Európska komisia chystá menej daňového reportingu pre malé firmy

Európska komisia 24. júna 2026 predstavila balík dvoch legislatívnych návrhov, ktorými chce zjednodušiť daňové pravidlá pre firmy v Európskej únii. Podľa Komisie by zmeny po schválení mohli znížiť náklady na compliance približne o 7,9 miliardy eur ročne. Pre slovenské malé a stredné podniky je dôležité najmä to, či sa návrh premietne do menšieho počtu formulárov, menej duplicitného reportingu a jednoduchších cezhraničných platieb.

Pre slovenský biznis je podstatné, že nejde len o technickú úpravu bruselských pravidiel. Keď sa podobné európske návrhy schvália, zvyknú sa postupne prejaviť v národných zákonoch, účtovných postupoch, nastavení interných kontrol aj v softvéri, ktorý firmy používajú na daňové reporty. Balík je zatiaľ návrh, nie platné pravidlo, a ešte ho čaká konzultácia v Európskom parlamente a prijatie v Rade Európskej únie.

Na problém, ktorý chce Európska únia riešiť, upozorňujú aj medzinárodné dáta. OECD uviedla, že v Európe považuje 55 percent malých a stredných podnikov regulačné prekážky a administratívnu záťaž za svoju najväčšiu výzvu. Pri slovenských firmách je tento tlak citeľný najmä tam, kde podnikajú cez hranice alebo pracujú s materskou, dcérskou či partnerskou firmou v inom štáte EÚ.

Kde chce Komisia ubrať povinnosti

Podľa Európskej komisie má balík dve hlavné časti. Prvá sa týka priameho zdaňovania, druhá prepracovania pravidiel administratívnej spolupráce medzi daňovými správami, známych ako DAC.

Najpraktickejšie znie pre firmy návrh, aby sa zrušili zrážkové dane pri cezhraničných platbách dividend, úrokov a licenčných poplatkov medzi firmami v EÚ. Ak by zmena prešla v navrhnutej podobe, časť podnikov by sa vyhla dnešnému režimu, v ktorom treba pri cezhraničnej platbe sledovať, či sa má daň zraziť, aké potvrdenia treba doložiť a ako sa bude dať zaplatená suma neskôr započítať alebo vrátiť.

To sa netýka každého živnostníka. Najväčší význam to má pre firmy, ktoré fungujú v skupine, platia licenčné poplatky za softvér či značku, financujú sa úverom od prepojenej spoločnosti alebo vyplácajú dividendy do iného štátu Únie. Práve tam môže menej medzičlánkov v daňovom procese znamenať menej papierovania aj plynulejší cash flow.

Druhá časť balíka mieri na reportovanie medzi firmami a daňovými správami. Komisia uviedla, že prepracované pravidlá DAC majú zrušiť reporting pre približne 3 000 skupín podliehajúcich režimu globálnej minimálnej dane Pillar Two a celkový objem reportingu by mal klesnúť o 35 percent. V jednej časti návrhu Komisia odhaduje aj ročnú úsporu okolo 40 miliónov eur vďaka menej častému reportovaniu.

Pre slovenské firmy to v praxi znamená najmä nádej na menej duplicitných údajov v rôznych formulároch a menej situácií, keď sa tie isté informácie posielajú v odlišnej štruktúre viacerým úradom. Najskôr to pocítia väčšie účtovné a daňové tímy, no úspora času sa môže časom preniesť aj na menšie podniky, ktoré dnes veľkú časť agendy outsourcujú externým účtovníkom alebo poradcom.

Kto získa najskôr a kto zmenu takmer nepocíti

Ak slovenská firma podniká iba doma a nemá cezhraničné platby ani zahraničných partnerov v rámci skupiny, okamžitý efekt môže byť malý. Balík totiž nemení sadzby dane z príjmov a automaticky neruší bežné domáce povinnosti, ktoré dnes podnikatelia plnia voči Finančnej správe.

Skôr ako ostatní zmenu pocítia malé a stredné firmy, ktoré vyvážajú, nakupujú služby z iných štátov EÚ, majú zahraničného vlastníka alebo dcérsku spoločnosť v zahraničí. Pre ne býva administratíva drahá aj preto, že musia kombinovať slovenské pravidlá s európskymi a často si platiť dodatočné konzultácie k tomu, ako má vyzerať správny daňový postup.

Podľa širšieho balíka simplifikácie Európskej komisie je cieľom do roku 2029 znížiť administratívnu záťaž najmenej o 25 percent pre všetky firmy a najmenej o 35 percent pre malé a stredné podniky. To je politický cieľ, nie automatický výsledok tohto jediného návrhu, ale ukazuje smer, ktorým chce Brusel ísť aj pri ďalších pravidlách.

Čo to môže urobiť s účtovníctvom a nákladmi

Keď firmy hovoria o nákladoch na compliance, nejde len o poplatok daňovému poradcovi. Patria sem aj hodiny práce interných zamestnancov, kontrola dokumentácie, nastavovanie informačných systémov, prepisovanie dát medzi formulármi a náklady na opravy chýb, ktoré vzniknú pri zložitom reporte.

Ak sa zníži počet povinností alebo sa zjednoduší ich štruktúra, úspora sa môže prejaviť na viacerých miestach naraz. Účtovníci strávia menej času prípravou podkladov, finančné oddelenia budú mať menšie riziko sankcií za formálne chyby a vedenie firiem získa rýchlejší prehľad o tom, čo sa reálne platí a čo je len administratívny presun údajov.

Pri cezhraničných platbách môže byť dôležitý aj dopad na cash flow. Ak firma dnes musí pri niektorých platbách riešiť zrážkovú daň a až následne jej vysporiadanie, peniaze sa jej môžu na čas zablokovať alebo aspoň administratívne spomaliť. Návrh Komisie sľubuje jednoduchší tok týchto platieb v rámci EÚ, hoci presný efekt bude závisieť od finálneho znenia a od toho, ako sa pravidlá premietnu do národnej praxe.

Zároveň platí, že nie všetky interné procesy vo firmách zmiznú. Časť údajov si podniky ponechajú kvôli auditu, bankám, vlastníkom alebo vlastnému riadeniu rizík. Zjednodušenie regulácie preto neznamená, že účtovníctvo bude odrazu jednoduché, ale skôr to, že menej práce pôjde na formálne splnenie povinností, ktoré neprinášajú firmám priamu hodnotu.

Čo sa oplatí sledovať už teraz

Pre podnikateľov je zatiaľ najdôležitejšie rozlišovať medzi návrhom a platným stavom. Nikto nemusí okamžite prepisovať smernice alebo meniť účtovný softvér len preto, že Komisia návrh predstavila 24. júna. Oplatí sa však mať zmapované, ktoré cezhraničné platby firma používa, kde posiela rovnaké dáta vo viacerých reportoch a ktoré povinnosti jej dnes najviac zdražujú prevádzku.

Práve tieto miesta budú po prípadnom schválení prvé, kde sa dá získať časová a finančná úspora. Pre menšie podniky to môže znamenať menej hodín u externého účtovníka, pre stredné firmy jednoduchšie nastavenie interných kontrol a pre skupiny s aktivitami v niekoľkých štátoch menej koordinácie medzi lokálnymi daňovými tímami.

Dôležité bude aj to, ako rýchlo sa návrh posunie v Rade Európskej únie. Tá už 11. marca 2026 prijala závery k daňovému zjednodušovaniu a odstraňovaniu administratívnej záťaže, no konkrétna podoba pravidiel sa ešte môže meniť. Pre slovenské firmy preto zatiaľ ostáva otvorené, ktoré formuláre, oznamovacie povinnosti a zákony sa zmenia ako prvé, keď sa návrh začne prekladať do slovenskej legislatívy.