Žilinský literárny festival spája knihy s koncertmi a detským programom

Žilinský literárny festival sa v roku 2026 uskutoční od 17. do 19. septembra v Novej synagóge v Žiline. Podľa Slovenského literárneho centra pôjde o 23. ročník s debatami, koncertmi, workshopmi, detským programom a knižným trhom. Program naznačuje, že literárne podujatia dnes nesúťažia len známymi autormi, ale aj tým, či vedia pritiahnuť rodiny, školy a ľudí, ktorí bežne po knihe nesiahnu.

Festival nesie tému „Teraz je čas!“. Slovenské literárne centrum ju opisuje ako výzvu na reflexiu aktuálnych tém a naliehavých otázok dneška. Už samotná formulácia programu preto mieri ďalej než k tradičnému autorskému čítaniu.

Nie iba autorské čítania

Program podľa Slovenského literárneho centra spája debaty so slovenskými aj zahraničnými autormi, tematické diskusie, koncerty, workshopy, detský program a knižný trh. To je dôležitý posun aj pre návštevníka, ktorý nepozná mená spisovateľov po prvom plagáte. Na literárny festival dnes často nepríde kvôli jednej knihe, ale kvôli celému dňu, ktorý vie stráviť v meste.

V zverejnenej anotácii sa preto vedľa literatúry objavujú aj spoločenské témy. Medzi ohlásenými hosťami je Pavel Kosatík, hosť festivalu v diskusii o knihe Slovenské storočie. V programe je aj debata o tom, ako nástroje umelej inteligencie a sociálne siete menia naše životy, v ktorej vystúpia Samo Marec, hosť tejto diskusie, a Vladimír Šucha, spoludiskutujúci v rovnakom programe.

Takáto skladba je pre festival praktická. Rozširuje publikum aj na ľudí, ktorí si nechcú vyberať podľa literárnych cien či vydavateľstiev, ale podľa témy, ktorú práve riešia doma, v škole alebo v práci.

Literárny festival tým zároveň plní dve úlohy. Jedna je klasická: predstaviť autorov a nové knihy. Druhá je komunitná: vytvoriť miesto, kam sa oplatí prísť aj bez presného plánu a kde sa človek môže do čítania dostať cez rozhovor, hudbu alebo odporúčanie predajcu na knižnom trhu.

Čo z programu vyplýva pre rodičov a školy

Detský program a workshopy nie sú len doplnok pre sprievod návštevníkov. Sú to formáty, cez ktoré sa knihy predávajú jednoduchšie než cez klasickú besedu, pretože dieťa alebo rodič najprv príde na zážitok a až potom na autora. Pre učiteľov je podobný formát zaujímavý aj tým, že spája čítanie s diskusiou a s verejným priestorom, nie iba s povinným zoznamom kníh.

Pre školy je dôležité, že takýto program dáva žiakom reálny kontakt s autorom a s verejnou debatou. V praxi to býva účinnejšie než osamelé zadanie prečítať knihu doma, pretože čítanie dostane hlas, tvár a kontext. Aj bežný návštevník potom lepšie chápe, prečo festival neráta len s pravidelnými čitateľmi.

Takýto typ akcií má širší zmysel aj pri slabších čitateľských návykoch. Podľa Eurostatu v roku 2022 neprečítalo za predchádzajúcich 12 mesiacov ani jednu knihu 55,5 percenta mužov a 39,5 percenta žien v Európskej únii. To sú čísla, pri ktorých kultúrne podujatie nemôže nahradiť školu ani rodinu, ale môže znížiť bariéru prvého kontaktu s knihou.

Podobne nepríjemný je aj slovenský kontext v gramotnosti. Podľa OECD dosiahli dospelí na Slovensku v meraní PIAAC 2023 priemer 254 bodov v gramotnosti, čo je pod priemerom OECD. Keď festival postaví vedľa seba debatu, koncert, trh s knihami a program pre deti, nerieši tým len kultúrny víkend, ale aj otázku, ako dostať k textu ľudí, ktorí k nemu bežne nechodia.

Ako si vybrať program aj bez znalosti autorov

Pre bežného návštevníka je najpraktickejšie nepozerať sa najprv na meno hosťa, ale na typ programu. Práve v tom sa dnešné literárne festivaly odlišujú od starších formátov, ktoré stáli najmä na autorskom čítaní a podpisovaní kníh.

Pri výbere sa oplatí sledovať najmä tri veci:

• tému diskusie, ak človeka viac zaujíma spoločenský presah než samotná novinka v kníhkupectve,
• formát podujatia, lebo workshop alebo koncert býva prístupnejší pre návštevníka, ktorý na festivale ešte nebol,
• vekové zameranie programu, najmä ak rodičia plánujú deň s deťmi a nechcú improvizovať na mieste.

Aj preto má knižný trh na takýchto podujatiach väčší význam, než sa môže zdať. Človek, ktorý nepríde na konkrétnu debatu, si často odnesie aspoň výber kníh a kontakt na malé vydavateľstvo alebo lokálne kníhkupectvo. Pre regionálnu kultúru je to dôležité, pretože čítanie sa tým presúva z internetu späť do mesta a do osobného stretnutia.

Praktická výhoda takéhoto festivalu je aj v tom, že návštevník nemusí absolvovať celý program. Môže prísť len na jednu diskusiu, detský blok alebo koncert a stále získa pocit, čo sa dnes v literatúre a okolo nej rieši. To je rozdiel oproti podujatiam, ktoré rátajú len s úzkou skupinou zasvätených čitateľov.

Prečo to nie je len bratislavská téma

Fakt, že festival bude v Novej synagóge v Žiline, nie je len logistický detail. Pre slovenskú kultúru je dôležité, že podobné podujatia nevznikajú iba v Bratislave a nespoliehajú sa len na publikum z hlavného mesta. Pre čitateľa z regiónu to znamená, že nemusí cestovať za každou väčšou literárnou debatou desiatky kilometrov.

Nová synagóga v Žiline funguje ako kultúrny priestor, čo festivalu pomáha miešať diskusie s koncertmi a workshopmi bez toho, aby pôsobil ako uzavretá odborná konferencia. Práve takýto priestor je pre literárne podujatie dôležitý, ak chce osloviť aj ľudí, ktorí sa necítia byť súčasťou pravidelného čitateľského publika.

To má význam aj pre knižný trh. Autor, vydavateľ aj organizátor získavajú publikum mimo najužšieho mestského okruhu a knihy sa predávajú cez osobné odporúčanie, nie iba cez algoritmus e-shopu. Regionálne festivaly preto vedia fungovať ako vstupná brána k čítaniu aj pre ľudí, ktorí sa ku knihám dostávajú skôr príležitostne.

Zatiaľ však nie je jasné, koľko ďalších hostí a sprievodných podujatí organizátori ešte doplnia. Kým Slovenské literárne centrum nezverejní plný program a prípadné údaje o návštevnosti z minulých rokov, ostane otvorené, nakoľko sa Žilinskému literárnemu festivalu podarí osloviť aj ľudí mimo úzkeho knižného kruhu.