému World Rankings alebo sa riadia pravidlami World Athletics. Pri bežných hobby podujatiach sa rovnaká úroveň kontroly nemusí uplatňovať, preto nemožno automaticky predpokladať, že každý lokálny beh rieši obuv rovnako.

Pre rekreačného bežca je rozumné začať nie pri reklame, ale pri cieli. Ak niekto trénuje na prvý desaťkilometrový beh, často mu viac pomôže pohodlná tréningová obuv, pravidelnosť a prevencia zranení než najdrahší pretekársky model. Ak sa pripravuje na maratón a už má stabilnú techniku aj objem, karbónová obuv môže dávať väčší zmysel, no stále ju treba vyskúšať v tréningu a nie až v deň štartu.

Marketing výrobcov často pracuje s číslami o úspore energie, no pravidlá World Athletics ukazujú, že technológia už nie je iba otázkou komfortu. V elitnej atletike sa stala súčasťou regulácie podobne ako materiál výstroja v iných športoch. Pre fanúšika to znamená, že pri rekordoch a limitoch nestačí sledovať iba čas, ale aj to, či výkon vznikol v schválenej a porovnateľnej obuvi.

Otvorenou otázkou zostáva, ako dôsledne budú pravidlá kontrolovať organizátori mimo najvyššej úrovne a ako rýchlo budú výrobcovia posúvať nové modely k hranici povolených limitov.