Firmy majú preveriť externistov, švarcsystém môže stáť 200-tisíc eur

Malé firmy a živnostníci by si mali skontrolovať nielen zmluvy s externistami, ale aj to, ako spolupráca vyzerá v praxi. Podľa Národného inšpektorátu práce sa za nelegálnu prácu považuje aj závislá práca vykonávaná bez pracovnoprávneho vzťahu. Popri tom sa v Európskej únii zavádzajú nové pravidlá transparentnosti odmeňovania, ktoré majú firmám sprísniť postup pri nábore a posilniť kontrolu rovnakého odmeňovania.

Pri kontrole preto nerozhoduje len názov zmluvy, ale najmä reálny obsah vzťahu. Ak firma spolupracuje so SZČO alebo freelancerom dlhodobo, mala by vedieť vysvetliť, prečo ide o obchodný vzťah a nie o skryté zamestnávanie.

Čo inšpektorát sleduje pri skrytom pracovnom pomere

Národný inšpektorát práce uvádza, že kľúčovým znakom závislej práce je vzťah nadriadenosti a podriadenosti, osobný výkon práce, plnenie pokynov zamestnávateľa, práca v jeho mene a v ním určenom pracovnom čase. V praxi to znamená, že nestačí mať v zmluve napísané „dodávateľ“ alebo „externista“, ak človek funguje rovnako ako interný zamestnanec.

Rizikové bývajú najmä situácie, keď firma určuje externistovi pevný pracovný čas, schvaľuje mu dovolenku, prideľuje mu nadriadeného a vyžaduje osobný výkon bez možnosti dať sa zastúpiť. Ďalším signálom je, ak externista používa firemný e-mail, vystupuje navonok ako súčasť firmy a nemá vlastné podnikateľské riziko, napríklad pracuje prakticky len pre jedného odberateľa.

Samotná exkluzivita ešte automaticky neznamená porušenie zákona. Rozhodujúce je, či vzťah vyzerá ako podnikanie medzi dvoma subjektmi, alebo ako výkon závislej práce bez pracovnoprávneho vzťahu. Aj preto Národný inšpektorát práce upozorňuje, že za nelegálnu prácu sa považuje aj závislá práca vykonávaná mimo pracovného pomeru či obdobného pracovnoprávneho vzťahu.

Prečo nestačí mať dobrú zmluvu

Pre menšie firmy je častou chybou, že riešia najmä znenie zmluvy a nie internú prax. Ak je v zmluve obchodná spolupráca, ale manažér zadáva úlohy rovnako ako zamestnancovi, sleduje dochádzku, schvaľuje voľno a určuje presný režim práce, pri kontrole to môže byť problém.

Dôležité je aj to, kto nesie podnikateľské riziko. Pri skutočnom B2B vzťahu má externista spravidla väčšiu voľnosť v organizácii práce, môže mať viac klientov, pracuje za dohodnutý výsledok alebo službu a nesie časť zodpovednosti za efektivitu či náklady. Ak však dostáva pravidelnú mesačnú odmenu za prácu podľa pokynov firmy a bez vlastnej rozhodovacej autonómie, hranica medzi obchodným vzťahom a zamestnaním sa stenčuje.

Nákladové riziko je pritom výrazné. Národný inšpektorát práce uvádza, že od 1. januára 2026 platia pri nelegálnom zamestnávaní prísnejšie pokuty od 4 000 eur do 200 000 eur. Výška sankcie závisí od okolností prípadu, no už samotná dolná hranica je pre malú firmu citeľná.

Čo si skontrolovať ešte pred kontrolou

Praktická kontrola by sa nemala skončiť pri zmluvách v šuplíku. Firma by si mala prejsť aj náborové texty, interné procesy a to, ako o externistoch hovorí navonok.

Pred interným auditom sa oplatí preveriť najmä tieto body:

• kto určuje externistovi pracovný čas, miesto práce a denný režim,
• či externista pracuje osobne a bez možnosti zabezpečiť náhradu,
• či dostáva pokyny od manažéra rovnako ako zamestnanec,
• či vystupuje voči klientom alebo partnerom priamo v mene firmy,
• či má vlastné podnikateľské riziko, vlastné nástroje a aj iných klientov,
• ako firma opisuje spoluprácu na webe, v inzerátoch a v interných smerniciach.

Rizikové môžu byť aj pracovné inzeráty na „freelancerov“, ktoré v skutočnosti opisujú bežné zamestnanie s pevnou pracovnou dobou, trvalou dostupnosťou a začlenením do hierarchie firmy. Ak firma navonok hľadá externistu, ale vnútri od neho očakáva správanie zamestnanca, vytvára si zbytočný rozpor medzi dokumentmi a realitou.

Podobne by si podnikatelia mali pozrieť, ako majú nastavené schvaľovanie práce a komunikáciu. Ak externista chodí do dochádzkového systému, má rovnaké interné povinnosti ako zamestnanci a manažér mu detailne riadi každodennú prácu, kontrola sa môže zamerať práve na tieto znaky.

Čo mení transparentné odmeňovanie

Druhá časť problému sa týka miezd a náboru. Európska únia prijala smernicu 2023/970, ktorá má posilniť transparentnosť odmeňovania a presadzovanie rovnakého odmeňovania mužov a žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

Európska komisia pri vysvetľovaní pravidiel uvádza, že uchádzač o prácu má dostať informáciu o nástupnom plate alebo platovom rozpätí už vo výberovom procese. Zamestnávateľ sa ho zároveň nemá pýtať na predchádzajúci plat. Cieľom je, aby výška odmeny nebola výsledkom netransparentných rozdielov, ale jasných kritérií.

Pre firmy, ktoré kombinujú zamestnancov, dohodárov a SZČO, to znamená potrebu lepšie oddeliť, kto je zamestnanec a podľa akých pravidiel je odmeňovaný. Samotná smernica sa týka pracovnoprávnych vzťahov, nie bežných obchodných kontraktov medzi firmou a živnostníkom. V praxi však môže zvýšiť tlak na to, aby podniky vedeli konzistentne vysvetliť, prečo je niekto dodávateľ služby a nie pracovník v skrytom pracovnom pomere.

To sa môže dotknúť najmä náboru. Ak firma zverejňuje platové rozpätie na pozíciu, ale paralelne hľadá „externistu“ na tú istú prácu, bude dôležité, aby medzi oboma modelmi existoval skutočný rozdiel v spôsobe výkonu práce, zodpovednosti a podnikateľskom riziku. Inak si môže vytvoriť ďalší podklad pre spor o tom, aký vzťah v skutočnosti vznikol.

Podľa podkladu Európskeho parlamentu majú členské štáty smernicu preniesť do národných pravidiel do 7. júna 2026. Na Slovensku však zatiaľ zostáva otvorené, v akej presnej podobe sa nové povinnosti pretavia do zákonov a ako prísne sa budú v praxi posudzovať hraničné prípady medzi B2B spoluprácou a závislou prácou.