Na hraniciach EÚ začali platiť nové azylové pravidlá

V Európskej únii sa od 12. júna 2026 uplatňuje pakt o migrácii a azyle, teda nový balík pravidiel pre preverovanie ľudí na vonkajších hraniciach, azylové konania a zdieľanie zodpovednosti medzi štátmi. Podľa Európskej komisie má obmedziť improvizáciu pri migračnom tlaku a zaviesť jednotnejší postup v celej Únii. Pre Slovensko je dôležité najmä to, že zmeny sa dotýkajú fungovania Schengenu, evidencie prichádzajúcich osôb a európskych pravidiel solidarity.

Pakt o migrácii a azyle nie je jeden zákon, ale balík 10 legislatívnych aktov, ktoré menia viac častí azylového systému naraz. Politická dohoda medzi Radou Európskej únie a Európskym parlamentom prišla v decembri 2023, Európsky parlament balík schválil v apríli 2024 a Rada Európskej únie ho formálne prijala v máji 2024, uvádzajú Európska komisia a Rada Európskej únie. Právne akty nadobudli účinnosť v júni 2024, no podľa Európskej komisie mali štáty dvojročné prechodné obdobie na prípravu.

Čo sa mení na vonkajších hraniciach

Najviditeľnejšia zmena sa týka príchodu ľudí na vonkajšie hranice Európskej únie. Podľa nariadenia o screeningu musia štáty vykonať identifikáciu a bezpečnostné, zdravotné aj zraniteľnostné kontroly. V praxi to znamená, že ešte na začiatku konania majú úrady rýchlejšie zistiť, kto človek je, či predstavuje bezpečnostné riziko a aký postup sa naňho použije.

Pre čitateľa to nie je len technická zmena v papieroch. Nový systém má znížiť priestor na rozdielne postupy medzi krajinami a obmedziť stav, keď jedna krajina registruje ľudí prísne a iná voľnejšie. Práve tieto rozdiely sa v minulosti prenášali ďalej do schengenského priestoru a vytvárali napätie medzi štátmi, ktoré nemajú vonkajšiu hranicu Únie, ale následky cítia aj tak.

Európska komisia v správe z mája 2026 uviedla, že väčšina členských štátov bola na ceste prispôsobiť národnú legislatívu, zaviesť povinný screening a hraničné procedúry a pripraviť prijímacie kapacity. To však ešte neznamená, že systém bude bez problémov fungovať od prvého dňa. Reálny test príde až v situácii väčšieho tlaku na hraniciach.

Eurodac má väčšiu úlohu než doteraz

Druhá veľká zmena sa týka systému Eurodac. Podľa Európskej komisie sa mení na plnohodnotnú azylovú a migračnú databázu, ktorá má pomáhať pri identifikácii osôb, sledovaní sekundárnych pohybov medzi členskými štátmi a aj pri návratovej politike. Sekundárny pohyb v tomto prípade znamená, že človek po registrácii v jednej krajine pokračuje ďalej do inej.

Pre štáty Schengenu je to dôležité, pretože databáza má zjednotiť, kto a kde bol zaevidovaný a aký postup sa pri ňom začal. Ak budú údaje presnejšie a prístupnejšie pre príslušné orgány, EÚ chce jednoduchšie určovať, ktorý štát je za konkrétny prípad zodpovedný. To je podstatné najmä v priestore bez pravidelných kontrol na vnútorných hraniciach.

Komisia zároveň uvádza, že pri maloletých evidovaných od veku 6 rokov majú platiť dodatočné záruky. Únia tým spája širší zber a využitie údajov s vyššou ochranou citlivej skupiny. Aj preto bude dôležité, ako si jednotlivé štáty nastavia technické postupy a kontrolu práce s údajmi v praxi.

Zodpovednosť medzi štátmi sa má deliť inak

Pakt nemení len hraničné kontroly a databázy. Jeho podstatou je aj nový model, podľa ktorého sa má medzi členskými štátmi deliť zodpovednosť za migráciu a azyl. Európska komisia zdôrazňuje, že cieľom je spojiť prísnejšie pravidlá na hraniciach s mechanizmom solidarity medzi krajinami.

V preklade do bežnej reči to znamená, že štáty na vonkajšej hranici by pri väčšom tlaku nemali zostať odkázané samy na seba a ostatné krajiny majú niesť časť zodpovednosti podľa spoločných pravidiel. EÚ sa tým snaží nahradiť ad hoc politické spory systémom, ktorý bude vopred nastavený. Práve táto časť paktu býva v členských krajinách politicky najcitlivejšia, pretože sa dotýka otázky, koľko povinností má niesť každá vláda a čo presne znamená solidarita v praxi.

Pre slovenskú debatu je dôležité, že pakt nestavia len na bezpečnosti, ale aj na predvídateľnosti. Krajiny Schengenu totiž potrebujú vedieť nielen to, kto prichádza na hranice Únie, ale aj to, kto za daného človeka nesie procesnú zodpovednosť a akú pomoc môže očakávať štát pod tlakom. Bez takýchto pravidiel sa migračná politika ľahko vracia k núdzovým riešeniam a sporom medzi vládami.

Pre Slovensko pôjde skôr o nepriamy dopad

Slovensko nepatrí medzi krajiny, ktoré by patrili k hlavným vstupným bodom migrantov do Európskej únie. Eurostat uvádza, že v roku 2024 bola miera prvých žiadateľov o azyl na Slovensku medzi najnižšími v EÚ, na úrovni 0 na 1 000 obyvateľov. To naznačuje, že domáci dopad paktu sa bude skôr týkať fungovania európskeho systému než prudkého rastu počtu azylových konaní na Slovensku.

Napriek tomu zmeny nie sú pre Bratislavu okrajovou témou. Slovensko je súčasťou schengenského priestoru, a preto má záujem na tom, aby vonkajšie hranice Únie fungovali podľa rovnakých pravidiel a aby evidencia prichádzajúcich osôb bola presnejšia. Ak bude screening a databáza Eurodac fungovať lepšie, môže to znížiť napätie vnútri Schengenu a obmedziť spory o to, či si niektoré krajiny svoju časť práce plnia dostatočne.

Praktický dopad na Slovensko bude preto najmä administratívny, bezpečnostný a politický. Administratívny v tom, že aj slovenské úrady budú musieť pracovať s novými európskymi postupmi a údajmi. Bezpečnostný v tom, že jednotnejšia evidencia a skoršie preverovanie na hraniciach má posilniť kontrolu nad tým, kto vstupuje do priestoru voľného pohybu. A politický v tom, že každá debata o migrácii sa bude po novom viesť už nie len cez národné postoje, ale aj cez konkrétne európske pravidlá, ktoré začali platiť.

Otvorenou otázkou zostáva, ako bude Slovensko technicky a personálne pripravené na nové procesy po 12. júni 2026 a ako sa pri prvom väčšom tlaku na hraniciach ukáže, či mechanizmus solidarity medzi štátmi funguje aj mimo papierových pravidiel.