Kliešte ohrozujú ľudí aj v parkoch a záhradách

Riziko prisatia kliešťa sa netýka len lesa ani horskej turistiky. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zverejnili 3. júna 2026 aktualizované mapy prenášačov chorôb v Európe vrátane kliešťov. Pre slovenské rodiny to znamená najmä praktickú otázku, ako sa chrániť pri prechádzke v parku, práci v záhrade alebo víkende na chate.

Aktualizované mapy vychádzajú z dát európskeho projektu VectorNet, ktorý sleduje výskyt prenášačov chorôb. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) ich zverejnili ako pomôcku pre verejné zdravotníctvo aj pre krajiny, ktoré potrebujú sledovať zmeny v rozšírení vektorov. Pre bežného človeka je dôležité najmä to, že kliešte netreba spájať iba s hustým lesom.

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) upozorňuje, že veľa ľudí si kliešťa prinesie z vlastnej záhrady alebo zo svojho susedstva. Britská verejná zdravotná služba NHS podobne uvádza, že kliešte žijú v lesoch a vysokej tráve, ale aj v mestských parkoch a záhradách. Rizikovým miestom preto môže byť aj okraj trávnika, kríky pri dome, neudržiavaná časť dvora alebo chodník, po ktorom sa pravidelne venčí pes.

Kliešte vyhľadávajú vlhkejšie a tienisté prostredie s vegetáciou, kde sa môžu zachytiť na človeka alebo zviera. V praxi preto nestačí kontrolovať sa iba po celodennej túre. Rovnaký návyk má zmysel po práci v záhrade, kosení vyššej trávy, zbieraní ovocia, pobyte na chate či po pikniku v mestskom parku.

Najčastejšie sa pri kliešťoch spomínajú dve odlišné choroby: lymská borelióza a kliešťová encefalitída. ECDC uvádza, že lymská borelióza je bakteriálna infekcia a väčšinu prípadov možno úspešne liečiť niekoľkotýždňovou antibiotickou liečbou. Proti lymskej borelióze podľa ECDC v súčasnosti nie je dostupná vakcína.

Kliešťová encefalitída je iný problém. ECDC uvádza, že postihuje centrálny nervový systém, prenáša sa prisatím infikovaného kliešťa alebo konzumáciou nepasterizovaných infikovaných mliečnych výrobkov. Proti kliešťovej encefalitíde existuje vakcína, no ECDC zároveň pripomína, že neexistuje špecifická antivírusová liečba.

Aj preto má očkovanie v tejto téme osobitné miesto. Slovenské zdravotné poisťovne v roku 2026 naďalej komunikujú príspevky na vakcínu proti kliešťovej encefalitíde. Všeobecná zdravotná poisťovňa uvádza, že jej poistenci si môžu dať preplatiť polovicu ceny vakcíny; v roku 2025 tento príspevok využilo 10 552 poistencov.

Dôvera zdravotná poisťovňa uvádza, že príspevok predstavuje 50 % z celkovej ceny troch dávok, pričom poistenec musí absolvovať kompletnú základnú očkovaciu schému. Union zdravotná poisťovňa na svojom webe takisto uvádza príspevok do výšky 50 % ceny a pripomína aj možnosť nákazy cez surové mlieko od domácich zvierat. Presné podmienky sa môžu líšiť podľa poisťovne, preto má zmysel overiť si ich ešte pred očkovaním alebo nákupom vakcíny.

Prevencia sa začína ešte pred odchodom von. Svetová zdravotnícka organizácia pre Európu odporúča pri pobyte v rizikovom prostredí vhodné oblečenie, repelenty a vyhýbanie sa vysokej tráve či hustej vegetácii, ak je to možné. CDC odporúča aj oblečenie a výstroj ošetrené permetrínom v koncentrácii 0,5 %, vždy však podľa návodu a s ohľadom na pravidlá používania konkrétneho prípravku.

Po návrate zvonka je rozhodujúca kontrola tela. CDC odporúča skontrolovať celé telo aj po pobyte vo vlastnom dvore. Pozornosť si zaslúžia najmä miesta, kde je koža tenšia alebo kde sa kliešť ľahšie ukryje: podpazušie, slabiny, okolie pásu, zákolenné jamky, krk, vlasová časť hlavy a oblasť za ušami.

CDC uvádza, že sprcha do dvoch hodín po návrate zvonka môže znížiť riziko lymskej boreliózy a zároveň pomôže nájsť neprisaté kliešte. Pri oblečení odporúča vysušiť suché veci na vysokej teplote aspoň 10 minút, aby sa kliešte usmrtili. Ak je oblečenie vlhké alebo špinavé a treba ho prať, účinnosť závisí aj od teploty vody a následného sušenia.

Ak sa kliešť prisaje, dôležité je odstrániť ho čo najskôr a správnym spôsobom. Regionálna kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie WHO Europe odporúča použiť jemnú pinzetu, chytiť kliešťa čo najbližšie pri koži a vytiahnuť ho rovno nahor bez točenia. WHO Europe neodporúča kliešťa páliť ani potierať vazelínou, olejom či lakom.

Po odstránení je vhodné miesto umyť alebo vydezinfikovať a sledovať ďalší vývoj. Samotné začervenanie krátko po vybratí môže byť lokálnou reakciou kože, no zhoršovanie príznakov netreba bagatelizovať. NHS odporúča vyhľadať lekára najmä vtedy, ak sa po uhryznutí objaví kruhovitá vyrážka alebo chrípkové príznaky v nasledujúcich týždňoch až mesiacoch.

Pri kliešťovej encefalitíde ECDC uvádza, že príznaky sa objavia v priemere približne po siedmich dňoch a ochorenie môže mať typicky dve fázy. Prvá môže pripomínať chrípku, druhá môže zasiahnuť centrálny nervový systém. Pri horúčke, silnej bolesti hlavy, stuhnutosti šije, neurologických príznakoch alebo zhoršujúcom sa stave treba kontaktovať lekára bez odkladania.

Praktické odporúčania sa líšia podľa toho, ako často sa človek pohybuje v rizikovom prostredí. Rodina, ktorá trávi leto na chate, má psa a deti sa hrajú v tráve, má iný rizikový profil ako človek, ktorý chodí iba po upravených chodníkoch v meste. O očkovaní proti kliešťovej encefalitíde sa preto oplatí hovoriť s lekárom najmä pri pravidelnom pobyte v prírode, v záhradách, chatových oblastiach alebo regiónoch, kde sa ochorenie vyskytuje.

Mýtom je predstava, že kliešť padá zo stromu alebo že problém vyrieši iba dlhý rukáv. Riziko znižuje kombinácia krokov: rozumný výber trasy, vhodné oblečenie, repelent, kontrola tela, rýchle odstránenie kliešťa a pri kliešťovej encefalitíde aj zváženie očkovania. Slovenským čitateľom zostáva otvorená najmä otázka aktuálnych regionálnych dát za leto 2026, ktoré by presnejšie ukázali, kde sa riziko v jednotlivých okresoch mení najrýchlejšie.