Nature upozorňuje na zdravotné otázky pre chatboty. Pri diagnóze môžu ľudí zaviesť
AI chatboty ľuďom pomáhajú s vysvetlením symptómov aj výsledkov, no pri diagnóze či urgentných stavoch môžu zavádzať.
Ľudia čoraz častejšie používajú všeobecné AI chatboty na zdravotné otázky, od vysvetlenia diagnóz až po opis vlastných príznakov. Analýza v časopise Nature Health ukazuje, že takmer jedna z piatich zdravotných konverzácií už zahŕňala vlastné symptómy, výsledky alebo manažovanie zdravotného stavu. Pre Slovensko je téma dôležitá aj pre čakacie doby a horšiu dostupnosť špecialistov.
Vedecký časopis Nature Health analyzoval viac ako 500 000 deidentifikovaných zdravotných konverzácií s chatbotom Microsoft Copilot z januára 2026. Autori skúmali, na čo sa ľudia pri zdraví pýtajú a ako ďaleko zachádzajú za hranicu všeobecného vyhľadávania informácií.
Výsledok ukazuje, že chatboty už mnohí nepoužívajú len ako náhradu internetového vyhľadávača. Podľa Nature Health takmer jedna z piatich zdravotných konverzácií obsahovala opis vlastných symptómov, interpretáciu vlastných výsledkov alebo riešenie vlastného zdravotného stavu. Približne jedna zo siedmich osobných zdravotných otázok sa týkala inej osoby, napríklad dieťaťa, partnera alebo starnúceho rodiča.
Moritz Gerstung, autor komentára v časopise Nature, tieto dáta rámcuje ako prejav medzery v zdravotných informáciách aj v dostupnosti starostlivosti. Ľudia sa podľa neho obracajú na chatboty najmä vtedy, keď potrebujú rýchlu odpoveď, keď je ambulancia zatvorená alebo keď sa k lekárovi nedostanú v čase, ktorý považujú za prijateľný.
Slovenský kontext tento problém zosilňuje. Profil OECD a European Commission pre Slovensko uvádza, že v roku 2024 hlásilo 2,6 percenta dospelých nenaplnenú potrebu zdravotnej starostlivosti pre cenu, vzdialenosť alebo čakacie doby. Hlavnou príčinou boli práve čakacie doby.
Chatbot môže byť užitočný vtedy, keď človek potrebuje lepšie porozumieť slovám, ktoré už počul od lekára alebo vidí v lekárskej správe. Môže vysvetliť rozdiel medzi vyšetreniami, preložiť odborný pojem do zrozumiteľnej reči alebo pomôcť pripraviť otázky na ambulanciu. Pri takomto použití nejde o rozhodovanie o liečbe, ale o orientáciu v informáciách.
Bezpečnejšie použitie vyzerá napríklad tak, že pacient vloží všeobecnú otázku bez osobných údajov: čo znamená určitý typ vyšetrenia, aké otázky si pripraviť pred návštevou odborníka alebo ako sa bežne číta štruktúra laboratórneho výsledku. Riziko rastie vtedy, keď človek od chatbota žiada, aby určil diagnózu, rozhodol o urgentnosti stavu, odporučil dávkovanie liekov alebo posúdil, či môže odložiť vyšetrenie.
Práve pri urgentnosti sa ukazuje slabé miesto. Randomizovaná preregistrovaná štúdia v Nature Medicine zistila, že hoci testované veľké jazykové modely samy riešili scenáre pomerne presne, ľudia s ich pomocou identifikovali relevantný zdravotný problém v menej ako 34,5 percenta prípadov. Správnu urgentnosť ďalšieho postupu určili v menej ako 44,2 percenta prípadov, čo nebolo lepšie než kontrolná skupina.
To je dôležitý rozdiel. Model môže mať v testovacom scenári dobrú odpoveď, no používateľ mu nemusí správne opísať situáciu, môže zamlčať dôležitý údaj alebo si z odpovede vybrať len časť, ktorá ho upokojí. Chatbot zároveň nevidí pacienta, nemeria tlak, pulz ani saturáciu a nevie posúdiť klinický obraz tak, ako lekár pri vyšetrení.
Ďalším problémom sú halucinácie a prijímanie nepravdivých tvrdení. Štúdia v The Lancet Digital Health, ktorej spoluautormi boli Mahmud Omar, Eyal Klang a Girish N. Nadkarni, testovala 20 veľkých jazykových modelov na viac než 3,4 milióna promptov s medicínskymi nepravdami. Modely prijali falošný obsah v 31,7 percenta základných promptov.
Ešte horšie dopadli situácie, ktoré sa podobajú na reálne zdravotnícke dokumenty. Podľa The Lancet Digital Health bola náchylnosť modelov najvyššia pri falošných prvkoch vložených do skutočne pôsobiacich nemocničných prepúšťacích správ, kde prijali nepravdivý obsah v 46,1 percenta prípadov. Pre bežného človeka je to rizikové preto, že odpoveď môže pôsobiť odborne a sebavedomo, aj keď vychádza z chybného predpokladu.
Podobné varovanie priniesol aj časopis npj Digital Medicine. Výskumníci hodnotili 888 odpovedí štyroch verejne dostupných chatbotov na 222 pacientskych otázok z primárnej starostlivosti. Podiel problematických odpovedí sa podľa modelu pohyboval od 21,6 do 43,2 percenta a podiel priamo nebezpečných odpovedí od 5,0 do 13,5 percenta.
Pre čitateľa z toho vyplýva praktická hranica. Chatbot môže pomôcť pripraviť sa na rozhovor s lekárom, ale nemal by rozhodovať namiesto neho. Ak odpoveď vedie k tomu, že človek ruší vyšetrenie, mení lieky, začína samoliečbu alebo odkladá riešenie zhoršujúceho sa stavu, už nejde o bezpečné informačné použitie.
Za varovné signály treba považovať najmä akútne alebo rýchlo sa zhoršujúce ťažkosti, silnú bolesť, problémy s dýchaním, poruchu vedomia, neurologické príznaky, krvácanie, podozrenie na otravu, vážnu alergickú reakciu alebo myšlienky na sebapoškodenie. V takých situáciách má prednosť kontakt s lekárom, tiesňovou linkou alebo pohotovosťou, nie pokračovanie v chate.
Opatrnosť treba aj pri súkromí. Laboratórne výsledky, prepúšťacie správy, rodné číslo, meno lekára či údaje o rodine sú citlivé zdravotné informácie. Pri komerčných chatbotoch používateľ často nevie, ako presne sa dáta spracúvajú, uchovávajú alebo používajú na zlepšovanie služby, preto je bezpečnejšie osobné údaje nevkladať alebo ich pred použitím odstrániť.
Najrozumnejšie použitie AI pri zdraví preto stojí na jednoduchej zásade: pýtať sa na vysvetlenie, nie na rozhodnutie. Chatbot môže navrhnúť zoznam otázok pre lekára, pomôcť porozumieť bežným pojmom alebo upozorniť, aké informácie si má pacient pripraviť pred vyšetrením. Nemal by však nahradiť diagnostiku, klinické vyšetrenie ani individuálne odporúčanie zdravotníka.
Otvorenou otázkou zostáva, či slovenské poisťovne, nemocnice a ambulancie pripravia pre pacientov jasné pravidlá, ako narábať so zdravotnými odpoveďami od chatbotov a kedy ich priniesť lekárovi len ako podklad na rozhovor.