Úrad pre dohľad prepočítava sieť ambulancií: okresy tlačí nedostatok praktikov a starnutie pediatrov
Nedostatok všeobecných lekárov a pediatrov zhoršuje dostupnosť starostlivosti v regiónoch. Rozhoduje vek lekárov, odchody do dôchodku aj kapacity okresov.
Slovensku stále chýbajú stovky všeobecných lekárov pre dospelých a desiatky pediatrov, no pacienti to nepociťujú rovnako v každom okrese. Problém zhoršuje vysoký vek ambulantných lekárov, odchody do dôchodku a slabší záujem mladých lekárov o periférne regióny. Pri dospelých rastie tlak aj pre starnutie obyvateľstva, pri pediatroch do výpočtov vstupuje nižšia pôrodnosť.
Inštitút pre stratégie a analýzy v septembri 2024 uviedol, že v januári toho istého roka chýbalo vo verejnej minimálnej sieti 533 všeobecných lekárov z 2 444 miest a 236 pediatrov z 1 152 potrebných miest. Analýza hovorila o približne pätinovom výpadku v primárnej starostlivosti, teda v časti systému, kam pacient prichádza ako prvý.
Novšie mapové spracovanie Denníka N zo začiatku januára 2026 uvádza, že na Slovensku chýba 358 všeobecných lekárov pre dospelých a v Bratislave 17. Rozdiel oproti starším číslam nemusí znamenať, že problém zmizol. Údaje závisia od metodiky, od toho, či sa hodnotí minimálna alebo optimálna sieť, a od toho, ako sa počítajú lekárske miesta, ambulancie a spádové územia.
Pre pacienta je dôležitejšie niečo iné: či ho v jeho meste alebo okolí vôbec niekto zoberie do kapitácie, teda do dlhodobej starostlivosti. Ak ambulancia skončí a v okrese už pracujú lekári s naplnenými kartotékami, pacient síce formálne má nárok na zdravotnú starostlivosť, no v praxi obvoláva viac ambulancií, cestuje ďalej alebo čaká na pridelenie cez zdravotnú poisťovňu.
Najväčším rizikom je vek lekárov. Podľa Inštitútu pre stratégie a analýzy bol priemerný vek všeobecných lekárov 57 rokov a 39 percent z nich bolo v dôchodkovom veku. Pri pediatroch bol priemerný vek 60 rokov a v dôchodkovom veku bolo 47 percent lekárov.
To znamená, že sieť sa môže zhoršiť aj bez náhleho poklesu počtu ambulancií. Stačí, aby niekoľko starších lekárov v jednom regióne skončilo bez nástupcu. V menších okresoch môže mať odchod jednej ambulancie väčší dopad než v krajskom meste, kde je väčšia ponuka lekárov, nemocníc a dopravných spojení.
Rozdiel medzi dospelými a deťmi je aj demografický. Pri všeobecných lekároch pre dospelých rastie potreba starostlivosti s vyšším počtom seniorov, chronických pacientov a ľudí, ktorí potrebujú pravidelné kontroly, predpisy liekov či odporúčania k špecialistom. Pri pediatroch do výpočtov vstupuje pokles pôrodnosti, no ten problém sám nevyrieši, lebo veľká časť pediatrov je blízko dôchodku alebo už v dôchodkovom veku.
Štatistický úrad Slovenskej republiky uviedol, že v roku 2024 sa na Slovensku narodilo 46 241 živých detí, čo bolo o 2 386 menej než v roku 2023. Menej narodených detí môže časom znížiť tlak na niektoré pediatrické ambulancie, ale nerieši okresy, kde lekár chýba už dnes alebo kde sa ordinácia drží len vďaka staršiemu lekárovi.
Vyťaženosť ambulancií ukazujú aj údaje Národného centra zdravotníckych informácií. V Zdravotníckej ročenke Slovenskej republiky 2024 uvádza, že v ambulanciách všeobecného lekárstva bolo takmer 17,3 milióna návštev a na jedno lekárske miesto pripadalo približne 9 528 návštev ročne. V pediatrických ambulanciách bolo takmer 5,6 milióna návštev a na jedno lekárske miesto pediatra približne 6 606 návštev ročne.
Takéto čísla nevysvetľujú všetko, lebo návšteva môže znamenať preventívnu prehliadku, akútny stav, administratívny úkon aj dlhšie sledovanie chronického pacienta. Ukazujú však, že výpadok jedného lekárskeho miesta sa rýchlo prenesie na ostatné ambulancie. Tie potom častejšie odmietajú nových pacientov, skracujú ordinačné možnosti alebo presúvajú časť komunikácie na sestry, telefón a elektronické žiadosti.
Regionálny rozmer problému potvrdzuje aj OECD, podľa ktorej sú v mnohých krajinách vrátane Slovenska rozdiely v hustote lekárov medzi mestskými a vidieckymi oblasťami obzvlášť veľké. V praxi to znamená, že rovnaký celoslovenský počet lekárov môže vyzerať prijateľne v tabuľke, ale zle v okrese, kde sa ambulancie sústreďujú v jednom meste a okolité obce zostávajú odkázané na dochádzanie.
Štát sa problém snaží riešiť najmä cez plánovanie siete, rezidentské vzdelávanie a finančné stimuly na otvorenie alebo prevzatie ambulancie. Najvyšší kontrolný úrad SR však pri rezidentskom programe, ktorý ministerstvo zdravotníctva spustilo v roku 2014, konštatoval, že strategický cieľ riešiť kritickú situáciu v počte všeobecných lekárov splnil len čiastočne. Program teda pomohol vychovať časť lekárov, no nedokázal zabezpečiť, aby ich bolo dosť tam, kde ich regióny najviac potrebujú.
Dôvodom nie sú len peniaze. Mladý lekár pri otvorení ambulancie rieši priestory, sestru, prístroje, informačný systém, zmluvy so zdravotnými poisťovňami, administratívu aj riziko, či sa mu podarí získať dostatok pacientov. V periférnom okrese môže byť dotácia dôležitá, ale nemusí stačiť, ak obec nevie ponúknuť priestory, ak chýba personál alebo ak lekár nemá istotu dlhodobej udržateľnosti ambulancie.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zároveň prechádza na vyhodnocovanie optimálnej siete. Podľa úradu bol rok 2025 prechodným obdobím a optimálna sieť sa pilotne vyhodnocovala k 1. septembru 2025 podľa vyhlášky č. 42/2025. To je podstatné, lebo minimálna sieť určuje spodnú hranicu dostupnosti, zatiaľ čo optimálna sieť má lepšie ukazovať reálnu potrebu ambulancií v území.
Pre samosprávy z toho vyplýva praktická úloha. Obec alebo mesto nevie samo vychovať lekára, ale môže pripraviť priestory, pomôcť s nájmom, hľadať sestru, rokovať so zdravotnými poisťovňami a vytvárať podmienky pre lekára, ktorý zvažuje prevzatie ambulancie. V menších regiónoch často rozhodujú práve tieto konkrétne podmienky, nie iba celoslovenská výzva z ministerstva.
Pacient má pri strate lekára obmedzené možnosti, ale nemá zostať bez postupu. Najprv môže osloviť ambulancie v okolí a svoju zdravotnú poisťovňu, ktorá má povinnosť pomôcť mu s dostupnosťou zazmluvnenej starostlivosti. Ak problém presahuje jednotlivca a týka sa väčšej obce alebo okresu, tlak sa presúva na samosprávu, kraj a štátne plánovanie siete.
Najbližším testom bude, či nové vyhodnocovanie optimálnej siete ukáže nielen chýbajúce miesta v tabuľke, ale aj okresy, kde sa spojil deficit lekárov, vysoký vek ambulancií a slabá šanca nájsť nástupcu.