Európska komisia navrhla daňové zjednodušenia, firmám sľubuje menej papierov

Európska komisia 24. júna 2026 predstavila balík daňových zjednodušení, ktorý má podľa nej znížiť administratívnu záťaž firiem pri cezhraničnom podnikaní. Podľa Komisie a sprievodných materiálov môže priniesť úspory okolo 8 miliárd eur ročne, z toho 3,3 miliardy na nižších administratívnych nákladoch. Pre slovenské s.r.o. je najdôležitejšie, že Brusel navrhuje jednoduchšie pravidlá pri reportingu a pri cezhraničných platbách v rámci EÚ. Reálne sa však zatiaľ nemení nič, pretože balík ešte musí prejsť legislatívnym procesom.

Čo Brusel predložil

Balík, ktorý Európska komisia predstavila 24. júna, tvoria dva legislatívne návrhy. Prvým je Taxation Omnibus, druhým prepracované znenie smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní, známej pod skratkou DAC. Komisia pri predstavení uviedla, že cieľom je zjednodušiť pravidlá EÚ, znížiť náklady na dodržiavanie predpisov a posilniť konkurencieschopnosť vnútorného trhu.

Pre slovenské firmy je podstatné najmä to, že nejde o hotové právo. Návrhy ešte čakajú rokovania na úrovni EÚ a až potom sa ukáže, v akom znení sa premietnu do slovenskej legislatívy, daňového poriadku a účtovnej praxe. Pri takýchto balíkoch býva rozdiel medzi politickým oznámením a finálnym textom dôležitejší, než sa na prvý pohľad zdá.

Komisia zároveň tvrdí, že balík môže firmám v Únii ušetriť približne 8 miliárd eur ročne, pričom podľa odhadov citovaných Euronews má z toho asi 3,3 miliardy súvisieť priamo s nižšími administratívnymi nákladmi. To je aj dôvod, prečo má téma význam pre menšie slovenské s.r.o. Ak firma funguje s jedným účtovníkom alebo malým finančným tímom, aj menší pokles reportingu môže byť v praxi citeľnejší než samotná daňová úspora.

Najväčší praktický dopad môže mať zrážková daň

Jedným z najsilnejších prvkov návrhu je zrušenie zrážkovej dane pri cezhraničných platbách dividend, úrokov a licenčných poplatkov medzi spoločnosťami v EÚ. Komisia to označila za kľúčovú časť balíka. V praxi ide o oblasť, kde firmy dnes často riešia potvrdenia o daňovej rezidencii, podmienky oslobodenia, žiadosti o vrátenie dane alebo dokazovanie, že platba spĺňa pravidlá medzi prepojenými spoločnosťami.

Pre slovenské s.r.o. to môže byť dôležité najmä vtedy, ak sú súčasťou skupiny firiem a posielajú dividendy, úroky z vnútroskupinového financovania alebo licenčné poplatky do iného štátu EÚ. Takéto firmy dnes často narážajú na administratívu, ktorá je drahá aj vtedy, keď samotná daňová povinnosť napokon nevznikne alebo sa dá uplatniť výnimka. Ak by návrh prešiel v podobe, ktorú Komisia predložila, časť tejto agendy by odpadla.

Naopak, firma, ktorá podniká len na Slovensku a nemá cezhraničné platby v rámci skupiny, veľkú zmenu nepocíti. Preto sa nedá povedať, že balík pomôže všetkým rovnako. Najskôr by ho mali pocítiť holdingy, exportéri a podniky, ktoré majú materské, dcérske alebo sesterské spoločnosti v iných krajinách Únie.

Dôležitý je aj širší kontext. Rada Európskej únie v decembri 2024 schválila pravidlá FASTER, ktoré mali zrýchliť a spraviť bezpečnejšími postupy pri zrážkovej dani v EÚ. Nový balík ide v niektorých bodoch ďalej, pretože nehovorí len o rýchlejšom vybavení, ale pri časti platieb rovno o zrušení zrážkovej dane medzi firmami v EÚ. Zároveň však platí, že podľa sekundárnych právnych rozborov môže plný účinok niektorých zmien prísť až neskôr, v krajných scenároch až od roku 2037, ak návrh prejde a členské štáty ho premietnu do svojich pravidiel.

Pre e-shopy je dôležitý skôr reporting než samotná daň

Pri e-shopoch a menších firmách je situácia menej priamočiara. Z dostupných materiálov nevyplýva, že by Komisia teraz prinášala revolúciu v DPH pri online predaji alebo nové jednotné pravidlo, ktoré by okamžite zmenilo fungovanie slovenských internetových obchodov v celej EÚ. Praktický prínos môže byť skôr v tom, že sa zníži množstvo administratívnych úkonov pri cezhraničnom predaji a lepšie sa zosúladí zdieľanie údajov medzi úradmi.

Práve preto je pre malé firmy dôležitá druhá časť balíka, teda úprava smernice DAC. Komisia pri predstavení širšej simplifikačnej agendy hovorila o znižovaní duplicít a o jednoduchších pravidlách pre podniky, ktoré pôsobia vo viacerých krajinách. Pre slovenský e-shop to môže znamenať menej opakovaného reportingu, menej potvrdení pre rôzne úrady a nižšie riziko, že firma tú istú informáciu posiela viackrát v trochu inom formáte.

Tu je však dôležité nepreceňovať sľuby z prvého dňa. Balík je politicky predstavený ako zjednodušenie, ale konkrétny dosah na účtovníctvo e-shopov bude závisieť od finálneho textu a od toho, ako sa nové pravidlá preložia do slovenskej praxe. Mnohé malé firmy totiž nepociťujú problém len v európskej regulácii, ale aj v tom, ako sa pravidlá vykladajú, kontrolujú a digitalizujú doma.

Komisia navyše túto zmenu zasadila do širšieho cieľa znížiť administratívnu záťaž aspoň o 25 percent a pri malých a stredných podnikoch o 35 percent do roku 2029, ako uviedol IBFD. Tento cieľ je politicky dôležitý, no pre firmu v praxi bude rozhodovať skôr to, či ubudnú konkrétne formuláre, potvrdenia a čas strávený s daňovým poradcom.

Čo sa oplatí sledovať už teraz

Pre slovenské s.r.o. dnes z toho vyplýva najmä potreba oddeliť hotové pravidlá od návrhov. Ak firma počíta rozpočet na ďalší rok, nemala by automaticky rátať s tým, že zrážková daň pri cezhraničných platbách v rámci skupiny zmizne v krátkom čase. Zároveň sa však oplatí zmapovať si, kde jej cezhraničná agenda berie najviac času a peňazí, pretože práve tam môže mať balík najväčší efekt, ak prejde.

V praxi to znamená najmä tri oblasti. Prvou sú platby dividend, úrokov a licenčných poplatkov medzi prepojenými firmami v EÚ. Druhou je duplicita reportingu pri pôsobení vo viacerých krajinách. Treťou sú reorganizácie a štruktúrovanie skupín, kde každé nejasné pravidlo znamená viac práce pre účtovníkov, audítorov aj právnikov.

Pre e-shopy bude dôležité sledovať, či sa zjednodušenie prejaví aj v dátach a formulároch, ktoré posielajú v súvislosti s cezhraničným predajom. Pri menších tímoch totiž náklad nevzniká len na dani, ale najmä na tom, koľko ľudí musí rozumieť rozdielnym povinnostiam v rôznych krajinách. Aj malá úprava reportingu môže preto znamenať viac než drobná zmena sadzby.

Najbližší krok je na európskej legislatíve a potom na národných štátoch. Kým nebude jasné konečné znenie návrhov a termíny účinnosti, pre slovenské firmy zostáva otvorenou otázkou, či očakávané zjednodušenie príde rýchlo a v plnom rozsahu, alebo sa v rokovaniach zmení na užšiu úpravu s menším dosahom.