CBAM od januára mení dovoz, firmy musia žiadať autorizáciu

Mechanizmus uhlíkového vyrovnania na hranici EÚ, známy ako CBAM, od 1. januára 2026 prešiel z prechodnej fázy do definitívneho režimu. Podľa Európskej komisie to znamená, že dovozcovia vybraných uhlíkovo náročných tovarov už neriešia len vykazovanie emisií, ale aj autorizáciu a registráciu pri dovoze do Únie. Pre slovenské firmy je dôležité, že sa to môže premietnuť do ceny ocele, hliníka, hnojív či stavebných materiálov.

Z reportingu sa stáva tvrdšie pravidlo pre dovoz

CBAM, teda nové uhlíkové clo EÚ, má vyrovnať rozdiel medzi nákladmi na emisie pri výrobe v Európskej únii a pri dovoze z tretích krajín. Podľa Európskej komisie sa definitívny režim začal 1. januára 2026 po prechodnom období od 1. októbra 2023 do konca roka 2025, keď firmy najmä vykazovali emisie dovážaného tovaru.

Mechanizmus sa týka najmä cementu, hliníka, hnojív, železa a ocele, elektriny a vodíka, uvádza usmernenie Európskej komisie pre externé subjekty. V slovenskom kontexte ide o komodity, ktoré vstupujú do priemyslu, stavebníctva aj logistiky, takže zmena sa netýka len niekoľkých veľkých importérov.

Od januára 2026 už vstupuje do hry aj prístup do systému. Európska komisia uvádza, že pri dovoze CBAM tovaru nad 50 ton ročne musia mať dovozcovia alebo ich nepriami colní zástupcovia CBAM account number alebo referenčné číslo žiadosti o autorizáciu. Pre firmu to v praxi znamená, že si musí včas spočítať objem dovozu a preveriť, či sa už nedostáva do režimu, kde bez registrácie narazí na problém pri colnom odbavení.

Ako sa počíta uhlíková cena pri dovoze

Podstata mechanizmu je jednoduchšia než technické formuláre. Podľa portálu Access2Markets, ktorý prevádzkuje Európska komisia, má CBAM pokryť emisnú cenu, ktorú by výrobca zaplatil, keby bol tovar vyrobený podľa pravidiel EÚ. Cieľom je obmedziť situáciu, keď sa emisie len presunú mimo Únie, ale výrobok sa potom predá späť na európskom trhu lacnejšie.

Ak výrobca v krajine pôvodu už za uhlík platí, táto suma sa má pri mechanizme zohľadniť. V praxi sa tak nepočíta len hmotnosť zásielky a colný kód, ale aj obsiahnuté emisie a doklad o tom, či bola v krajine pôvodu zaplatená nejaká uhlíková cena. Práve tu môže vzniknúť problém: dovozca v EÚ je odkázaný na to, aké presné údaje mu dodá zahraničný partner.

To je aj dôvod, prečo sa z klimatického pravidla stáva obchodná a finančná téma. Ak firma nevie preukázať emisie alebo zaplatenú uhlíkovú cenu v krajine pôvodu, ťažšie si nastaví maržu, cenovú ponuku aj podmienky kontraktu. Pri materiáloch s nízkou maržou môže rozhodovať aj malý rozdiel v uhlíkovej cene.

Menšie firmy dostali výnimku, jadro systému ostalo

Rada EÚ 29. septembra 2025 schválila zjednodušenie CBAM v rámci balíka Omnibus I s cieľom znížiť administratívnu záťaž a náklady na plnenie pravidiel, uvádza Rada EÚ. Podľa tej istej inštitúcie má aj po zjednodušeniach zostať pokrytých približne 99 % obsiahnutých emisií v dovážanom CBAM tovare.

Súčasťou úprav je aj to, že približne 90 % importérov má zostať mimo režimu pre nízky objem dovozu. To je dôležité hlavne pre menšie podniky, ktoré dovážajú len občas alebo v malých objemoch. Na druhej strane, firmy naviazané na pravidelné dodávky ocele, hliníka, hnojív či cementu sa na túto úľavu spoliehať nemôžu, ak prekročia 50-tonový limit.

Najpraktickejší krok je preveriť si vlastné toky tovaru. Firma si už dnes potrebuje overiť najmä tieto body:

• či dováža tovar zo skupín, ktoré Európska komisia zaraďuje pod CBAM,
• či jej ročný objem pri týchto dovozoch presahuje 50 ton,
• či má od zahraničného dodávateľa dáta o emisiách a doklad, ak bola v krajine pôvodu zaplatená uhlíková cena.

Ak firma tieto údaje nemá, problém sa nemusí prejaviť hneď v cenníku, ale pri nastavovaní nákupných zmlúv, pri colnom konaní alebo pri výpočte nákladov na ďalší štvrťrok. Pre finančné oddelenia je to aj otázka cash-flow, pretože náklad spojený s uhlíkom sa môže pridať k doprave, clu a kurzu ešte predtým, než sa tovar predá ďalej.

Dopad sa môže preniesť aj na slovenské zákazky

Na Slovensku je téma citlivá najmä cez priemyselné reťazce. Oceľ a hliník vstupujú do automobilového, strojárskeho aj obalového priemyslu, cement do stavebných zákaziek a hnojivá do poľnohospodárstva a potravinárstva. Aj keď CBAM mieri na dovoz z tretích krajín, jeho efekt sa môže preniesť ďalej cez drahšie vstupy, opatrnejšie cenové ponuky a tlak na zmenu dodávateľov.

Neznamená to, že od januára automaticky zdražel každý výrobok, ktorý obsahuje oceľ alebo hliník. Skôr platí, že firmy si budú podrobnejšie prepočítavať, z ktorej krajiny sa im ešte oplatí dovážať a či dodávateľ vie doložiť uhlíkové údaje v kvalite, ktorú bude vyžadovať európsky systém. Pri niektorých kontraktoch tak nemusí rozhodovať len základná cena materiálu, ale aj administratívna istota.

Európska komisia na portáli Access2Markets uvádza, že CBAM má byť plne implementovaný do roku 2034. Rok 2026 je preto skôr začiatkom dlhšieho obdobia, v ktorom sa budú firmy učiť pracovať s novými údajmi, novými povinnosťami a s cenou uhlíka ako ďalšou položkou v nákupe.

Pre slovenské podniky tak nebude rozhodujúce len to, či dovážajú tovar zasiahnutý CBAM, ale aj to, či budú mať od partnerov včas dáta a pripravené interné procesy na režim, ktorý sa bude technicky ešte ďalej spresňovať.