AI podvody nútia Slovákov overovať hlas aj bankové správy

Umelá inteligencia zlepšila staré podvodné schémy tak, že už nemusia pôsobiť lacno ani cudzo. Národná banka Slovenska upozorňuje na deepfake videá pri falošných investíciách, zneužívanie známych osôb a značiek aj na podvody, ktoré sa šíria cez sociálne siete. Pre bežného používateľa je preto dôležitejšie overovať identitu volajúceho, správu či investičnú ponuku než spoliehať sa na zlú slovenčinu alebo podozrivý vzhľad stránky.

Podvodníci už nepotrebujú len hromadný e-mail s chybami a odkazom na falošnú stránku. Generatívna AI im umožňuje vytvoriť osobnejší text, presvedčivejší hlasový odkaz, upravené video alebo investičnú reklamu, ktorá používa tvár známej osoby. Národná banka Slovenska v upozornení z januára 2024 uviedla, že takéto deepfake videá už testujú obozretnosť spotrebiteľov aj na Slovensku.

Najviditeľnejšie sú falošné investície. Používateľ na sociálnej sieti vidí video alebo reklamu, v ktorej údajne vystupuje známa verejná osoba, televízna značka, banka alebo štátna inštitúcia. Po kliknutí často nasleduje formulár, telefonát a tlak na rýchly vklad. NBS upozorňuje, že podvodníci zneužívajú dôveryhodné značky a verejne známe osoby najmä cez sociálne siete a video platformy.

Dôležitá zmena je v kvalite spracovania. NBS v tom istom upozornení uviedla, že zlý alebo mechanický preklad už nie je spoľahlivým znakom podvodu, pretože automatické preklady sú dnes kvalitné. To znamená, že veta bez gramatickej chyby, slovenské oslovenie a profesionálne pôsobiaca grafika už samy osebe nehovoria, že ide o bezpečnú ponuku.

AI posúva aj telefonické podvody. Pri klonovaní hlasu stačí útočníkovi krátka nahrávka z videa, hlasovej správy alebo sociálnej siete. Výsledkom môže byť hovor, ktorý znie ako člen rodiny, nadriadený alebo kolega a žiada urgentnú platbu, kód z SMS alebo presun peňazí. Federal Trade Commission, americký spotrebiteľský a regulačný úrad, pri podobných prípadoch odporúča nebrať príbeh automaticky ako pravdivý a zavolať späť na číslo, ktoré človek už pozná, prípadne si situáciu overiť cez iného člena rodiny.

Rovnaký princíp platí pri údajných telefonátoch z banky, polície alebo centrálnej banky. Ak volajúci tvrdí, že peniaze treba rýchlo presunúť na bezpečné miesto, treba spozornieť. Národná banka Slovenska na stránke Pozor na podvody výslovne uvádza, že „bezpečný účet“ je podvodný konštrukt a NBS nikdy nežiada údaje ku karte alebo účtu.

Podvod pritom nemusí začať telefonátom. Federal Bureau of Investigation vo varovaní z roku 2025 uviedla, že útočníci používajú textové správy aj AI-generované hlasové správy na vydávanie sa za vysokopostavené osoby. Cieľom býva získať autentifikačné kódy, osobné údaje alebo vylákať prevod peňazí.

Na Slovensku je podstatné najmä to, že útok môže prísť cez kanály, ktoré ľudia používajú denne: Facebook, WhatsApp, Messenger, SMS, telefonát alebo bankovú aplikáciu. Podvodník môže kombinovať viac krokov naraz. Najprv pošle správu, potom zavolá a následne pošle odkaz na aplikáciu alebo stránku, ktorá má vyzerať ako bankové overenie.

NBS vo svojej správe o ochrane spotrebiteľa uviedla, že počet sťažností súvisiacich s podvodmi sa v roku 2023 takmer zdvojnásobil z 83 na 152. Celkovo vtedy centrálna banka prijala 1 720 sťažností na subjekty finančného trhu. V správe zároveň uviedla, že podvodníci už používajú aj umelú inteligenciu.

Rozsah rizika ukazuje aj prípad z Hongkongu. Tamojšie úrady zdokumentovali prípad, v ktorom zamestnanec po phishingovom e-maile a deepfake videokonferencii autorizoval prevody približne 200 miliónov hongkonských dolárov na päť miestnych účtov. Informovala o tom vláda Hongkongu v odpovedi k boju proti podvodom využívajúcim deepfake technológie.

Pre bežného používateľa z toho vyplýva jednoduché pravidlo: netreba sa snažiť uhádnuť, či hlas alebo video je pravé, ale treba overiť požiadavku iným kanálom. Ak údajný syn, rodič alebo kolega žiada peniaze, treba hovor ukončiť a zavolať mu späť na uložené číslo. Ak sa niekto vydáva za banku, treba použiť oficiálnu infolinku z aplikácie alebo webu banky, nie číslo nadiktované v hovore.

Riziko znižujú aj nastavenia v mobile a aplikáciách. Nejde o jednorazovú ochranu, ale o viac malých bariér, ktoré útočníkovi sťažia ďalší krok. Používateľ by si mal skontrolovať najmä tieto veci:

• zapnuté dvojfaktorové overenie v e-maile, sociálnych sieťach a messengeroch,
• silný zámok obrazovky a biometrické overenie tam, kde ho zariadenie podporuje,
• zákaz inštalácie aplikácií z neznámych zdrojov, ak ich človek vedome nepoužíva,
• aktualizovaný operačný systém a bankové aplikácie,
• obmedzené zobrazovanie osobných informácií na verejných profiloch,
• kontrolu pripojených zariadení a aktívnych relácií v účtoch Google, Apple, Facebook, WhatsApp alebo Messenger.

Dôležité je aj to, čo človek nikdy neposiela. PIN, celé údaje z platobnej karty, heslá ani jednorazové kódy z SMS alebo aplikácie nepatria do telefonátu, chatu ani formulára z odkazu. NBS upozorňuje, že podvodníci môžu obete navádzať aj na inštaláciu aplikácií, ktoré zachytávajú heslá, PIN a bankové SMS.

Pri investičnej ponuke treba spomaliť ešte pred prvou platbou. Varovným signálom nie je iba gramatická chyba, ale najmä sľub rýchleho a istého výnosu, tlak na okamžité rozhodnutie, požiadavka na vzdialený prístup do počítača alebo telefonát po registrácii cez reklamu na sociálnej sieti. Ak sa ponuka tvári ako produkt banky, známej firmy alebo štátu, treba ju overiť na oficiálnej stránke danej inštitúcie, nie cez odkaz z reklamy.

Po podozrivom hovore alebo správe rozhodujú prvé minúty. Ak človek neposlal peniaze ani údaje, mal by komunikáciu ukončiť, neklikať na odkazy a kontaktovať údajného odosielateľa cez známy kanál. Ak už zadal údaje ku karte, prihlasovacie údaje alebo autorizačný kód, mal by okamžite kontaktovať banku cez oficiálnu linku, zablokovať kartu alebo prístup podľa možností banky a zmeniť heslá z iného, dôveryhodného zariadenia.

Ak už peniaze odišli, treba situáciu riešiť s bankou a políciou čo najskôr. Používateľ by si mal uložiť čísla, správy, odkazy, názvy profilov, potvrdenia o platbe a čas udalosti. Tieto údaje môžu pomôcť pri blokovaní ďalších transakcií aj pri vyšetrovaní.

European Parliamentary Research Service, analytický útvar Európskeho parlamentu, vo svojom prehľade k scam callom uvádza, že generatívna AI uľahčuje krádež identity, phishing aj investičné podvody. Dokument pripomína, že technológia nezmenila cieľ útoku, ale znížila náklady na presvedčivé napodobnenie človeka alebo značky.

Slabým miestom preto zostáva rutina používateľa. Ak rodina, firma alebo skupina kolegov nemá jednoduché pravidlo na overenie urgentnej žiadosti o peniaze, podvodník môže využiť práve tlak a prekvapenie. Ďalšou otvorenou otázkou je, ako rýchlo budú banky, operátori a platformy vedieť pri podobných útokoch overovať podozrivé kontakty ešte skôr, než používateľ potvrdí platbu.